Poznáte niekoho, kto sa sem vybral na dovolenku? Každý vie, že Moldavsko existuje, no máme o ňom len akési hmlisté predstavy. Bude to však aj tým, že práve Moldavsko je najmenej navštevovanou krajinou celej Európy. To preto je také fascinujúce cestovať sem a odkrývať jeho tajomstvá.

Hlavné mesto bez turistov
Moldavský Kišiňov je hlavným mestom takmer trojmiliónovej krajiny a tak ako sa celá krajina ukrýva do zvláštneho tajomna, Kišiňov nebude výnimkou. Polmiliónová metropola je najväčším mestom krajiny a aj keď jej meno nerozpúta žiadne vášne, čím viac času v nej strávite, tým viac sa vám tu bude páčiť. Kišiňov vás totiž nebude nútiť naháňať všemožné pamiatky ako v Ríme, vymetať múzea ako v Londýne či vychutnávať si desiatky kaviarničiek ako v Paríži. Nechá vás túlať sa svojimi ulicami, pomaličky objavovať námestia, skryté parky, blšie trhy a nič vám nedá len tak na striebornom podnose. Centrum hlavného mesta má v sebe moment prekvapenia. Bulvár ktorý ho pretína zdobia moldavské trikolóry a bizarne sa vedľa nich trepocú vo vánku aj vlajky Európskej únie. Moldavci snívajú sen o Európe a hoci v nej nohami pevne stoja, sú na jej okraji a ešte k tomu aj na okraji európskeho záujmu. Bulvár kedysi niesol meno Lenina, no dnes mu patrí meno Štefana cel Mare. Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu si po rozpade hľadali svoje nové idoly a tým moldavským sa stal práve Štefan III. Veľký. Bol to on, kto na svoje plecia vzal dôležitú úlohu postaviť na nohy historické Moldavsko. Nielen to, on ho pozdvihol na piedestál tak, že sa im podarilo odraziť aj vpád mocných Osmanov, ktorí si na tento kúsok zeme brúsili zuby a už ho videli vo svojej veľkej ríši. Štefan cel Mare dokázal nemožné a stal sa nesmrteľným hrdinom. Aj tu v centre mesta nájdete jeho sochu a zďaleka to nie je jediná socha v krajine. Ruch mesta vás do seba vtiahne a jednou z prvých pamiatok, ktoré vám padnú do očí bude Víťazný oblúk stojaci na prahu veľkého parku. Oblúk postavili ešte v roku 1840, aby si v týchto končinách pripomenuli víťazstvo cárskeho Ruska nad Osmanskou ríšou. Kedysi spočíval vo vnútri aj obrovský šesť tonový zvon a dnes slúži aj ako hodinová veža. Ako náhle sa ocitnete na dosah k oblúku, stojíte medzi dvomi ikonickými budovami Kišiňovu.

Kišiňov – zvonica v centre parku večer láka miestnych na posedenie. Foto: Tomáš Kubuš

Na strane za bulvárom to je obrovská vládna budova bez duše a bez konca a oproti oblúku sa v parku dvíha Katedrála narodenia Krista. Vládna budova Casa Guvernului predstavuje absolútne dokonalý príklad sovietskej architektúry, akú by ste našli od Petrohradu cez Rigu, Vilnius až po Prahu či Bukurešť. Tá uniformita bez nápadu kričí z fasády aj dnes, hoci budova opäť ožila ministerstvom. Katedrála narodenia Krista je dušou celého parku. Skôr či neskôr v ňom jednoducho musíte skončiť, pretože sa do neho zbiehajú všetky cesty či cestičky domácich. Katedrála postavená v neoklasicistickom šate vyrástla v roku 1830 v čase, kedy Kišiňov dostal svoju novú tvár. Katedrála si žila svojim pokojným životom až kým ju neponičili bomby druhej svetovej vojny, hoci osudnú ranu jej zasadil komunistický režim. Ten zrovnal jej zvonicu v 70.rokoch 20.storočia so zemou. Až v roku 1997, teda po 35 rokoch sa Kišiňov dočkal svojej novej zvonice a katedrála sa mohla tešiť, že sa podobá obrazu do akého sa narodila. V okolí svätostánku je príjemne. Lavičky pod stromami zaplnili ľudia, rodiny s deťmi sa sem prišli prejsť a z podnikov na okraji parku sa ozývajú hlasy spokojných hostí. Nazrite ešte dnu do katedrály, kde vás prikryje ticho, ale dýcha novotou, ktorá sa mieša s vôňou medových sviečok plápolajúcimi pod krásnymi ikonami.

Kišiňov – Katedrála v centre mesta. Foto: Tomáš Kubuš

Život a chuť Kišiňova

Kišiňov nie je len jedno námestie a niekoľko ikonických budov, ktoré ho obklopujú. Kišiňov to je spleť anonymným štvrtí, ulíc ktorých mená si nezapamätáte a je to život uložený medzi staré budovy, paneláky či okázalé budovy snažiace sa rozdúchať ilúziu Rakúsko-Uhorska. Skúste prísť ráno na ulicu Strada Tiraspol a nájdete tu okázalý a mimoriadne zaujímavý blší trh, ktorý sa považuje za najväčší v celom Moldavsku. Štvrť stojí kúsok od železničnej stanice, odkiaľ dokonca zvykli chodiť vlaky Rumunska, Poľska, na Ukrajinu či svojho času až do ďalekého Petrohradu. Dnes je tu prázdnejšie, no stále dýcha priestor zabudnutou palácovou noblesou. Vonku pri svojich autách fajčí zopár taxikárov a v bufete na okraji stanice sa už od rána v malých pohárikoch vychutnáva miestny koňak. Niektoré časti Kišiňovu sú ako časová kapsula, ktorá vás bez mihnutia oka prenesie o päťdesiat či šesťdesiat rokov do minulosti. Blší trh je naplnený nostalgiou sovietskej éry. Nie je to o politike alebo o to, že by ľuďom chýbali tieto časy, ale keď kráčate pomedzi predajcov, väčšina tovaru pochádza práve z obdobia kedy bolo Moldavskou jednou z pätnástich sovietskych republík. Túlajte sa pomedzi predavačov a objavujte čím žijú. Možno oni samotní sú zaujímavejší než to, čo doma našli a priniesli sem. Prehrabujete sa vecami, ktoré zdanlivo nikto nepotrebuje a keď si ľudia všimnú, že nie ste odtiaľto, radi s vami prehodia zopár viet o živote. Na stoloch či plachtách nájdete maličké odznaky s portrétom Lenina či kosák s kladivom, vyznamenania z práce, medaile, staré bezcenné mince objavené niekde doma v škatuľke, samovar na čaj, porcelán, ktorý kedysi stál na stole počas nedeľného obedu či nefungujúce spotrebiče, ktoré svojho času dokázali zhltnúť niekoľko výplat.

Kišiňov – centrum Kišiňova s bulvárom. Foto: Tomáš Kubuš

Knihy so zažltnutými stránkami a pachom antikvariátu, obohraté platne, papuče alebo strieborný riad starostlivo uložený akoby ho práve vyrobili. Nájdete tu všetko k čomu sa dajú priložiť spomienky. Niekedy má človek pocit, akoby sem ľudia nechodili nakupovať, ale hľadať v pamäti spomienky z detstva či radostných chvíľ. Tu si každý uvedomí aké dôležité je toto miesto. V kaviarničkách moderného mesta sa sníva o budúcnosti, tu sa hľadá minulosť. Bezcieľne sa vydajte na prechádzku ulicami a prekvapí vás koľko má Kišiňov stromov. Akoby ste občas kráčali len v tieni ich korún, hoci ste takmer na prahu centra mesta. K najkrajším budovám mesta patrí aj Národné historické múzeum pred ktorým sa vyníma socha vlčice pod ktorou sa krčí Romulus a Remus. Taliani ju darovali Kišiňovu v roku 1921 ako odkaz na románske korene a tak ju Sovieti počas vojny museli zničiť. Dnes opäť teší návštevníkov, no ešte krajší je napokon pohľad na fasádu múzea. Pripomína obrovský palác a je plný nevyčísliteľnej hodnoty. O ulicu vedľa zdobí park busta Puškina a neďaleko odtiaľto má svoje miesto aj divadlo či Palác republiky, kde sa občas konajú koncerty. Je čas ísť si sadnúť do niektorého z podnikov s moldavským jedlom. Viete si vôbec predstaviť ako chutí moldavská kuchyňa? Kráčajte smerom do centra, jedným okom sa ešte pokochajte krásnym ortodoxným Chrámom premenenia pána z prelomu 19. a 20.storočia so „zlatými“ kupolami a sadnite si na terasu podniku La Placinte. Rozdiely medzi rumunskou a moldavskou kuchyňou sa v jedálnom lístku stierajú, ale vedzte, že sa tu perfektne najete. Čašníci odporučia tradičnú Mamaligu alebo Sarmale, no rozhodne ochutnajte aj grilované Mici alebo sladké palacinky Clatite. Mamaliga predstavuje moldavskú odpoveď na obľúbenú polentu a najčastejšie ju tu servírujú tak, že vám k nej dajú slaný syr a kúsky bravčového mäsa. Sarmale sú zase kapustné listy naplnené mäsom ku ktorým si doprajte dúšok moldavského vína. Ak ste si dosiaľ Kišiňov nezamilovali, už sa vám to nepodarí, pretože moldavská kuchyňa, to je niečo!

Kišiňov – starý drevený kostolík v skanzene. Foto: Tomáš Kubuš

Drevený kostolík na periférii

Ak sa nabažíte centrálnych častí Kišiňovu, skúste sa vybrať na perifériu hlavného mesta. Stačí osem kilometrov a všetko sa zmení. Starý autobus verejnej dopravy, kde si kupujete lístky u „bábušky“ sediacej v ňom, vás vezme na prah obrovského parku, ktorému tu hovoria Botanická záhrada. Môžete v nej stráviť hodinu, pokojne aj dlhšie a posedieť si na brehu jazera. Na druhej strane hlavnej cesty sa ukrýva málo známy, no krásny skanzen, ktorý dokáže nalákať na vzácny drevený kostolík. Nie je úplne najjednoduchšie nájsť ho. Treba vojsť do lesoparku, kráčať vyšliapanou cestičkou, kde určite stretnete zopár bezdomovcov a dokonca ani zopár domácich nevedelo úplne poradiť, ktorá cesta je najlepšia. Myšlienky na to, zriadiť v Kišiňove skanzen tu boli už pomerne dlho, no podarilo sa to až v 90.rokoch 20.storočia. Najkrajším miestom celého priestoru je dnes nádherný drevený kostolík Nanebovzatia Panny Márie z roku 1642, ktorý pôvodne stál v malej dedinke Hirišeni vzdialenej necelých 80 kilometrov severne od hlavného mesta. Má zvláštnu drevenú strechu a vysokú zvonicu. Vo vnútri je pomerne obyčajný ikonostás, ale steny zdobia krásne maľby a práve oni sú dušou celého priestoru. Dnes si ho obľúbili svadobčania a ak tu zostanete dlhšie, možno sa dočkáte toho, ako sa ku kostolíku prídu fotiť alebo si v ňom povedať svoje áno. Kostolík tu v skanzene stojí necelých 15 rokov, pretože v dedinke Hirišeni nevedeli nájsť peniaze na jeho záchranu. Preniesli ho sem a robí ľuďom radosť. Skanzen nie je len o jednej stavbe. Vydajte sa na prechádzku a postupne objavíte staručký mlyn, typické, moldavské domčeky, či drevenice a k tomu zopár ďalších drobností, ktoré by sa nestratili ani v našich skanzenoch.

Kišiňov – pred historickým múzeom stojí Romulus a Remus. Foto: Tomáš Kubuš

Moldavské víno

Mesto Cricova ležiace polhodinku cesty severne od Kišiňova sa stalo synonymom pre celú krajinu. Vďaka svojim unikátnym vínnym pivniciam ho ľudia poznajú bez toho, aby možno tušili, že leží v Moldavsku a takmer každý kto sa v tejto málo známej krajine ocitne, skôr či neskôr skončí práve tu. Je to legendárne miesto pretkané príbehmi a milovníci vína si tu prídu na svoje. Víno je pre Moldavsko nápojom číslo jedna a hoci sa kde tu objavia poháriky s koňakom, nikdy nielenže nepredbehne víno, ani len sa mu nepriblíži. Dnešná Cricova má svojich desať tisíc obyvateľov, no takmer žiaden z návštevníkov nie je zvedavý ako vyzerajú jeho ulice, námestia či parky. To, čo ľudí do Cricovy priláka je jej podzemie pretkané nekonečnými chodbami. Práve v týchto chodbách spočíva toľko vína, že to obyčajný smrteľník nevie ani len predstaviť. Cesta z Kišiňova do Cricovy je pôsobivá. Keď sa stratia predmestia hlavného mesta, krajinu prikryje rovina takmer bez pahorkov a čím ste bližšie k cieľu, tým viac sa za oknami mikrobusu objavia vinice. Akoby nemali začiatok ani koniec. Cricova žije a dýcha vínom a na chvíľku máte podozrenie, že obyvateľom doma z kohútikov musí tiecť víno. Na čo by im bola voda? S troškou nadsázky by sme mohli povedať, že kým v starovekom svete viedli všetky cesty do Ríma, tu v Cricove vedú všetky cesty k vinárstvu, ktoré ukrýva podzemné mesto. Ak ste už niekde vo svete boli na prehliadke vínnych pivníc, tento zážitok bude unikátny. Nebudete tu kráčať chodbami peši, ale nasadnete do „golfových“ vozidiel a vydáte sa do temnoty.

Cricova – ochutnávka vína. Foto: Tomáš Kubuš

To preto, že Cricova skrýva pod zemou priam dokonalý labyrint, ktorý má až nepredstaviteľných 120 kilometrov. Teda toľko by mal, ak by sme všetky chodby vzali, vystreli do jednej priamky a spočítali. Dá sa to vôbec predstaviť? A to Cricova ani z ďaleka nie je miesto, ktoré má týchto podzemných chodieb najviac! Rekord drží moldavské miesto Millesti Mici, kde majú chodby podzemia úctyhodných 250 kilometrov. Dokonca si toto miesto všimla aj Guinesova kniha rekordov a zapísala ho do nej ako miesto s najväčšou zbierkou vína. Aby vás do knihy zapísali, musíte mať u seba cca 2 milióny fliaš. Moldavsko má v rukáve nejedno prekvapenie! Cricova je miesto, kde by ste sa poľahky stratili. Tu pod zemou sú skutočné ulice, niektoré z nich majú dokonca meno a nájdete tu aj semafory. Vo vínnych chodbách je príjemne chladno. Ak je vonku v meste cez tridsať stupňov, tu sa teplota zrazí na polovicu. Pre milovníkov vína je to fascinujúci svet. Najprv si prejdete výrobu lahodného moku od začiatku až po prevracanie fľašiek kvôli šampanskému a napokon si nájdete svoje miesto v salóniku pri ochutnávke. Medzi dúšky vína vám ešte sprievodkyňa povie príbeh o Gagarinovi, ktorý mal prísť do Cricovy na návštevu vínnych pivníc a v labyrinte chodieb a vína sa stratil natoľko, že vyšiel von až po dvoch dňoch. Pred odchodom si ešte pozrite múzeum, kde nájdete dokonca víno z roku 1902 a dozviete sa aj to, že tu pod zemou má svoj domov 1,3 milióna fliaš vína. Tomu sa povie vínna pivnica, však?

Cricova – vo vínnej pivnici sa pohybujete autíčkom. Foto: Tomáš Kubuš

Najznámejší kláštor Moldavska

O Moldavsku sa traduje, že je to krajina dobrého vína a krásnych kláštorov. Cricovu s chuťou vína ste už videli a tak je teraz čas vybrať sa hľadať svet tichých kláštorov. Za tým najznámejším treba vyraziť na miesto, ktoré sa volá starý Orhei, alebo ako ho volajú domáci Orheiul Vechi. Kláštorný komplex vyhĺbený do skál leží približne 60 kilometrov severne od Kišiňova. V momente sa v rovinatej a úrodnej krajine posiatej ovocnými stromami objaví riečka Raut, viete že ste už na blízku. Stačí vojsť do Orheiu a celé Moldavsko sa ako mávnutím čarovného prútiku zmení. Krajina sa z ničoho nič zjazví vápencovými skaliskami. Nevšimli ste si ich len vy, ale aj ľudia stovky, ba tisíce rokov pred vami. To preto sa práve Orhei považuje za jedno z najstarších miest celého Moldavska. Vďaka nálezom vieme, že ľudí zaujala táto krajina už v dobe kamennej a pokračuje to s prestávkami prakticky dodnes. Žili tu starovekí Dákovia, neskôr sa tu prelievali dejiny Zlatej hordy a medzi 14.-16.storočím tu stála prvá moldavská pevnosť s ortodoxným kláštorom. Starý Orhei je unikátne miesto a domáci sa sem radi vyberú na výlet. Turistov je tu ako šafranu a občas je ich ešte menej. Aby ste z tohto miesta vytlačili maximum, musíte sa vybrať peši na vrchol pahorku, odkiaľ nielenže budete mať dokonalý výhľad, ale užijete si aj samotné kláštory. Domáci, ktorí žijú v dedinke za kopcom sem prichádzajú potešiť pútnikov svojimi výtvormi. Nepredávajú tu zbytočné suveníry, ale na stoloch predvádzajú svoje kysnuté koláče, koláčiky s ovocím, ovocné kompóty, domáce víno z ktorého vám na ochutnávku nalejú do poháriku alebo ponúknu rovno fľašku. Kúpte si tu čokoľvek a budete mať záruku, že ochutnávate kúsok moldavskej dokonalosti. Najradšej by ste kúpili všetko, no viete, že to nemáte kde dať a že všetky tie perfektné koláčiky jednoducho nezjete. Vzácny kláštor stojí sa ukrýva v jaskyni do ktorej sa dostanete cez vrchol kopca. Bolo to ideálne prostredie pre mníchov, pustovníkov túžiacich po absolútnom pokoji. Chladné steny, ticho, plápolajúci plameň sviečky a ikony od ktorých sa odrážali ich modlitby. Nič viac, nič menej. Pomaličky, ale isto sa jaskyne menili na kláštory a presne tam sa teraz ocitnete aj vy. Už stačí len niekoľko kamenných schodov a ste dnu. Je tu hŕstka domácich. Ženy majú podľa ortodoxnej tradície vlasy ukryté do šatky a v jaskyni sedí v peknom kontraste mladý mních. Má dlhú, neupravenú bradu, v tvári vážnosť ktorá mu pridáva na veku a tak by si ho človek pomýlil so starcom. Sedí bez pohnutia, hľadí na kamenné steny a jediný náznak pohybu vidno na jeho perách, ktorými pre seba šepká modlitby. Drevený ikonostás ozdobený svätcami stojí na dosah k oltáru a jemná vôňa kvetov sa prekrikuje s medovými sviečkami. Kláštor v jaskyni má skutočne magickú atmosféru, až máte chuť sadnúť si niekde na okraj skalnatého múrika a splynúť s prostredím. Len vnímať a dýchať jeho krásu. Po tom ako sa nabažíte kláštoru, pokračujte pahorkom na miesto, kde stojí zapichnutý kamenný kríž. On sa stal jedným zo symbolom celého miesta a aj v rámci Moldavska patrí medzi najdôležitejšie obrázky. Má totiž v sebe dôležitú symboliku toho, že sa tu zakorenilo kresťanstvo a tak sa pri ňom odfotí každý domáci bez ohľadu na to, odkiaľ prichádza. Nielen kamenný kríž bude stáť za to. Ak pri ňom stojíte, pred očami sa vám totiž otvorí krásna panoráma celej krajiny. Rovina pretkaná riekou Raut, ktorá sa neskôr spojí s Dnestrom je nasiaknutá príbehmi Moldavska. Teraz ste ich súčasťou aj vy.

Orhei – symbolom Orheiu je kríž. Foto: Tomáš Kubuš

Sviečky v jaskyniach

Aj napriek tomu, že sa kláštorný komplex Starý Orhei považuje za ten najdôležitejší, ak radi vyhľadávate unikátne veci, zláka vás svojim príbehom aj kláštor Tipova. Moldavsko nie je obrovská krajina a máte pocit, že je tu všetko na dosah ruky. Aj Tipova leží len cca 100 kilometrov od Kišiňova a tak ste do dvoch hodín na mieste. Kláštorný komplex Tipova je pre našinca takmer čiernou dierou bez emócie, no presvedčí vás k návšteve informácia, že ide o najväčší, jaskynný, ortodoxný kláštor nielen krajiny, ale celej východnej Európy? Akoby si už nikto úplne presne nepamätal koľko rokov majú kláštory v Tipove, no ak sa budeme baviť o piatich storočiach, nebudeme úplne mimo. Až v 18.storočí sa však kláštor rozdelil do niekoľkých menších častí a pripodobnil sa súčasnosti. Atmosféra, ktorú zažijete v Tipove je veľmi podobná tej v Orhei. Krajina posiata tichom, pretkaná starobylosťou a len namiesto rieky Raut si pod kláštorným komplexom razí cestu rieka Dnester. Najväčšou katastrofou pre Tipovu bol sovietsky režim, ktorý dokonca niekoľko vzácnych častí kláštora nenávratne zničil. Až po páde Sovietskeho zväzu a po vojne sa dvere kláštora otvorili veriacim a tí mohli prísť po rokoch po prvý krát na slávnostnú omšu. Medzi múrmi kláštora sa ešte dodnes šepká legenda o tom, že dokonca aj moldavský hrdina Štefan cel Mare mal so svojou ženou Mariou svadbu práve tu v jaskynnom komplexe. Vydajte sa v jeho stopách, zastavte sa pri neveľkom vodopáde a užite si ticho, ktoré je dnes vzácnym artiklom. Moldavsko ho má ešte veľa, ale ako náhle ho objavia turisti, zmení sa to. Prebehnite ich!

Orhei – v jaskynnom kláštore. Foto: Tomáš Kubuš

Moldavsko
rozloha: 33 851 km2 (135.miesto na svete)
obyvateľstvo: 2 604 000 (139.miesto na svete)
najvyšší bod: 430 mnm (Bălănești Hill)
vznik republiky: 27.august 1991 (nezávislosť po rozpade ZSSR)
zriadenie: republika (prezidentka: Maia Sandu, od 2020)
náboženstvo: kresťanstvo 92 %, bez vyznania 5,5 %
jazyk: moldavčina (patrí k dialektu rumunčiny)
mena: moldavský lei
hlavné mesto: Kišiňov
Najväčšie mestá: Balti, Rybnica, Ungheni, Cahul

Zaujímavosti:

Na cestovanie do Moldavska nepotrebujete žiadne vízum. Stačí platný cestovný pas

Moldavsko patrí medzi najmenej navštevované krajiny Európy a tak tu nečakajte žiadne davy turistov

Moldavsko sa kultúrne veľmi prepletá s Rumunskom, tak ak ste už boli v tejto krajine, budete si vedieť predstaviť ako Moldavsko funguje

Po Moldavsku sa najlepšie cestuje mikrobusmi, ktoré odchádzajú zo stanice buď v presný čas alebo keď sa naplnia. Zaujímavé je aj cestovanie vlakom. Z Kišiňova sa dokonca vlakom viete dostať aj do rumunskej Bukurešti

Moldavská kuchyňa je neznáma, ale skrýva v sebe vynikajúce jedlá akými je Mamaliga, kukuričná kaša s mäsom alebo Placinta, slaný koláč plnený syrom. Ochutnajte aj Sarmu, plnené kapustné listy či Mici, grilované mleté mäso

Moldavsko je krajinou vína a určite navštívte vínne pivnice akými je Cricova alebo Mileștii Mici

Kišiňov – tradičná moldavská mamaliga s mäsom. Foto: Tomáš Kubuš

Na čakacom liste na prijatie do UNESCO nájdete v Moldavsku vzácny kláštorný komplex Orheiul Vechi a krajinu v okolí Balti, kde sú úrodné černozeme

Národným zvieraťom Moldavska je býk, ktorého nájdete na mnohých miestach krajiny a aj v erbe Moldavska, kde ho sprevádza orol

Medzi rokmi 1990-1992 prebiehala v krajine vojna o Podnestersko, ktorá akoby dodnes nie je uzavretá. Rozpad ZSSR tu eskaloval napätie a krajina sa ocitlo v ťažkých problémoch

Podnestersko je dodnes vnímané ako súčasť Moldavska, hoci to sa snaží o odtrhnutie. Na návštevu Podnesterska vám stačí tiež iba pas a z Kišiňova do Tiraspolu premávajú mikrobusy

Ak si chcete z Moldavska priniesť tradičný suvenír, siahnite po lokálnych kobercoch. Ich výroba dosiahla vrchol v 18.storočí a odtiaľ pochádzajú aj typické vzory či farby

Zaujímavosťou hlavného mesta Kišiňov je aj fakt, že tu je jeden z najväčších židovských cintorínov v Európe. Pochádza ešte zo 17.storočia a prečkal do dnešných dní


Od autora by vás ešte mohlo zaujať: 

Gruzínsko: Pohostinní ľudia a krása Kaukazu
Bangladéš: Svet nasiaknutý chaosom
Najkrajšia časť Ruska: Bajkalské jazero

Facebook Comments