Inovácie a nové trendy majú reálny dopad prakticky na každú časť našich životov. V automobilovom svete považujú mnohí experti za novú revolúciu aktuálny nástup masívnej elektromobility. Práve batériové modely môžu takpovediac nanovo rozdať karty, resp. úplne prekresliť doteraz rešpektovanú automobilovú mapu. Elektrický boom je zároveň obrovským lákadlom pre nové a ambiciózne projekty. V tejto súvislosti treba jedným dychom dodať, že len malé percento z dnešných start-upov sa po počiatočnom ošiale reálne uchytí a neskôr začne zmysluplne konkurovať stabilným hráčom s obrovskou históriou. História sa opakuje znova a znova. Obdobné konkurenčné súboje prebiehali aj už pred viac ako 100 rokmi, keď svet objavil klasický spaľovací motor. Najambicióznejšie sny mali ale vždy výrobcovia exkluzívnych superšportov. Viac či menej okázalé vízie revolučných automobilových konceptov v historickom kontexte vznikali a následne aj zanikali doslova ako huby po daždi. Malosériová výroba je svojím spôsobom vždy balansom na hrane. Stačí len jeden chybný krok, ktorý dokáže nenávratne poškodiť aj ten najambicióznejší projekt. V tejto kategórii automobilov dnes aj preto existuje v princípe len úzka skupina únavných hráčov. V nasledovnom prehľade si priblížime ich počiatky.

BUGATTI
Históriu automobilky Bugatti sme už čiastočne opomenuli pri rubrike autosnov. Je to jediná automobilka z nášho prehľadu, ktorá bola aktívna dokonca už pred prvou svetovou vojnou! Dnes ide zároveň o jednu z vôbec najexkluzívnejších svetových manufaktúr. Pôvodnú značku Bugatti založil už v roku 1909 vo francúzskom Molsheime rovnomenný Ettore Bugatti, ktorého pôvod mimochodom siaha na Apeninský polostrov. Ettore bol veľmi talentovaný konštruktér, ale zároveň aj dizajnér s bohatými skúsenosťami nadobudnutých prácou v iných spoločnostiach. Prvým Ettoreho výtvorom pod krídlami vlastnej značky Bugatti bol pretekársky model Bugatti 10. S ľahkým športiakom sa pretekov zúčastňoval samotný Ettore. Sériovú výrobu automobilov tejto značky ale následne odštartovalo až evolučne, resp. značne vylepšené Bugatti 13, z roku 1910. Celkovo sa z tohto úspešného závodného náčinia vyrobilo viac ako 2-tisíc kusov! Neskôr sa Bugatti začal orientovať aj na luxusné modely. Po smrti otca zakladateľa v roku 1963 ale automobilka prakticky zanikla. Oživenie legendy nastalo až 90. rokoch minulého storočia

Bugatti Type 13. Foto: Bugatti

FERRARI
Taliansku automobilku, ktorej synonymom je červená farba, registruje takmer každý obyvateľ našej planéty. Vznik Ferrari možno zároveň označiť aj ako splnený sen otca zakladateľa. Rovnomenný Enzo sa chcel pôvodne presláviť ako automobilový pretekár. Po niekoľkých rokoch viac či menej úspešnej jazdenej kariéry Enzo pochopil, že jeho životná misia je predsa len inde ako za volantom pretekárskeho špeciálu. Po dohode s už vtedy legendárnou značkou Alfa Romeo sa ambicióznemu Talianovi podarilo vydobyť si pozíciu úpravcu sériových modelov Alfa Romeo pre pretekárske účely. V danej disciplíne si Ferrari vydobyl veľký rešpekt a uznanie. Inovatívny konštrukčný prístup neskôr Enza posmelil k zostaveniu prvého originálneho modelu so vzpínajúcim sa koníkom v znaku. Prvé vyrobené Ferrari s označením 125 S (S = Sport), pochádza z roku 1947. Jeho tvary navrhol Gioacchimo Colombo. Podstatnejšia je tu ale technika pod kapotou vznikajúca pod patronátom Enza. Už v útrobách prvého Ferrari pracoval vidlicový 12-valec o objeme 1,5 litra. Pôsobivé je, že tento model dokázal hneď po svojom vzniku vyhrať hneď 6 z 13 absolvovaných pretekov. Málokto vie, že ešte pred modelom 125 S vznikol pod taktovkou Ferrariho ešte Auto Avio Costruzioni 815. Tento model uzrel svetlo sveta tesne po ukončení spolupráce s Alfa Romeo a platila tu dohoda, že neponesie označenie Ferrari.

Ferrari 125 S. Foto: Ferrari

KOENIGSEGG
Aj keď má Švédsko vo výrobe automobilov dlhú a stabilnú históriu, tak severská krajina zároveň predsa len nie je typickým príkladom destinácie, kde vznikajú superšporty. Práve na severe Európy ale reálne vznikajú jedny z najexkluzívnejších a najrýchlejších automobilov našej planéty. Príbeh dnes už slávnej a rešpektovanej značky Koenigsegg sa začal pásať len prednedávnom, konkrétne v roku 1994. Práve vtedy založil istý Christian von Koenigssegg v meste Olofström rovnomennú značku. V tomto kontexte pôsobí vtipne akceleračný moment, ktorý ho k tomu inšpiroval. Spúšťadlom Christianovho sna o vlastnom superaute sa reálne stal film s názvom Grand Prix! Obrovským kreditom značky Koenigsegg je dnes okrem iného aj konštrukcia vlastných motorov s implementáciou unikátnych riešení. Prvotinou sa ale napriek tomu stal model CC. Jeho koncept debutoval v roku 1996. A keďže Christian je známy aj ako obrovský detailista, tak do vzniku sériového produktu na ňom muselo byť takpovediac všetko maximálne vyštrngané. Sériového modelu CC sme sa nakoniec dočkali až v roku 2002. Šlo o fázu, keď bol s výsledným dielom maximálne spokojný aj sám otec zakladateľ. Superauto zo Škandinávie už v tých časoch zaujalo napríklad konštrukciou z kompozitných materiálov. Prvý Koenigsegg poháňal motor 4,2 V8 pôvodom od Audi. Vzhľadom na ambrózie plány do budúca sa automobilka zároveň presťahovala do nových priestorov v meste Ängelholm.

Koenigsegg CCR. Foto: Koenigsegg

LAMBORGHINI
Ďalšia talianska legenda s rozzúreným býkom v znaku ponúka opäť veľmi zaujímavý príbeh svojho vzniku. Feruccio Lamborghini patril po druhej svetovej vojne k úspešným a pokrokovým konštruktérom traktorov či inej poľnohospodárskej techniky. Sám Feruccio si vďaka úspešnému biznisu s traktormi mohol dovoliť jazdiť na výkonných a drahých autách. Lamborghini bol dokonca zákazníkom značky Ferrari. Zlomový moment nastal znenazdajky, keď bol Feruccio reklamovať u samotného Enza svoje Ferrari a zároveň mu ponúkol niekoľko konštrukčných inovácií. Dvaja temperamentní Taliani sa pri legendárnom stretnutí, samozrejme, veľmi pohádali. A urazený Lamborghini sa takmer okamžite rozhodol, že si postaví vlastné superauto, ktoré bude lepšie ako Ferrari. Výsledok tejto snahy sa dostavil v roku 1963, presnejšie necelého pol roka po založení superšportovej divízie značky Lamborghini. Prvým sériovým Lambom bol model 350 GTV. Jeho dizajn vytvoril slávny Franco Scaglione. Model 350 GTV pútal pozornosť napríklad aj technológiou výklopných svetiel. Paradoxom je, že verejnosť prvé sériové Lambo dizajnom príliš neoslovilo. Automobil pravdepodobne tak trochu predbehol svoju dobu. Riešením bola neskoršia úprava dizajnu v štúdiu Carrozziera Touring.

Lamborghini 350 GTV. Foto: Lamborghini

MCLAREN
Značku McLaren si každá automobilový fanúšik automaticky spojí s úspechmi vo svete F1. Za zrodom tejto legendy skutočne stojí práve kráľovná motoršportu. Rovnomennú značku založil v roku 1963, teda už počas svojej úspešnej pretekárskej kariéry, Novozélanďan Bruce McLaren. Vo kolotoči F1 sa tím McLaren po prvýkrát objavil už v sezóne 1966. Popri pretekárskej divízii sa v britskom Wokingu začala postupne formovať aj automobilová divízia. Mnohí sa mylne dymievajú, že prvým modelom automobilovej divízie bol v roku 1992 legendárny McLaren F1. Práve tento model bol vo svojej dobe najrýchlejším sériovým automobilom našej planéty! Pravdou však je, že prvý McLaren na „civilné“ účely vznikol už za éry samotného Brucea. Reč je o modeli McLaren M6 GT z konca 60. rokov minulého storočia. Tento McLaren okrem svojich pretekárskych špecifikácií existoval aj vo verzii určenej na používanie na klasických cestných komunikáciách. Dobový emblém značky s vtákom Kiwi vtedy celkom jasne odkazoval na Nový Zéland, teda domovinu otca zakladateľa.

McLaren M6 GT. Foto: McLaren

PAGANI
Automobilka Pagani sídliaca v severnom Taliansku, v meste Modena, sa dnes rovnako radí do najvybranejšej skupiny výrobcov extrémnych superšportov. Rovnomennú spoločnosť založil v roku 1992 Argentínčan Horacio Pagani. A ani v tomto prípade nešlo takpovediac o výstrel do tmy. Horacio už od počiatku vedel, čo robí, keďže pred založením vlastnej spoločnosti pracoval dlho pre značku Lamborghini. Práve cnosti typických Lamborghini na čele s vyšperkovaným atmosférickým 12-valcom si osvojila aj značka Pagani. Prvý prototyp extrémneho modelu Pagani Zonda uzrel svetlo sveta v roku 1998. Približne o rok neskôr už debutovala jeho sériová verzia, ktorá dostala oficiálne označenie Pagani Zonda C12. Názov Zonda je mimochodom premostením na domovinu Horacia. Rovnakým pojmom sa v Argentíne označuje vietor vejúci smerom od Ánd. Skratka C12 zase pripomína techniku v útrobách. Tú reprezentuje 12-valcová pohonná jednotka z dielne športovej divízie automobilky Mercedes-Benz.

Pagani Zonda C12. Foto: ecurie.co.uk

PORSCHE
Veľmi zaujímavú históriu má aj nemecké Porsche. Automobilka, ktorá sa dnes stále špecializuje predovšetkým na výrobu výkonných modelov so športovou DNA, založil rovnomenný Ferdinand už v roku 1931. Ferdinand, narodený v Rakúsko-Uhorsku, presnejšie v dnešnej mestskej časti Liberca-Vratislavice nad Nisou, sa ešte pred založením vlastnej značky zviditeľnil ako tvorca prvého Volkswagenu Chrobák. Táto automobilová legenda svojho času mobilizovala celé povojnové Nemecko! Prvé skutočné Porsche je však až malý športový model 356 Roadster, predstavený v roku 1948. Určitým paradoxom je, že na vývoji tohto modelu sa podieľal prioritne Ferdinandov syn Ferry Porsche. Ten sa druhej strane vo výraznej miere inšpiroval predošlou konštrukčnou prácou svojho otca. Samotný Ferdinand bol v rovnakom čase súdený v susednom Francúzsku. Podnetom bola jeho spolupráca s nacistickým režimom. Vzhľadom na dnešnú realitu je taktiež zaujímavé, že prvá séria modelu 356 Roadster s logom legendárneho Porsche vzniká v rakúskom Gmünde. Do dnešného sídla automobilky v nemeckom Zuffenhausene sa Porsche reálne presťahovalo až neskôr.

Porsche 356 Speedster replika. Foto: porsche.sk

Mohlo by vás zaujať:

Extrémna nostalgia: Bugatti Centodieci
Najočakávanejšie automobilové novinky
Grécky „ultra“ sen: SP Automotive Chaos

Facebook Comments