Spomedzi všetkých hrôz druhej svetovej vojny patrí bombardovanie civilistov medzi tie najhoršie. Praktizovalo sa v miere dovtedy nevídanej a dokázalo zrovnať so zemou celé mestá v priebehu pár dní. Navyše išlo o pomerne bežný jav. Luftwaffe sa v tomto smere zamerala hlavne na Veľkú Britániu. V snahe ochromiť jej vojnové snaženie bombardovala mnohé mestá, napríklad Londýn či Coventry. Ničivej sile padajúcej z nebies sa nevyhli ani Varšava či Rotterdam, ako aj desiatky ďalších miest naprieč Európou a Áziou. A hoci najznámejším príkladom bombardovacej kampane je nemecký Blitz, ktorý prinášal skazu Britom, ako vojna pokračovala, dopadalo čoraz viac bômb práve na nemecké mestá. V lete 1943 mali strašnú silu leteckého bombardovania na vlastnej koži pocítiť obyvatelia Hamburgu. V tom čase už mali Sovieti za sebou veľké víťazstvá na východnom fronte a Stalin tlačil na otvorenie západného frontu. To však malo prísť až v júni 1944 a Veľká Británia s USA dúfali, že vojnu dovedie k rýchlemu koncu bombardovanie nemeckých miest a tovární.

Ideálny cieľ
Ochromenie priemyslu a demoralizáciu obyvateľstva mala priniesť Operácia Gomora, ktorá spočívala v bombardovaní Hamburgu. Tá ale napokon šokovala politikov i vojvodcov na oboch stranách. Počas ôsmich dní prišlo o život 43-tisíc ľudí. Mestské štvrte sa menili na vyhne v tom, čo zostalo z ulíc, zúrila ohnivá búrka. Išlo takpovediac o predzvesť deštrukcie v Hirošime a Nagasaki. Bombardovanie nemeckých priemyselných miest fungovalo už pred rokom 1943, ale nebolo príliš efektívne. Čísla ukazujú, že na jedného zabitého pripadalo päť ton zhodených bômb. Briti už v auguste 1941 zistili, že len jeden z deviatich bombardérov zhodil „náklad“ v okruhu aspoň siedmich kilometrov od cieľa. A straty britského letectva tiež neboli zanedbateľné. V roku 1942 tak došlo k zmene stratégie a lietadlá mali namiesto tovární zabíjať tých, ktorí v nich pracovali. Hamburg bol v tom čase (a stále aj je) druhým najväčším nemeckým mestom. Pre Spojencov bol ideálnym terčom, mal obrovské priemyselné oblasti, veľké doky a v rámci centra sa sústreďovalo množstvo menších firiem. Navyše sa k nemu dalo z Británie doletieť rýchlejšie než k iným veľkým mestám v Nemecku.

Ako preľstiť radary
24. júla 1943 vzlietlo z Veľkej Británie 791 bombardérov Halifax a Lancaster. V skorých ranných hodinách 25. júla začali na Hamburg padať prvé bomby, ktoré zabili 1500 osôb. Spojenci mali navyše v rukáve skrytú zbraň pod kódovým názvom Okno (Window). Spočívala v zhadzovaní tisícov malých prúžkov hliníka počas približovania sa k cieľu. Prúžky odrážali signály pozemných radarov a v podstate tak vyraďovali z činnosti protivzdušnú obranu nepriateľa. Prvýkrát ich použili práve počas operácie Gomora, a to s obrovskou efektivitou. Do Británie sa z prvého dňa náletov nevrátilo len 12 lietadiel.

Ohnivá búrka
Operácia ale trvala osem dní. Briti vykonávali nálety v noci, Američania cez deň 25. a 26. júla. V noci z 27. na 28. júla sa ale rozpútali ozajstné hrôzy, keď Spojenci použili zápalné bomby. Dlhé obdobie sucha spôsobilo, že z Hamburgu sa stala zápalková krabička, ktorú Briti podpálili. V tú noc zhodilo viac než 700 lietadiel 2326 ton bômb na oblasť vzdialenú asi tri kilometre od centra mesta. Plamene rýchlo zapálili celé obytné bloky, teplota sa šplhala na 800 stupňov Celzia, asfalt sa topil a vznikla ohnivá búrka. Civilisti mali len dve možnosti: čakať doma a dúfať, že sa im oheň vyhne alebo sa vydať do najbližšieho úkrytu, kam sa ale rozpálenými ulicami nemuseli dostať. Preživší si spomínali najmä na to, že všetko horelo, videli živých ľudí uviaznutých v roztopenom asfalte aj horiace kone, ktoré sa hnali ulicami. Akákoľvek snaha niečo zachrániť bola zoči-voči takej ničivej sile zbytočná. Výsledkom osemdňovej operácie Gomora bolo 43-tisíc mŕtvych a 125-tisíc ranených. Milión ľudí ostalo bez strechy nad hlavou, zničených bolo 16-tisíc obytných budov, 277 škôl a 24 nemocníc. Tri štvrtiny mesta ostali v ruinách. Žiaru plameňov bolo vidieť zo vzdialenosti 150 kilometrov a spojeneckí piloti nemali pochýb o tom, že pod nimi sa rozpútalo peklo. Nacistické velenie bolo v šoku. Z Hamburgu putoval do iných častí Nemecka nepretržitý zástup utečencov, ktorí boli pripomienkou strašnej katastrofy. Operácia však nebola až takým úspechom, ako sa predpokladalo.

Foto: wikipedia

Bez výrazného úspechu
Bombardovanie Hamburgu a ďalších miest neprinieslo rýchly koniec vojny a nevyvolalo ani povstanie voči Hitlerovi. Nemecké vojnové snaženie výrazne neoslabovalo, dokonca aj veľkú časť priemyslu v Hamburgu sa podarilo obnoviť. Z vojenskej perspektívy tak Gomora okrem počiatočného šoku nepriniesla podstatné výsledky. Treba ale povedať, že hrozba spojeneckého bombardovania donútila Hitlera stiahnuť z východného frontu časť síl na obranu Nemecka, čo umožnilo Sovietom rýchlejší postup. Do protivzdušnej obrany a odstraňovania následkov bombardovania sa odhadom zapájali až dva milióny Nemcov a približne dve tretiny bojových lietadiel Luftwaffe bolo určených práve na boj so spojeneckými bombardérmi.

Operácia Gomora ale ostáva aj v kontexte krutej druhej svetovej vojny kontroverznou a emotívnou záležitosťou. Či bola oprávnená a opodstatnená je dodnes predmetom diskusií. Faktom ale ostáva, že civilistom priniesla obrovské utrpenie

„Bombardovanie Tokia“: Prebiehal o v rokoch 1944 a 1945, najničivejším dňom bol 10. marec 1945. Zápalné bomby zniči l i v h lavnom meste Japonska, ktoré bolo postavené prevažne z dreva, vyše 260- tisíc budov a zabili asi 100- tisíc ľudí . A j v tomto prípade došlo ku vzniku ohnivej búrky, ktorej padli za obeť tisíce Tokijčanov.

Mohlo by vás zaujať:

Operácia Meetinghouse: Deň, na ktorý Tokio nezabudne
Operácia Gunnerside: Keď Hitler prišiel o atómovú bombu
Bitka v Hürtgenskom lese: Najdlhšie peklo americkej pechoty

Facebook Comments