Po skončení druhej svetovej vojny sa začali naplno rozbiehať preteky v zbrojení. Neobišli žiadnu sféru vojenstva a ZSSR prikladal zvláštny význam najmä tankom. Hrozba vpádu más týchto pancierových vozidiel na Západ visela nad Európou celé desaťročia. Legendárny model T-34 bol ale zastaraný už v roku 1945 a Sovieti potrebovali niečo modernejšie. Výsledkom bol T-54, stredný tank, ktorý sa začal vyrábať v roku 1947. O desať rokov neskôr prišla jeho mierne zmodernizovaná verzia a „tépäťdesiatštvorky“ nechali súdruhovia prerobiť tak, že boli od svojich novších príbuzných prakticky na nerozoznanie. Aj preto sa dnes o tankoch T-54 a T-55 hovorí ako o jednom modeli. Z výrobných liniek schádzali tisíce tankov T-55, v Európe sa ale, našťastie, k slovu nedostali a fungovali iba ako hrozba. Zato v iných kútoch sveta si tieto stroje užili bojov viac než dosť. Najviac na Blízkom východe počas arabsko-izraelských konfliktov. Tu si mohli zmerať sily so svojimi západnými rivalmi.

Rýchly a spoľahlivý
Tank T-55 mal viacero výhod. Bol pomerne ľahký, s hmotnosťou 36 ton bol o 15 až 20 ton ľahší než jeho západné náprotivky. Vďaka tomu vynikal jednoduchšou manévrovateľnosťou. Mal tiež o asi 30 percent nižšiu siluetu než západné tanky, čo z neho robilo menší cieľ. Robustné ovládacie systémy vnútri vozidla sa síce ťažšie obsluhovali, na druhej strane boli spoľahlivejšie než hydraulické systémy v tankoch zo západu. Kvalitou vynikali aj jeho ťažké guľomety a zameriavací systém hlavného kanóna.

Foto: pixabay.com

Celé priehrštie nevýhod
Klady „tépäťdesiatpäťky“ sa ale v porovnaní s negatívami tak trochu strácali. Ťažko povedať, či si inžinieri mysleli, že tanky budú bojovať v tuhej sibírskej zime, v každom prípade, dopriali im slušný vykurovací systém. Oveľa horšie to bolo s chladením. Na Blízkom východe, kde sa tieto stroje často dostávali do bojov, sa ich posádky pomaly zaživa piekli vo vlastnej koži. Potom tu bola mimoriadne pomalá veža, trvalo nekonečne dlho, kým sa otočila k cieľu. Navyše na nej bol namontovaný kanón, ktorý sa rýchlo zahrieval a strácal tým presnosť. Aj preto bývali vďaka výbornému zameriavaciemu systému posádky najpresnejšie pri prvom výstrele. Mimochodom, nabíjač tanku sa musel mať poriadne na pozore. Záver kanóna sa totiž po výstrele vracal tak ďaleko do kabíny, že nabíjač bol v ohrození života. Neraz sa stávalo, že títo muži odchádzali z tanku s vážnymi poraneniami. Na kanóne nebol dobre riešený ani odber plynov po výstrele. Približne polovica sa ich vracala späť do kabíny zakaždým, keď nabíjač opäť otvoril záver. Štyria členovia posádky tak museli fungovať v dusivom čiernom dyme kašľajúc a s páliacimi očami. To platilo najmä počas ostrej bitky, keď museli byť vetracie otvory zatvorené.

T-55 sa stal pomerne zraniteľným po tom, ako sa na západné tanky začali osádzať 105-milimetrové kanóny. Aby toho nebolo málo, na hornej časti trupu sa nachádzala prídavná palivová nádrž, ktorá sa dala zničiť paľbou z ťažkého guľometu a vyradiť tak vozidlo z činnosti. Napokon treba spomenúť aj usporiadanie posádky vnútri kabíny, ktoré bolo akoby zrkadlovým obrazom toho západného. Z toho plynula nevýhoda pre nabíjača, ktorý stál vpravo od kanóna a pracoval tak najmä ľavou rukou. Manipulácia s vyše 30 kilogramov vážiacimi nábojmi tak spomaľovala efektivitu nabíjania a rýchlosť paľby. Mimochodom, nabíjač, rovnako ako ostatní členovia posádky, museli byť pomerne malí. Sovieti limitovali ich výšku na 170 centimetrov. Ako už bolo spomenuté, T-55 totiž mal nízku siluetu, ale daňou za to boli menšie rozmery kabíny.

Na bojovom poli
T-55 vynikal rýchlosťou a agilitou. Čo však získaval pri presunoch, strácal v samotnom boji. K prvému vážnejšiemu stretu sovietskeho tanku s britským Centurionom v službách Izraela došlo v júni 1967 počas šesťdňovej vojny v oblasti Bir Lahfan, kde 20 izraelských strojov zničilo 32 egyptských T-54 a T-55. Naopak ale skončila bitka pri El-Ariši počas Jomkippurskej vojny, keď egyptské (sovietske) tanky úspešne odrazili tri útoky izraelských (britských) Centurionov a zničili 17 nepriateľských strojov. Toto víťazstvo „tépäťdesiatpätiek“ ale bolo skôr výnimkou než pravidlom. Len pre porovnanie, počas bojov na Golanských výšinách prišla Sýria o 1116 tankov, pričom polovicu tvorili T-54 a T-55. Izrael stratil 250 Centurionov a amerických Shermanov.

Ešte väčší debakel ale sovietske tanky utrpeli počas Jomkippurskej vojny v roku 1973. Egyptské jednotky zaútočili na Izrael 14. októbra s 1200 tankmi a proti nim stálo 750 tankov Centurion a Patton. Išlo o najväčšiu tankovú bitku od druhej svetovej vojny, pričom egyptská strana prišla o 264 vozidiel a Izrael o 25. Výzbroj Izraelcov sa na dlhú vzdialenosť ukázala byť voči pancieru T-55 smrtiacou a svoje odviedli aj izraelské vzdušné sily. Počas sovietskej intervencie v Afganistane si T-55 viedli podstatne lepšie a slúžili ako podpora pre motorizovanú pechotu i výsadkárov. Využívali sa tiež na zabezpečenie komunikačných a operačných línií. Počas svojej histórie sa T-55 ukázal byť pomerne lacným, mechanicky jednoduchým a robustným strojom, ktorého služby využilo asi 50 štátov. V porovnaní so západnými tankmi ho dokázali ovládať aj menej skúsené posádky a veľkou výhodou bola jeho manévrovateľnosť a rýchlosť. Okrem Blízkeho východu sa objavil aj v konfliktoch v Angole, Vietname, vo vojne medzi Indiou a Pakistanom, na Balkáne či dokonca pomerne nedávno v Líbyi. Doneckí rebeli dokonca v roku 2014 jeden kus T-54 ukradli z vojenského múzea a použili ho v boji.

Zničený iracký tank T-55 na diaľnici medzi Basrou a Kuwajt city (1991). Foto: wikipédia

Odhaduje sa, že celkovo bolo vyrobených až 100-tisíc kusov T-54/T-55, vďaka čomu by si tento stroj mohol vyslúžiť prezývku „kalašnikov medzi tankmi“. Dodnes je v službách viacerých krajín, naposledy ho využili Azerbajdžan v roku 2020 v Náhornom Karabachu a etiópske vládne sily počas občianskej vojny. Tisíce strojov sú pritom v Rusku zakonzervované a pripravené na použitie.

„T-34“ Druhým najvyrábanejším tankom v dejinách bol sovietsky T-34, ktorý zažil časy svojej najväčšej slávy počas druhej svetovej vojny. Zároveň ide aj o tank, ktorého kusov bolo v bojoch zničených najviac: takmer 45-tisíc.“

Pri pohyblivých pancieroch ešte ostaneme:

Zbrane 2. svetovej vojny: Americké monštrum T28
Zbrane 2. svetovej vojny: Pancierový samuraj Chi-Ha
Zbrane 2. svetovej vojny: Jediný svojho druhu, T-35

Facebook Comments