Bezodtokové slané Mono Lake má rozlohu 183 kilometrov2 a priemernú hĺbku 17 metrov (tá najväčšia je 48 metrov). Vzniklo približne pred 1 až 3 miliónmi rokov. Chýbajúca cirkulácia vody zapríčinila nahromadenie solí, vďaka čomu tu vznikol nezvyčajný ekosystém. Jeho základom je fytoplanktón v podobe rias. Živočíšnu ríšu zastupujú žiabronôžky rodu Artemia a muchy druhu Ephydra hians. Kvantá spomínaných drobných živočíchov sú dobrou zásobárňou potravy pre vyše sto druhov migrujúcich vtákov.

Foto: pixabay.com / Michael_Luenen

Pre život jazera boli roky v rozmedzí 1941 – 1981 zaťažkávacou skúškou. Ľudským zásahom boli odklonené prítoky sladkej vody, aby zásobili vodou južné časti štátu. Pokles hladiny jazera (každý rok o 30 cm) časom zapríčinil dvojnásobnú slanosť, čo sa prejavilo aj na zdevastovanom ekosystéme. Navyše odvodnené  slané miesta na povrchu začal vietor rozdúchavať po okolí.  V 80. rokoch minulého storočia preto prijali nápravné opatrenia, ktoré opäť priviedli prísun sladkej vody do jazera a zachránili miestny ekosystém od najhoršieho.

Mono Lake (1946 m.n.m.): Celkový objem vody je 3,66 km3 a dĺžka pobreží  má asi 60 kilometrov. Slanosť vody kolíše podľa výšky hladiny, ale väčšinou je na úrovni 42 g/l až 99 g/l. Najviac sú tu rozpustené chloridy, uhličitany a sírany. Zásaditá voda má hodnotu 10 pH. Atypickým poznávacím znamením jazera sú tzv. „tufove veže“ – minerálne štruktúry, ktoré vznikli, keď cez alkalické vody jazera vyvierajú pramene sladkej vody. Jazero je ideálnym miestom pre fotografov a milovníkov vtáctva. Na svoje si prídu aj turisti / cykloturisti a kajakári.

Mohlo by vás zaujať:

Salinas Grandes: Slaný unikát Argentíny
Kde by ste mali hľadať „tekutú dúhu“?
Ergaki: Sibírska perla hodná spoznávania

Facebook Comments