Tie sú verejnosťou vnímané ako cesta k tomu, aby človek s problémami mohol opäť viesť plnohodnotný život a spôsob, akým sa aj zdravý človek môže chrániť pred prípadnými problémami. Výstupy z viacerých štúdií však naznačujú, že tieto prípravky sú viac vecou marketingu ako by prinášali reálne benefity.

V drvivej väčšine preparátov, či už sú to tie, ktoré je možné zakúpiť v lekárni, alebo ide o doplnky výživy určené pre návštevníkov fitness centier a atlétov, je obsiahnutá niektorá zo štyroch látok: kolagén, glukózamín, chondroitín a MSM (metylsulfonylmetán).

Veda je skôr skeptická
Každá z týchto zložiek bola v predošlých rokoch, či už vo väčšom, alebo menšom rozsahu, podrobená výskumu a testovaniam na vzorkách športovcov alebo ľudí z bežnej populácie. A ani pri jednej z týchto látok sa nedá povedať, že by 100 % presvedčili. V prípade chondroitín sulfátu by sme doterajšie zistenia mohli zhrnúť tak, že výsledky sú nepresvedčivé a jeho účinok je v praxi dosť neistý. U glukózamínu sa ukazuje, že jeho efekt po vysadení odznieva a MSM mal síce nádejné výsledky, ale evidencie je zatiaľ stále príliš málo na to, aby sa mohli jeho benefity považovať za vedecky potvrdené.

V prípade kolagénu, ktorý je populárny aj v kozmetickom priemysle, sa ukazuje, že komerčné prípravky určené na ochranu kĺbov sú v prípade daného obsahu a formy kolagénu najskôr neúčinné. Portál examine.com, na ktorom sa publikujú výstupy z vedeckých štúdií, uvádza, že „hydrolyzovaný kolagén sa užíva v dennej dávke 10 g kvôli zdraviu pokožky a určitým benefitom pre kĺby“ a „nedenaturovaný kolagén II. typu sa prijíma v nižších dávkach okolo 40 mg raz denne na liečbu osteoartrózy a reumatickej artritídy.“ Užívanie kolagénu má teda predovšetkým zmysel u ľudí bojujúcich s ochoreniami pohybového aparátu než ako forma prevencie, pričom je potrebné zdôrazniť, že spomínané účinné množstvá väčšina prípravkov dostupných na trhu ani zďaleka nedosahuje.

Čo sa týka potravín ako želatína, tlačenka či gumové medvedíky, v nich je zastúpenie účinných látok nízke na to, aby sa docielil želaný efekt. Perorálne užívanie kĺbovej výživy ako formy ochrany kĺbov má teda zrejme len malý účinok. Otázniky vyvoláva aj aplikácia kyseliny hyalurónovej priamo do kĺbu, keďže niektorí odborníci poukazujú na to, že v ňom zostáva len 48 hodín.

Foto: iStock

Zázračná tabletka neexistuje
Nedá sa teda tvrdiť, že by súčasná medicína odporúčala užívanie kĺbovej výživy ako účinnej prevencie pred možnými problémami v budúcnosti. Ukazuje sa, že v názoroch odborníkov prevláda v tomto smere určitá rezervovanosť, ba až skepticizmus. Aj výsledky doterajších štúdií naznačujú, že neexistuje žiadne jednoznačné a jednoduché riešenie – žiadna zázračná tabletka či účinná látka, vďaka ktorej by mal človek istotu, že chráni svoje kĺby a robí maximum pre ich zdravie aj smerom do ďalších rokov života. Účinnosť kolagénu, glukózamínu, chondroitínu a MSM obsiahnutých v komerčne dostupných doplnkoch je otázna a zatiaľ známe výsledky nie sú príliš sľubné. V každom prípade je určite potrebný ešte ďalší a hlavne hlbší výskum v tejto problematike. Nad užívaním kĺbovej výživy sa treba zamyslieť aj v súvislosti s neistou návratnosťou financií vynaložených na preparáty, ktorých ceny sú často dosť vysoké. Ak ste však ochotný zaplatiť desiatky eur mesačne za špeciálne prípravky, svojmu zdraviu tým zrejme neuškodíte, keďže dané látky nemajú na telo negatívny vplyv a vedľajšie účinky.

Kľúčom je pohyb
A tak rovnako ako v mnohých iných prípadoch, aj tu platí, že zrejme to najlepšie, čo môže človek pre svoje kĺby urobiť, je, že sa bude pravidelne a správne hýbať, pričom svoje úsilie podporí vhodne zvolenou stravou. Pravidelný pohyb je pre kĺby kľúčový preto, že vďaka nemu sa kĺbová tekutina opakovaným zaťažovaním a uvoľňovaním kĺbu dostáva do chrupavky podobne ako voda do špongie (chrupavka obaľuje kosti a je tenká len pár milimetrov) a môže ju tak vyživovať. Odborníci za ideálnu považujú kombináciu dvoch aktivít: jednej vytrvalostnej (beh, chôdza, cyklistika, plávanie) a druhej v podobe silového tréningu, ktorý posilňuje svalstvo a tým aj poskytuje stabilitu celému pohybovému aparátu.

Kĺby starnú odlišne
Schopnosť chrupavky regenerovať sa s pribúdajúcim vekom znižuje, badateľné to je najmä po štyridsiatke. Nie všetky kĺby sa pritom opotrebovávajú rovnako rýchlo. Najrýchlejšie ľuďom „odchádzajú“ bedrové kĺby, čo dokumentuje aj počet ich výmen za umelé náhrady.

Foto: iStock


Mohlo by vás zaujať:

Hriech, nepriateľ, biely jed… Je váš pohľad na pečivo správny?
Otužovanie v mladosti prinesie „ovocie“ na staré kolená
Aké výživové doplnky zvoliť pri chudnutí?

Facebook Comments