Ak sa pozrieme na rozpočty jednotlivých vesmírnych agentúr, pochopíme, že štáty celého sveta sa zhodujú v tom, že výskum vesmíru má veľký zmysel a sú ochotné ho aj podporiť patričnými financiami.

Jednotkami sú Američania
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) je najväčšou a najambicióznejšou vesmírnou agentúrou na svete. Mnohé míľniky a úspechy vesmírneho výskumu sú spojené práve s Američanmi – či už ide o pristátie astronautov na Mesiaci, robotických vozidiel na Marse, vypustenie vesmírnych teleskopov, alebo rôzne priekopnícke misie k vzdialeným vesmírnym objektom. Pre NASA pracuje viac ako 17 000 ľudí a agentúra má k dispozícii ročný rozpočet blížiaci sa k dvadsiatim miliardám eur. V minulom roku pracovala s 18,8 miliardami eur (22,629 miliárd amerických dolárov), v roku 2021 má odsúhlasený ešte o niečo vyšší rozpočet 19,3 miliárd € (23,271 miliárd USD). Predstavuje to 0,52 % z celkového štátneho rozpočtu. V súčasnosti je pre NASA najväčšou výzvou návrat astronautov na Mesiac do konca roka 2024. Tento program dostal názov Artemis a v úvodnej fáze by mal pozostávať z troch misií. Tá prvá by sa mohla uskutočniť už koncom tohto roka, pričom pôjde o testovací let okolo Mesiaca bez ľudskej posádky. Druhým významným míľnikom má byť vypustenie vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, na ktorom sa pracuje už od roku 2002. Má byť nástupcom Hubblovho teleskopu, ktorého životnosť sa pomaly končí. Od roku 1959, keď dostala NASA od štátu svoj prvý príspevok, až do súčasnosti využila na svoju činnosť dokopy 680 miliárd amerických dolárov.

Slovensko dáva 4,5 milióna €
Vesmírne aktivity európskych krajín sú koordinované spoločnou Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), ktorá združuje 22 štátov. Väčšina z nich patrí aj do Európskej únie, avšak členmi ESA sú tiež Švajčiarsko, Veľká Británia a Nórsko. Slovensko nepatrí medzi 22 plnohodnotných členov, s agentúrou však dlhodobo spolupracuje. V roku 2015 podpísalo „Zmluvu o európskom spolupracujúcom štáte“, ktorej platnosť bola neskôr predĺžená až do augusta 2022. Do tej doby by sa chcelo stať pridruženým členom ESA, čo je medzikrok k získaniu plného členstva. Finančný príspevok Slovenska do ESA je 4,5 milióna eur ročne.
Pre porovnanie celkový rozpočet agentúry na rok 2021 predstavuje 6,49 miliardy €. Z jednotlivých krajín prispieva najväčším objemom financií Francúzsko (1,07 miliardy €) a napríklad Česko, ktoré je na rozdiel od Slovenska plnohodnotným členom ESA, dáva ročne 43 miliónov eur. Výška príspevkov vyberaných od jednotlivých štátov sa určuje na základe ich hrubého národného produktu.

Foto: iStock

Dopredu sa derie Čína
Kedysi bol Sovietsky zväz jedným z dvoch najsilnejších hráčov na poli dobývania vesmíru. Dnes sa však Rusko postupne dostáva do úzadia a nahrádzajú ho iné krajiny, najmä Čína. Oba tieto štáty neposkytujú informácie o svojej činnosti v takom detailnom rozsahu, ako to robí americká NASA či európska ESA. Rozpočet štátnej ruskej agentúry Roskosmos bol pre rok 2020 vo výške 176 miliárd rubľov, čo sú po prepočte necelé 2 miliardy eur. Uviedla to ruská tlačová agentúra TASS s dôvetkom, že ide o rozpočte v jeho otvorenej časti, teda bez obrannej činnosti. Čína vo vesmírnom výskume v posledných rokoch značne napreduje, čomu zodpovedá aj navýšenie rozpočtu jej štátnej agentúry CNSA. Podľa dostupných informácií by sa mal pohybovať na úrovni 8 – 9 miliárd eur, čo je zhruba trikrát viac ako tomu bolo na začiatku milénia. Do širšieho povedomia sa CNSA v poslednom období dostala najmä vďaka výstavbe vlastnej orbitálnej stanice „Nebeský palác“ a tiež vyslaniu robotického vozidla „Zhurong“ na Mars. Medzi popredné vesmírne agentúry sa ešte radia japonská JAXA a indická ISRO. Japonská vláda schválila svojej agentúre pre rok 2021 rekordný rozpočet 3,4 miliardy € (450 miliárd jenov), pričom viac ako desatina z neho má byť použitá na vývoj zariadení, ktoré majú byť neskôr využívané v spoločnom projekte s NASA a ďalšími agentúrami pri ceste ľudí na Mesiac a Mars. Rozpočet indickej ISRO má na rok 2021 predstavovať okolo 1,7 miliardy €.

Rozpočty jednotlivých vesmírnych agentúr
NASA (2021) 19,3 mld. eur
ESA (2021) 6,49 mld. eur
Roskoskos (2020) cca. 2,0 mld. eur
CNSA (2020) 8 – 9 mld. eur
JAXA (2021) 3,4 mld. eur
ISRO (2021) 1,7 mld. eur

Mohlo by vás zaujať:

Miliardár Richard Branson si splnil vesmírny sen
Čo ak je náš vesmír len projekciou niečoho veľmi vzdialeného?
Američania chcú dominovať aj vďaka Vesmírnym silám

Facebook Comments