Vedci z univerzity Anglia Ruskinovej v Cambridgi preskúmali 24 starších štúdií, aby zistili, ako naša genetika ovplyvňuje výsledky cvičebného tréningu. Výsledok ich štúdie uverejnil aj web dailymail.co.uk.

A dospeli k záveru, že až trinásť génov je zodpovedných za to, ako telo reaguje na kardiovaskulárnu kondíciu, svalovú silu a anaeróbne silové cvičenia. Nejde teda o to, že by cvičenci cvičili málo ale zle, len nemajú výhodné gény. Ľudia so „správnymi génmi“ sú tak schopní rýchlejšie nabrať svaly. Naša DNA ovplyvňuje túto vlastnosť na 72 percent. To napríklad zistili u rovnakého cvičenia k posilneniu brušných svalov, kde im vyšlo niekoľko rozdielnych výsledkov, ktoré sú riadené geneticky. Ďalším faktorom je správna výživa. Na základe svojich zistení tím navrhol, že by sa dalo použiť genetické testovanie na lepšie prispôsobenie cvičení každému jednotlivcovi pre čo najlepšie dosiahnutí výsledkov.

Koľko máme cvičiť? Na udržanie zdravia a dobrej kondičky by mali ľudia vo veku od 19 do 64 rokov napr. zaradiť:
–  najmenej 150 minút miernej aeróbnej aktivity (bicyklovanie, rýchla chôdza…) do týždňa (tip: cvičte po 1/2 hodine päť dní v týždni)
–  silové cvičenia dva alebo viac dní v týždni, ktoré precvičia všetky hlavné svaly (nohy, boky, chrbát, brucho, hrudník, ramená a paže)

Dobrým pravidlom je, že jedna minúta dynamickej aktivity poskytuje rovnaké zdravotné výhody ako dve minúty miernej aktivity.

Mohlo by vás pohybovo motivovať:

Odteraz budú fitká asi praskať vo švíkoch!
Jeho telo mu môžu závidieť nielen rovesníci
Ukáž aj doma, že si veľké zviera

Facebook Comments