Stalo sa symbolom, je ikonou stredoázijskej gastronómie a miestni k plovu pristupujú akoby to bol dar z nebies. Odkiaľ sa toto jedlo vzalo a ako je možné, že si získalo tak obrovskú popularitu? Vydajme sa v jeho stopách a objavme jedlo, ktoré si získalo milióny ľudí.

Plov, Pilaf alebo Oš?
Stredoázijský plov má množstvo podôb a dnes sa už s určitosťou nedá povedať, kde presne vznikol a ktorý národ bol tým prvým, kto namiešal jeho ingrediencie do dnešnej podoby. Uzbekistan považuje plov za svoje národné jedlo, ale podobné zmýšľanie by ste našli aj v susednom Tadžikistane, v Azerbajdžane či v Afganistane a mnohých ďalších krajinách. Plov má v sebe genialitu jednoduchosti, no aj napriek tomu trvá hodiny, kým sa alchýmia okolo tohto jedla namieša tak, aby vám suroviny vydali jedlo, ktoré zoslali na zem bohovia. Plov je vo svojej podstate skutočne jednoduchým jedlom. Jeho hlavnými ingredienciami je najmä kvalitná ryža, dusená zelenina, kusy mäsa a jeho súčasťou môžu byť aj drobnosti medzi ktorými nechýba sušené ovocie, hrozienka alebo vajcia. Každý národ, ktorý podľahol plovu, ho pripravuje trošku inak od svojho suseda a každý je na svoju variáciu tak hrdý, že by sa boli ľudia ochotní za svoj plov pobiť. Jeho meno sa mení od regiónu k regiónu a tak ho môžete nájsť pod mnohými názvami. V Strednej Ázii toto jedlo volajú plov, no často ho v hovorovej reči označia aj ako Oš. V Turecku ho zase volajú Pilaf, v Afganistane, Indii či Bangladéši mu vravia Pulao, v Iráne Polo a našli by sme ho dokonca až v Karibiku, kde ho volajú Pelau. Máloktoré jedlo sveta si vyslúžilo toľko mien a toľko podôb.

Jedlo overené stáročiami
Vznik plovu ako najtypickejšieho jedla Strednej Ázie je zahalený tajomstvom, ale aj história má k tomuto jedlo čo to povedať. Správy o plove sa objavujú v priebehu 10. a 11.storočia, no dôležité je spomenúť aj fakt, že s kultiváciou ryže sa v priestore Strednej Ázie začalo už v staroveku a podľa nálezov vieme, že dokonca málo známa kultúra Anau, ktorá existovala pred 5000 rokmi neďaleko turkménskeho Ašchabadu poznala pestovanie obilia, ryže aj jačmeňa. Ryžu poznala v staroveku aj mimoriadne úrodná Ferganská kotlina, o ktorú sa dnes delí Uzbekistan, Tadžikistan aj Kirgizsko a práve niekde tu v trojuholníku týchto krajín by sme dnes mali hľadať prapôvod samotného plovu. Koniec koncov, aj grécky zemepisec Strabón o týchto miestach hovorí ako o krajine, kde do zeme „sejú perlové zrná“. Niektoré legendy hovoria o tom, že už vojaci Alexandra Veľkého, ktorí križovali Hodvábnu cestu, mali ochutnávať plov v bájnej Maracande (dnešný Samarkand). Sú dokonca aj takí, čo tvrdia, že to bol práve Alexander Veľký, kto plov vymyslel, ale k tomu neexistujú žiadne dôkazy. História sa predsa len prikláňa k spomínanému 10 – 11. storočiu, keď obchod na Hodvábnej ceste profituje a krajiny sa rozvíjajú. V tom čase sa o plove hovorilo ako o sviatočnom jedle, ktoré nechýbalo na svadbách, no bolo príliš drahým na to, aby ho ľudia jedli bežné dni. Ďalšia legenda spomína Timura Veľkého, ktorí kŕmil svojich vojakov plovom a tí vďaka nemu získali silu a dobývali vtedajší známy svet.

Uzbecká legenda o plove
Uzbekistan považuje plov za svoje národné jedlo a tento ryžový zázrak sa naozaj v dnešnom svete spája práve s krajinou Uzbekov. Práve odtiaľto pochádza aj legenda o tom, ako prišiel plov k svojmu menu. V dobách dávno minulých, keď mala uzbecká Buchara svojho panovníka, sa jeho syn zahľadel do dcéry chudobného remeselníka. Žiaden zákon vtedajšej doby by takýto zväzok neschválil, a tak sa mladík utápal v žiali a vyprchával z neho život. Po čase, keď sa už strácal pred očami, sa ho rozhodli vziať k lekárovi, ktorým nebol v tom čase nikto iný ako slávny Avicenna. Odmietal prezradiť čo ho trápi, a preto sa Avicenna rozhodol, že to zistí sám pomocou vyšetrenia. Sledoval mladíkov pulz a keďže ten nechcem povedať ani slovo, Avicenna si zavolal muža, ktorý začal vymenúvať všetky oblasti Buchary. Pri jednej z nich sa panovníkovmu synovi zrýchlil tep. Hneď na to Avicenna prikázal mužovi, aby mu vymenoval všetky rodiny žijúce v tejto štvrti a po vyslovení mena dievčaťa, do ktorého sa zamiloval, už nemohlo byť nič jasnejšie. Tep ho prezradil. Avicenna predpísal mladíkovi jediný recept na problém a tým bol plov. Mal ho jesť minimálne raz týždenne vďaka čomu získa stratenú silu a hneď na to si má svoju vysnenú dievčinu vziať za ženu. Dnes sa plov najčastejšie spája so svadbami a je to hlavným svadobným jedlom na každej uzbeckej svadbe! Plov je z ryže, ktorá symbolizuje v mnohých kultúrach plodnosť, a bavlníkový olej, v ktorom sa plov pripravuje, sa medzi uzbeckými mužmi považuje za afrodiziakum. Olej sa z plovu nevylieva, ale ostáva mužom na svadbe, ktorí ho s plovom vypijú na podporenie mužnosti.

Foto: iStock

Spoločenské jedlo
Plov sa za stáročia stal na Hodvábnej ceste spoločenským jedlom. Podával sa v malých čajchánach v mestách aj na vidieku a bolo to najčastejšie jedlo, s ktorým sa mohol kedysi cestovateľ stretnúť. Ani dnes sa veľmi situácia nezmenila a plov je spoločne s viacerými druhmi šašlíkov jedlo, ktoré v Strednej Ázii nájdete takmer dennodenne. Pripravujú ho niekoľko hodín dopredu a najčastejšie sa varí v obrovských kadiach, pretože plov sa vždy rýchlo minie. Je jedno, koľko ho pripravíte, vždy sa stratí v priebehu niekoľkých hodín. V Samarkande, kde je plov azda najpopulárnejším jedlom, sa pripravuje na špeciálnych miestach zvaných „Oš center“. Podávajú v nich iba plov, zeleninový šalát a čerstvý chlieb, pretože Uzbeci svoj chlieb jedia ku všetkému od misky s čajom až po hlavné jedlá. Ak prídete do Oš centra okolo druhej hodiny poobednej, už ani nemusíte chodiť, pretože desiatky kilogramov plovu sa jednoducho stratia. Plov sa najčastejšie servíruje na obrovskú tácku. Kedysi boli bronzové, dnes sú často keramické a položí sa doprostred stola tak, aby na neho každý dočiahol a každý si mohol z neho naložiť. Málokedy dostanete jednu porciu na tanier, pretože vždy sa predpokladá, že ste viacerí a o plov sa podelíte. Nakladáte si ho lyžicou, zahryzujete čerstvý chlieb a vynikajúco sa k plovu hodia aj misky zeleného čaju. Tie odbúravajú mastnotu jedla a lepšie vám bude ťažký plov tráviť.

Plov na každý deň
Je skvelé cestovať Hodvábnou cestou a sledovať to, ako sa plov líši od regiónu k regiónu. Uzbekistan je najrafinovanejší a dnes by ste v tejto krajine našli takmer 60 rôznych receptov na plov. Každé mesto, každá provincia ho robí trošku inak a je to podobné ako rozdiely v našich bryndzových haluškách. Niekde je bryndza hrudkovitá, inde zase pripomína kašu, no stále ide o halušky. Najlepší uzbecký plov nájdete v Samarkande, kde ho často zdobia prepeličie vajcia a v Buchare, kde k nemu pridávajú kúsky sušeného ovocia. Ak sa ocitnete v Turkmenistane, plov je tu veľmi chudobný, má v sebe len dusenú mrkvu a neforemné kusy jahňacieho, baranieho alebo hovädzieho mäsa, ale v porovnaní s Uzbekistanom je skôr sklamaním ako prekvapením. Vynikajúci plov pripravujú v Kirgizsku a ak sa chcete vydať po stopách unikátneho plovu, vyberte sa do mesta Oš ležiaceho práve vo Ferganskej kotline, kde sa zrejme príbeh plovu začal písať. Ošský plov má povesť najlepšieho plovu v krajine a podľa niektorých dokonca aj na svete! Turkménsky plov je oproti nemu len chudobným príbuzným. Je plný mäsa, zeleniny, dostanete k nemu vajcia, čerstvý chlieb a jeho chuť je taká lahodná, že zabudnete na všetko ostatné, čo sa okolo vás deje. Plov v Tadžikistane sa podobá tomu uzbeckému a v Kazachstane má v sebe zase viac mäsa, aby nasýtil nomádske tradície. Indická verzia plovu zase obsahuje exotické koreniny od kardamónu, škorice cez muškátový oriešok až po klinčeky či kumín. Je to naozaj jedlo na každý deň, pretože vždy bude chutiť inak!

Recept na dokonalý plov: Na prípravu originálneho uzbeckého plovu budete potrebovať tieto suroviny – 1 kg jahňacieho mäsa (môže byť aj mastnejšie),  1 kg ryže, 200 ml oleja, 1 kg mrkvy, tri veľké cibule, 4 – 5 cesnakových hlavičiek, lyžičku kumínu a soľ.

Na začiatku umyte ryžu pod tečúcou vodou a zalejte ju studenou vodou, aby sa zmäkčila. Medzitým si pripravte mäso, ktoré nakrájajte na menšie kusy a očistite si mrkvu tak, aby ste ju nakrájali na pol centimetrové pásiky. Nakrájajte si cibuľu, očistite cesnak od nečistôt a koreňov a nechajte ho v hlavičke. V hrnci si rozpáľte olej na silnom plameni a pridajte do neho mäso, aby sa stiahlo. Následne do hrnca vhoďte cibuľku a premiešajte, až kým sa sfarbí do zlatistej farby a miešajte spoločne s mäsom, aby sa vám nič nepripálilo. V ďalšom kroku prisypte nakrájanú mrkvu, sem-tam premiešajte a takto robte cca 15 – 20 minút. Pridajte kumín, aby sa jedlo prevoňalo a keď všetko premiešate, stiahnite plameň na slabé varenie. Prilejte do hrnca horúcu vodu tak, aby zakryla všetky suroviny, pridajte štipku soli a nechajte na slabom plameni od 45 – 90 minút, kým sa takmer všetka voda nevyparí a mäso sa nestane mäkkým. Ak ho skúsite a naozaj zmäklo, opäť zvýšte plameň na maximum a na vrch mäsa so zeleninou nasypte pripravenú ryžu tak, aby ste vytvorili vrstvu a pridajte aj cesnak. Opäť prilejte vriacu vodu, tak aby sa ryža zakryla aspoň 2 centimetre a nechajte zovrieť. Ešte štipka soli a keď sa voda začne strácať, stíšte plameň a počkajte na to, keď sa voda takmer stratí. Prepnite sporák na minimum a nechajte ešte odpočívať plov cca 20 minút. Až potom premiešajte mäso s ryžou, podľa chuti pridajte ešte soľ a zázrak je na svete. Môžete servírovať a užiť si vynikajúcu chuť Hodvábnej cesty.

Mohlo by vám zachutiť:

Čo tak ochutnať balkánsku klasiku – čevapčiči?
Malajská Laksa: Vychádzajúca hviezda streetfoodu
Poctivý mexický tanier à la „čo chladnička dala“

Facebook Comments