Po porážke nacistov pri Moskve vyvstala otázka nového guľometu. Osvedčený Maxim 1910 naďalej slúžil sovietskej armáde spoľahlivo vďaka sile a presnosti streľby. Bol nepostrádateľný v obranných bojoch, ale mal priveľkú hmotnosť, čo sa pri útokoch ukázalo ako nepohodlné. Zavážil aj fakt, že mal chladenie hlavne vodou, ktorá nebola vždy po ruke.
Armádnu súťaž vyhral so svojim návrhom SG 43 dovtedy neznámy konštruktér Peter Maximovič Goryunov zo závodu Kovrov. Jeho zbraň spĺňala požadované normy a modernizáciu. V júni 1943 prišli Červenej armáde prvé dodávky. Čiastočnú ochranu zbrane a obsluhy poskytoval predný oceľový štít, ale neskôr sa od neho upustilo v prospech nižšej hmotnosti. Podstavec umožňoval jeho použitie aj ako protilietadlového guľometu. Počas vojny sa vyrobilo približne 80 000 kusov.
Krátko po skončení 2. svetovej vojny bol guľomet modernizovaný a premenovaný na SGM. Dostal protiprachové kryty, novú zámku hlavne a hlaveň s lepším chladením. Licenčne sa vyrábal napr. v Poľsku, Číne, Maďarsku a od roku 1952 aj v brnenskej Zbrojovke ako Vz 43. V Československu bol lafetovaný na tankoch T-54 a T-55.
Foto: reprofoto YouTube / Винтовка СК
SG 43
Obsluha: strelec, nabíjač
Hmotnosť: 13,6 kg, s kolesovým podstavcom 40,4 kg
Dĺžka zbrane: 1 12 cmm
Dĺžka hlavne 71,9 cm
Typ náboja: 7,62 × 54 mm R v pásovom zásobníku na 250 nábojov
Ráž: 7,62 mm
Kadencia: 600 – 700 rán/min
Úsťová rýchlosť: 865 m/s
Účinný dostrel: 1200 m
Mohlo by vás zaujať:
Zbrane 2. svetovej vojny: Keď sa rozštekal Maschinengewehr 42
.303 Vickers: Briti nakoniec pochopili jeho potenciál
„Sekačku na mäso“ chcel mať po boku každý vojak
