Organizátori týchto, ale aj mnohých ďalších vytrvalostných pretekov radi používajú označenia ako „najťažší“, „najextrémnejší“ či „najvysilujúcejší“. Badwater Ultramarathon rozhodne patrí medzi horúcich ašpirantov na titul najťažších bežeckých pretekov sveta, a to najmä kvôli extrémnym podmienkam, v akých sa koná.

Badwater Ultramarathon sa so svojou dĺžkou 135 míľ (217 km) neradí medzi najdlhšie ultramaratóny sveta, avšak na tejto relatívne krátkej vzdialenosti dokáže spojiť dve extrémne a zároveň úplne odlišné miesta: štart sa totiž nachádza 85 metrov pod úrovňou mora, kým cieľ naopak vo výške 2530 metrov nad morom, čo je výška porovnateľná s najvyššími tatranskými vrcholmi.

Foto: iStock

Ultramaratón dostal svoj názov podľa „Badwater Basin“ – soľnej pláne nachádzajúcej sa v známom Údolí smrti. Toto územie v štáte Kalifornia spája v sebe hneď niekoľko extrémov: je najnižšie položeným, najteplejším a tiež najsuchším miestom Severnej Ameriky. V neďalekom Furnace Creek bola v roku 1913 dokonca nameraná vôbec najvyššia teplota v histórii 56,7 °C. Preteky sa zámerne konajú v júli a teploty nad päťdesiat stupňov spolu s veľmi suchým vzduchom sa stali ich neodmysliteľnou súčasťou. „Bola to najväčšia výzva môjho života. Je to ako bežať cez peklo, aby ste nakoniec dosiahli raj,“ spomína jeden z účastníkov pretekov Argentínčan Hector Bengolea. Ďalší štartujúci Dan McHugh hovorí: „Väčšina ľudí si myslí, že Badwater je nočnou morou. Malá časť ultramaratóncov si zas naopak myslí, že je inšpirujúcim snom. Obe skupiny majú pravdu a v tom je celá pointa.“ V poradí 34. ročník tohto ultramaratónu sa uskutočnil 19. júla 2021.

Foto: iStock

Jeho účastníci musia okrem vysokých teplôt zvládnuť aj značné stúpanie. Cieľ je totiž situovaný na konci prístupovej cesty k hore Mount Whitney v nadmorskej výške 2530 m. n. m. Prvé ročníky sa dokonca končili až na vrchole tejto najvyššej hory USA s výnimkou Aljašky (4421 m. n. m.), čím sa vzdialenosť pretekov predĺžila na 146 míľ. Kvôli obmedzeniam zo strany lesnej stráže, ktorá pre výstup na Mount Whitney začala vyžadovať špeciálne povolenia, musela byť trasa ultramaratónu v jeho závere skrátená. Aj keď sa tým niečo ubralo z náročnosti pretekov, ich účastníci musia pri ceste do cieľa nastúpať až 4450 výškových metrov, keďže na trase prekonávajú ešte dve ďalšie stúpania.

Foto: iStock

Prvým známym človekom, ktorý sa pokúsil prejsť pešo z najnižšieho na najvyššie miesto USA s výnimkou Aljašky, bol Al Arnold. Podarilo sa mu to až na štvrtý pokus v roku 1977,  a to za 80 hodín. Predošlé tri pokusy musel vzdať kvôli dehydratácii, respektíve zraneniu. Badwater Ultramaraton sa ako organizované preteky na presne špecifikovanej trase konajú od roku 1987. Vtedy sa na štart postavilo päť odvážlivcov a každý z nich prišiel do cieľa. O rok neskôr sa to podarilo len dvom ľuďom spomedzi ôsmich. V súčasnosti sa organizátori snažia udržať počet štartujúcich tesne pod číslom 100, pričom preteky z nich dokončí zhruba 80 – 85 %. V prípade Badwater Ultramaraton naozaj platí známe klišé, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Na štart sa vytrvalci pritom môžu dostať len na základe pozvánky a musia mať splnené viaceré požiadavky organizátorov týkajúce sa najmä predošlých skúseností s vytrvalostnými behmi. Zároveň musia zaplatiť účastnícky poplatok vo výške 1495 dolárov a zabezpečiť si podporný tím, ktorý im bude na trase podávať jedlo, pitie a ďalšie potrebné veci. Najlepšie umiestnení pretekári pritom nezískavajú žiadne finančné odmeny. Všetci, ktorí prídu do cieľa, dostanú spomienkové predmety vrátane špeciálnej pracky na opasok, ktorá je považovaná za najhodnejšiu cenu.

David Goggins Foto: wikipédia

Napriek prísnym kritériám je štartové pole Badwater Ultramaraton rôznorodé – od vytrvalostných bežcov, cez osobných trénerov, vojakov, až po nadšencov z radov právnikov či zubárov. Medzi štartujúcimi zvyknú byť aj niekoľkí vekom už dôchodcovia. Limit na zvládnutie celej trasy je stanovený na 48 hodín, pričom pretekárov môžu v prípade zlého času usporiadatelia stiahnuť už na kontrolných bodoch.

Absolútny rekord pretekov vytvoril minulý rok 31-ročný Japonec Jošihiko Išikawa časom 21 hodín, 33 minút a 1 sekunda. Takisto v roku 2019 padol aj rekord medzi ženami, ktorý teraz drží Poľka Patrycja Bereznowska (24:13:24). Medzi najväčšie legendy pretekov patria Američanka Paula Reedová, ktorá sa v rokoch 2002 a 2003 stala absolútnou víťazkou a predbehla aj najlepších mužov, a najmä Marshall Ulrich, ktorý na ultramaratóne štartoval dvadsaťkrát a v roku 1999 sa rozhodol preteky absolvovať bez akejkoľvek cudzej pomoci. Počiatočných sto kíl zásob vrátane vody ťahal najskôr na vozíku a neskôr si ich so sebou niesol v batohu. „Bola to najťažšia skúsenosť môjho života, počas ktorej som sa postupne dostával na čoraz hlbšiu úroveň svojho vnútra, až kým som nečelil svojmu vlastnému ja. Zbavil som sa ega a pocitu nadradenosti a naučil sa takej hlbokej pokore, akú som dovtedy nikdy nezažil,“ vyjadril sa Ulrich pre oficiálny web pretekov.

Mohlo by vás zaujať: 

Vyše 250-kilometrový ultramaratón v saharskom pekle
Desať bežeckých rád od ultramaratónca Jozefa Rajchla
Maratón za 2 hodiny a stovka za 9 sekúnd. Je to vôbec možné?

Facebook Comments