Odpoveď na to nájdete medzi vonnými tyčinkami krásnych chrámových komplexov, medzi ryžovými políčkami či na plážach s dokonalými vlnami. Nie nadarmo sa mu hovorí „Ostrov bohov“. Tu ich stretnete na každom kroku a zároveň si budete často pripadať ako v raji. Vyberme sa na najznámejší ostrov Ázie!

Medzi Jávou a Bali
Pre drvivú väčšinu turistov sa bránou na ostrov Bali stane Denpasar so svojím medzinárodným letiskom, ale ak máte čas a chuť, môžete sa sem preplaviť aj z neďalekej Jávy a spojiť si tak dva unikátne a rozdielne ostrovy do jednej cesty. Prílet do Denpasaru vás odrazu len tak z ničoho nič vytrhne z vlastného sveta a v momente vás obklopí exotika ostrova, na ktorú nemusíte byť pripravení. Ak sa sem však vyberiete trajektom, pomaličky vnímate zmeny, ktoré si pre vás Indonézia pripravila a cestu si viac vychutnáte. Trajekt odchádza z jávskeho mestečka Banyuwangi a zakotví na Bali na mieste zvanom Gilimanuk. Pomalá plavba prieplavom medzi Jávou a Bali trvá necelú hodinku, no má svoje čaro a nevadilo by vám, ak by to bol aj dvojnásobok alebo trojnásobok času. Na palube pofukuje čerstvý vietor, očí ostávajú nalepené na sopečnej panoráme Jávy, no Bali už volá o pozornosť a čoskoro trajekt zastaví v neveľkom prístave. Je čas objaviť tento božský ostrov, ktorý si mnohí tak veľmi zamilovali.

Jatiluwih – ochutnáte tu aj unikátny ryžový čaj. Foto: Tomáš Kubuš


Rozprávkový chrám nad jazerom
Prvé kilometre božským ostrovom začínajú pracovať na povesti Bali. Prvé dedinky, mestečká a prvé oltáriky pre božstvá, malé chrámy, väčšie svätyne a zdá sa, akoby tam, kde žili ľudia, prebývajú aj bohovia. Na každom kroku vidno obetiny alebo aspoň niečo, čo odkazuje na to, že bohovia sú všade. Jáva ani Sumatra nič podobné u seba nemá a aj tento rozdiel tak krásne ukáže na rozmanitosť celého Bali. Medzi najpohodovejšie miesta, ktoré na ostrove nájdete, patrí Bedugul na brehu jazera Bratan, ktoré niekedy nájdete aj pod názvom Beratan. Leží v nadmorskej výške okolo 1200 metrov nad morom, a tak vás tu nebude zožierať vlhká horúčava. Ak by ste len prišli, zastavili sa na fotku a pokračovali, spravili by ste chybu. Atmosféra tohto miesta si vás omotá okolo prsta a vy sa nebudete odtiaľto chcieť pohnúť. Nad jazerom sa dvíhajú väčšie i menšie pahorky obrastené tropickou zeleňou a dušou mesta je breh jazera s rozprávkovým chrámovým komplexom Pura Ulun Danu Bratan. Stačí jeden pohľad a hneď viete, že patrí medzi najkrajšie chrámy ostrova. Komplex tu zapustil korene už v polovici 17. storočia a nestojí tu len tak pre nič za nič. Ľudia ho postavili preto, aby mali svoju bohyňu Dewi Danu na dosah ruky, pretože práve ona je jazernou bohyňou a voda dávala ostrovanom odpradávna život. Miestni chodili Dewi Danu navštevovať čoraz častejšie, a preto bola voda z jazera posvätná a mohli ju používať na zavlažovanie takmer celých centrálnych častí Bali. Vonku je akosi zvláštne zamračené, akoby sa nebo chcelo rozplakať a skropiť zem svojimi slzami. Šedivá obloha sa prevaľuje sem a tam a ťažké mraky čoskoro pohltia všetko živé. Podídeme k chrámu bližšie, sadneme si na breh jazera a akoby zázrakom sa za niekoľko minút vyčasí natoľko, že sa chrám predvádza v krásnom slnečnom svetle. Chrám Pura Ulun Danu Bratan je nádherným príkladom ukážkového balijského chrámu, pretože v sebe nesie vysokú vežu zvanú Pelinggih Meru, teda systém niekoľko poschodových striešok, ktoré symbolizujú posvätnú hinduistickú horu Meru. Tu človek vníma, že Bali je iné ako zvyšok Indonézie – nielen svojím výzorom, ale aj hinduizmom, ktorý je v moslimskom mori zvláštnym úkazom. Je tu krásny pokoj, podvečer osviežil vzduch, turisti z jednodenných výletov sa vytratili a ak tu ostanete spať a nikam sa neponáhľate, budete mať chrám na sklonku dňa len pre seba. Počkajte si tu na západ slnka a budete mať jeden z najkrajších zážitkov na Bali. Slnečné lúče sa zalesknú na hladine jazera a ten pokoj si odnesiete so sebou.

Bedugul – ikonický chrámový komplex Pura Ulun Danu Bratan. Foto: Tomáš Kubuš


Najkrajšie ryžové políčka
Ostrov Bali nie je známy len svojimi chrámami, plážami či digitálnym nomádstvom, ale aj svojou krásnou a exotickou prírodou. Patria k nej aj dokonalé ryžové políčka, ktoré nájdete najmä v centrálnej časti ostrova. Kopcovitý ráz krajiny daroval ľuďom svahy, do ktorých pracne vtlačili terasy a teraz zbierajú úrodu. Hoci sú najznámejšie ryžové políčka na ostrove Tegallalang, za tými najkrajšími musíte merať cestu do Jatiluwihu. Sú menej známe, ale nájdete tu pokoj a krajinu takú krásnu, až si pretriete oči, či je naozaj skutočná. Jatiluwih leží v nadmorskej výške 700 m. n. m. a ryžové terasy zaberajú až 600 hektárov. Sú všade, kam sa pozriete, a sýto zelená až krikľavo zelená farba terás ťahá oči. Scenériu netvoria len všadeprítomné terasy, ale panorámu nádherne dotvorí aj pohľad na pahorkatinu Batukaru. Cez ryžové terasy vedie chodníček, a tak sa vyberieme na prechádzku zeleným rajom. Exotiku zvýrazňujú palmové stromy či banánovníky s obrovskými listami, ale pre našinca je aj pohľad na „obyčajné“ ryžové políčko zážitkom. Na mnohých miestach je ryža len nedávno zasiata, takže dosahuje len 20-30 centimetrov. „Ryža v týchto končinách sa môže zbierať dokonca až 2- alebo 3-krát ročne,“ dozvieme sa od domácich. Niektoré miesta sveta majú úrodu len raz ročne, ale juhovýchodná Ázia je so svojou klímou iná – ryža rastie rýchlejšie. Aj tu je krásne vidieť, ako si Bali drží svoju povesť „Ostrova Bohov“ a ak sa zahľadíte na krajinu, často si všimnete, ako sem citlivo zasadili maličké, kamenné chrámy alebo aspoň oltáriky. Ak by bohovia nedávali na ryžu pozor, ľahko by sa stalo, že sa úroda stratí a to vždy znamená katastrofu. Od rána do večera sa teda medzi zelenými políčkami dvíha jemný dym z vonných tyčiniek miešajúci sa s vôňou čerstvých kvetov. Ryžová krajina je pre Bali tak typická, že dokonca je toto miesto medzi čakateľmi na prijatie do UNESCO.  Nielen pre svoj vzhľad, ale aj preto, že sú políčka napájané zložitým systémom kanalizácie zvanej subak, ktorú vybudovali ešte v 9. storočí. Prešlo tisícročie a všetko stále funguje tak, že je ryža bielym zlatom a niet divu, že je na každodennom tanieri. My máme chlieb, tu je základom ryža. Prechádzkami po Jatiluwih môžete stráviť niekoľko hodín a keď sa unavíte a chcete si oddýchnuť, sadnite si do niektorého z malých podnikov, ktoré vedú domáci. Jednoduchý prístrešok, no výhľad je na nezaplatenie. Dáte sa nahovoriť na „ryžový čaj“? Dostanete tak čierny čaj, do ktorého sa ponorí plná lyžička ryže a aj tá sa nechá lúhovať. Napokon zmäkne, horúci čaj ju obalí do zaujímavej chute a vy ste objavili ďalšiu zaujímavosť z Bali. Napokon ani taký osviežujúci kokosový orech nie je na zahodenie.

Jatiluwih – krikľavozelená ryža je všade naokolo. Foto: Tomáš Kubuš


Ubud a jeho atmosféra
Bali vás očarí najmä svojou prírodou či tradíciami, no ak chcete vidieť najzaujímavejšie mesto celého ostrova, vyberte sa do Ubudu. Denpasar je väčší, ale je chaotický, uponáhľaný a nemá v sebe štipku inšpirácie. Ubud je jeho pravým opakom. Zasadili ho do centrálnej časti ostrova, obklopujú ho kopce, pahorky, hory a zelená krajina nasiaknutá exotikou a zároveň je to kultúrna duša ostrova vyplnená chrámami či inými pamiatkami. Niet divu, že patrí k najobľúbenejším miestam na Bali. Stačí vojsť cez jeho pomyselné brány a sami na vlastnej koži spoznáte jeho príťažlivosť. Ubud je akýmsi stelesnením pohody, lenivej atmosféry a mixuje sa tu západ s východom. Miestami dokonca pripomína Khao San z Bangkoku. Všade obchodíky, bazár plný rovnakých suvenírov, kopec turistov a máte tu taký zvláštny neindonézsky pocit. Je to však presne to miesto, kde si radi po niekoľkých dňoch sadnete do príjemnej kaviarničky, čítate si knihu pri čerstvom ovocnom džúse alebo drinku a užívate si atmosféru. Akoby bol pre to Ubud stvorený. Nedajte sa však len opojiť sladkým ničnerobením a vydajte sa spoznať krásu tohto mesta, ktorá pulzuje medzi palácovým komplexom a chrámom pre bohyňu Saraswati. Staručký palác Puri Saren Agung leží v srdci Ubudu a svojho času bol dokonca sídlom kráľovskej rodiny. Panovník si pozval remeselníkov z celého Bali a výsledok je palác taký krásny, že v ňom strávite viac času, než ste si mysleli. Mnohé jeho časti sú pre verejnosť zatvorené, ale túlanie sa otvorenými nádvoriami vás vytrhne z reality a vhodí vás oboma nohami do rozprávkového sveta. Palácové brány strážia okrídlené mytologické bytosti s papuľou leva, z ktorej trčia zašpicatené tesáky, z reliéfov sa škeria opice a vždy, keď spravíte krok, sleduje vás niekoľko tuctov kamenných očí. Palácové nádvorie je posiate farebnými kvetmi, stromami, kríkmi, a tak sa tu ich vôňa mieša s kamennými hadmi plaziacimi sa po strechách. Ak by všetky tieto mýtické bytosti odrazu ožili, Ubud by sa zrejme stal mestom duchov. Pár minút od paláca leží najkrajší chrám Ubudu, chrám bohyne Saraswati. Jeho najkrajšou časťou je okázalé jazierko posiate farebnými lotosovými kvetmi, vedľa ktorého je položená kaviarnička plná turistov. Ak sa náhodou lotosy rozostúpia, chrámová fasáda sa ligoce na vodnej hladine a máte tak pohľad ako zo sna. Hoci sa to nezdá, chrám postavili len v polovici 20. storočia, čiže stále akosi nedávno v porovnaní s inými miestami na Bali. Postavili ho však tak šikovne, že by ste vsadili všetko, čo pri sebe máte, za to, že tu stojí niekoľko storočí! Patina fasád, čierna zažraná vlhkosť v stenách a jemne ošumelý vzhľad oklame každého. Ústrednou časťou chrámu je vysoká veža posiata sochami a reliéfmi, no ak sa vydáte na nádvorie, obklopí vás príjemné ticho svätého miesta. Saraswati je hinduistickou bohyňou a v predstavách miestnych má na starosti patronát nad umením, literatúrou či vedomosťami. Aj tu horia tucty vonných tyčiniek a na oltárikoch spočívajú košíky s obetnými darmi od ovocia až po kvety. Podvečer je tu príjemne, pretože sa stratí horúčava a Ubud ožije.

Ubud – chrámy bohyne Saraswati. Foto: Tomáš Kubuš

Skalné chrámy aj posvätná voda
Ubud má obrovskú výhodu v tom, že leží v centrálnej časti ostrova, takže máte na okolí niekoľko krásnych a zaujímavých miest. Pokojne si teda v Ubude môžete naplánovať niekoľko dní a vedzte, že sa tu nudiť nebudete. Ak máte chuť, ráno vás nejeden hotel či hostel zláka na lekciu rannej jógy, na večer si nechajte čas na kurz varenia tradičných chuťoviek z Bali a cez deň vyrazte do okolia. Len pár kilometrov za mestom sa v exotickom prostredí nachádza Gunung Kawi, chrámové svätyne vytesané do skál. Ak sa prebijete zástupom obchodíkov, prvý pohľad na miesto vám ukážu krásnu džungľu. Zovšadiaľ sa dvíhajú vysoké palmy, tie dopĺňajú zelené stromy a pod nimi majú miesto terasovité ryžové políčka. Presne takto si nejeden človek predstavuje Bali a tu mu všetko naservírujú na zlatom podnose. Pod nohami počuť riečku Pakerisan a hoci je dnes areál upravený pre turistov, dá sa veľmi ľahko predstaviť, aké to tu muselo byť krásne divoké pred sto rokmi, keď sa ostrovu ani nesnívalo, že sa stane jeden z najznámejších výletných cieľov Ázie. Akonáhle zídeme sériu schodov, oči sa zaboria do kamenných stien, kde niekedy v priebehu 11. storočia vyhĺbili unikátne svätyne na počesť veľkého balijského kráľa Udayana. Legendy a lokálne príbehy radi pripomenú, že toto monumentálne dielo vzniklo počas jednej jedinej noci a na svedomí ho má vojenský veliteľ Kebolwa, ktorý na vytesanie chrámov použil len svoje vlastné nechty. Je o veľkolepé dielo a vďaka prostrediu, v ktorom je zasadené, je priam dokonalé. Gunung Kawi však nie je jediné miesto, kam treba určite vyraziť, pretože v okolí Ubudu leží aj ikonický chrám Tirta Empul so svojou svätou vodou. Toto miesto je tak posvätné, že tu vždy stretnete domácich, ktorí prichádzajú za svojím rituálnym kúpeľom. Dnu nesmiete vojsť v krátkych nohaviciach, a preto vám pri vstupe dajú sukňu, akú nosia miestni muži a na hlavu dostanete šatku udeng. Ľahšie tak zapadnete, no čo je dôležitejšie, je to pekný prejav rešpektu. Bali je ostrovom bohov, a preto sa tu neustále niečo oslavuje a práve dnes je tu doznievanie sviatku, keď sa pri chráme stretávajú domáci a prinášajú obetné dary. Tie sú všade. Na kamenných múrikoch, pod sochami, neďaleko vodných nádrží s posvätnou vodou či pred chrámom. Zovšadiaľ cítiť zapálené vonné tyčinky a všade sú porozhadzované kvety. Ženy aj muži sú odeté v snehobielej farbe a partia žien sa odrazu vynorí s veľkými košíkmi na hlavách. Kráčajú k hlavnej svätyni, kde na nich už čaká niekoľko tuctov veriacich. Ľudia sedia na zemi, pletú košíky, zapletajú do nich farebné kvety a všetci sa pripravujú na obetovanie bohom. Tí, čo prišli za kúpeľom, si dajú dole šaty, ostanú im plavky alebo biele rúcho, vojdú do kamennej nádrže a kráčajú k padajúcej vode, ktorú si nechajú tiecť na hlavu. Ešte niekoľko modlitieb, niekoľko formuliek, ako ich to naučili rodičia, a je to. Na rituálny kúpeľ sa nechalo zlákať aj zopár turistov, ale tam sa už stráca akékoľvek duchovno a mnohí sa do svätej vody ponoria kvôli záberu na sociálne siete. Žiaľ, aj o tomto je niekedy, Bali, no atmosféru miesta starého viac než tisíc rokov to, našťastie, nenaruší.

Gunung Kawi – chrámy vytesané do skál mal podľa príbehu vytesať generál nechtami. Foto:. Tomáš Kubuš

Špecialita menom Babi Guling
Indonézska kuchyňa nie je možno známa ako vietnamská či thajská v regióne juhovýchodnej Ázie, ale máte sa tu na čo tešiť. Najlepšie jedlá nájdete v malých lokálnych warungoch, ktoré sa vám spočiatku budú javiť akési neupravené či možno dokonca špinavé, ale keď sa oťukáte, zistíte, že tá chuť za to stojí. Medzi najväčšie špeciality Bali patrí Babi Guling, tradičné grilované prasiatko. Na Jáve či na Sumatre, ale aj iných indonézskych ostrovov by ste po ňom pátrali márne, pretože tie sú prevažne moslimské a ako je dobre známe, tí bravčovinu nejedia. Bali ako hinduistický ostrov toto obmedzenie nepozná, a tak sa stal Babi Guling miestnou legendou. Sadneme si v Ubude do podniku, objednáme si niekoľko porcií a o chvíľku priestor tak vonia, že by sa človek najedol aj bez toho, aby otvoril ústa. Babi Guling predstavuje lahodné, chutné kúsky mäsa zaliate v jemne pikantnej omáčke ozdobené chrumkavou kožou. K tomu kopec ryže a keď si omáčky spoločne premiešate a ochutnáte, nájdete ďalší význam toho, že je Bali ostrovom bohov. Ako môže „obyčajná“ bravčovina chutiť tak fantasticky? Vezmite si k tomu orosenú fľašku lokálneho piva Bintang a máte o zážitok postarané! Počas potuliek na Bali ochutnáte aj klasiku v podobe šalátu Gado Gado s arašidovou omáčkou alebo smaženú ryžu Nasi Goreng, no doma si najčastejšie spomeniete práve na Babi Guling.

Ubud – Babi guling je špecialitou Bali. Foto: Tomáš Kubuš

Za kráľovskými palácmi
Hoci sa Bali najčastejšie spája s nádhernými chrámovými komplexmi, ostrov zdobia aj menej známe, no rovnako dôležité kráľovské paláce. Zostali tu z dôb, keď bolo Bali rozdelené do viacerých samostatných kráľovstiev a rozprávajú príbehy zabudnutých dynastií. Výhodou je, že sa k nim nedostanú davy turistov, pretože mnohí o existencii kráľovských palácov ani len netušia. Ak rozmýšľate rovnako, vyberte sa do Semarapury a Amlapury. V Semarapure, niekdajšom hlavnom meste oblasti Klungkung stojí palác, ktorý postavili už koncom 17. storočia a dnes je v ňom múzeum, no najzaujímavejším miestom je vodný pavilón vyplnený nádhernými, starými maľbami s príbehmi a mytológiou. Z palácového komplexu toho dnes veľa nezostalo, ale starobylá brána sa dvíha z nádvoria aj v dnešných časoch a dáva aspoň tušiť, ako veľkolepo musel palác pôsobiť v čase svojej najväčšej slávy. Za najkrajším palácom treba cestovať na východ Bali na dosah sopky Agung. Polorozbité cesty sa zarezávajú do krajiny posiatej ryžovými políčkami až sa napokon za oknami objaví Amlapura žijúca vo svojom príjemnom chaose. Palác Puri Agung Karangasem objavuje len niekoľko duší – bude len a len pre vás. Nazreli sme do palácových miestností s čiernobielymi fotografiami starých čias, ktoré tu kedysi boli súčasnosťou, pozreli si jazierko s lotosmi a objavili aj neďaleký komplex Puri Gedi, kde sme sa dostali len vďaka bodke na mape. Žiadne označenie, žiadna tabuľka, len pootvorené dvere do zabudnutého sveta. Ocitli sme sa na zaprášenom nádvorí, kráčali ďalej a každým ďalším opusteným nádvorím sa nám rysovali palácové stavby. Bolo to krásne, len pre nás, bez ľudí, bez turistov. Unikátne miesto. Pár kilometrov južne od mesta leží aj palác Taman Ujung. Nádherný, vodný palác položený v strede jazierka, ktorý dobre poznali aj Holanďania, a tak má v sebe zakliate aj európske črty. Perfektne tu prefukuje vietor a aj počas horúceho dňa je v paláci príjemné počasie. Vydajte sa aj vy po stopách starých palácov a nebudete ľutovať!

Semarapura – palácové stavby nie sú najznámejšie, no stojí za to ich vidieť. Foto: Tomáš Kubuš

Tajomný Kecak na brehu mora
Za ikonickým chrámom Uluwatu treba ísť na samotný juh ostrova, tak ďaleko, že sa ďalej už jednoducho nedá. Ak prichádzate z Ubudu, pripravte sa na zapchaté cesty, pretože musíte prejsť okolo Denpasaru a letoviska Kuta. Až južne od nich na malom polostrove, ktorý by sa akoby chcel oddeliť od Bali, nájdete na okraji vysokého útesu posvätné miesto. Ocitneme sa v Uluwatu a prvý pocit, ktorý prebleskne hlavou, je ten, že sme naozaj na konci sveta. Krajina tu odrazu dramaticky padá nadol a triešti sa v bielych vlnách oceánu. Vlny tu v Uluwatu sú poriadne silné a vedia to aj surferi, ktorí toto miesto objavili v 80. rokoch 20. storočia. Kto by čakal obrovský a okázalý chrám, ten by bol mimoriadne sklamaný. Uluwatu má svoje meno a hovorí sa, že by ho mal vidieť každý, no napokon ste tu, priamo na mieste a máte čo robiť, aby ste ho mohli pohľadom nájsť. Je maličký, šialene maličký na to, akú má povesť a na horizonte vidíte len neveľkú bodku týčiacu sa hrdo nad obrovskou priepasťou. Práve dramatická poloha chrámu z neho spravila legendu. Po chvíľke si uvedomíte, že práve skaly premiešané so spenenými vlnami a zátoky sú najväčším ťahákom tohto miesta a ste radi, že ste sem merali cestu. Najvyššie skalnaté bralá majú až 70 metrov a podľa lokálnych príbehov nejde o skaly, ale o skamenenú bárku bohyne Dewi Danu, ktorá je v balíjskom panteóne bohyňou morí. Medzi chrámovými vežičkami vedie chodník plný výhľadov a opíc.

Jatiluwih – zelená farba je upokojujúca a je balzamom na dušu. Foto: Tomáš Kubuš

Na tie si dávajte pozor, pretože si zvykli na ľudí a akonáhle vyberiete niečo pod zub, máte problém. Vrhnú sa na vás, jedlo vám vytrhnú z ruky, pootvorený batoh rýchlo prešacujú a nejeden turista tu prišiel o mobil, fotoaparát či iné drobnosti. Ak chcete zažiť niečo unikátne a typické pre Bali, naplánujte si svoju návštevu Uluwatu pred západom slnka, počkajte, kým sa žeravý kotúč stratí z oblohy, na chrám padne tma a vtedy tu môžete na vlastné oči vidieť tajomný Kecak. Tradičný tanec s príbehom Rámajány patrí k miestnemu folklóru a nevidieť ho by bola večná škoda. Kecak má silu rozohrať s vami hru na zimomriavky. Partia mužov sedí na zemi a rytmickými údermi otvoria scénu, zatiaľ čo neustále zvolávajú a kričia. Tanec vznikol tu na Bali v 30. rokoch 20. storočia a hlboko sa zakorenil do miestnych tradícií. Zachytáva odveký súboj dobra a zla, teda Rámu a Ravanu. Tanečníčku strieda jedna mytologická bytosť za druhou a útočí na vás toľko podnetov, že neviete čo skôr vnímať. Je to krásne predstavenie, tajomná atmosféra, dokonalý zážitok a príbeh s dušou. Každý pohyb má symbol, každá minúta je naplnená zaujímavosťou, ktorá vás núti sledovať, čo sa bude diať a keď Kecak stíchne, nechce sa vám veriť, čo ste prežili. Niet krajšej bodky za poznávaním Bali ako zimomriavky z Kecaku!

Zíde sa vedieť

Na cestu do Indonézie budete potrebovať platný cestovný pas. Indonézia má pre nás 30-dňový bezvízový styk, a tak po príchode dostanete len pečiatku.

Ak chcete cestovať na Bali, najlepšou voľbou je cesta do Denpasaru, odkiaľ sa môžete pozrieť k mnohým zaujímavým miestam. Zaujímavou alternatívou je výlet na Jávu, odkiaľ sa na Bali viete dostať trajektom.

Bali je najznámejší ostrov Ázie, a preto je pravdou, že na niektorých miestach je pomerne veľa ľudí, ale ak vybočíte z hlavnej cesty, množstvo pamiatok máte len a len pre seba.

Ak vás láka chrámová architektúra, ste tu v raji. Okrem chrámov spomínaných v článku si určite pozrite aj Tanah Lot, Batukaru, Taman Ayun či najposvätnejší z chrámov Pura Besakih so svojím obrovským komplexom.

V Indonézii, a teda aj na Bali, sa platí indonézskou rupiou a ak si vymeníte cca 60 euro, budete milionármi a dostanete za ne niečo cez milióny rupií. Za euro dostanete v priemere okolo 17 000 rupií.

Bali môžete objavovať aj lokálnymi spojmi, ale niekedy je to zdĺhavé a k mnohým pamiatkam jednoducho nevedú, a preto by ste sa s k nim nedostali. Najlepšou voľbou je nájsť taxikára, dohodnúť si s ním program, zastávky, zjednať cenu a vyraziť za objavovaním.

Uluwatu – tanec Kecak má svoj náboj a dostanete zimomriavky. Foto: Tomáš Kubuš

Ak radi používate aplikácie akými je Uber alebo ázijský Grab, na Bali môžete mať problém, pretože taxikárska komunita proti nim bojuje a kvôli tomu majú do niektorých častí miest zakázaný vstup. Taxikári z Bali vidia aplikácie ako ohrozenie ich vlastného živobytia, preto to neradi vidia. Uber či Grab je však 3-4-krát lacnejší než bežný taxík z ulice.

Bežné je aj to, že si na Bali požičiate motorku a s ňou objavíte ostrov. Dostanete sa kamkoľvek chcete za zlomok ceny. Treba si však dať veľmi dobrý pozor, pretože nejeden turista vďaka tomu spoznal zdravotný systém na Bali.

Zaujal vás rituálny tanec Kecak? Nechajte sa v Ubude nahovoriť aj na ďalšie exotické predstavenia, a to Legong a Barong. Každý večer v meste nájdete predstavenie v krásnom prostredí – buď kráľovského paláca, alebo chrámu Saraswati.

Ak by ste sa predsa len chceli na Bali kúpať a nechcete mať veľké vlny, tak sa pozrite na lokalitu Nusa Dua. Leží na juhovýchode ostrova a vďaka zátokám si môžete užiť plávanie v mori, ktoré je vhodné aj pre deti.

Surferi si obľúbili Bali pre perfektné vlny a ak je práve toto, čo vás na ostrov prilákalo, tak sa vyberte do oblastí, akými sú Uluwatu, Padang Padang, Medewi, Kerawas či obľúbené Canggu.

Z Bali sa môžete vybrať aj na krásny výlet na neďaleké ostrovy Nusa Penida, Nusa Lembongan a Nusa Ceningan alebo rovno pokračovať na exotický a menej rozvinutý Lombok.

 

Od autora ďalej ponúkame:

Kambodža. Krajina kamenných chrámov
Jáva, ostrov plný zázrakov
Mozaika južnej Indie: Tisíc tvárí jednej krajiny

Facebook Comments