Jedno z hlavných pravidiel tejto zvedavej komunity hovorí, že poloha zachovalých objektov by sa nemala prezrádzať – v tomto prípade to ale nie je tajomstvo. Na ďalekom východe Ruskej federácie v Magadanskej oblasti leží banské mesto, ktoré vďačí za svoj vznik náleziskám kvalitného čierneho uhlia. To v ťažkých podmienkach dovolali až z hĺbky 400 metrov. Uhlie sa používalo v miestnej elektrárni, ktorá zásobovala elektrinou do 2/3 okolitého regiónu.

Foto: reprofoto YouTube / Happy Traveler

Sídlo vystavali väzni na nútených prácach počas 2. svetovej vojny od roku 1943. Vitajte v Kadykčane, ktorý bol budovaný postupne, a je rozdelený na tri svojské časti – Starú, Novú a Najnovšiu. Stará časť je najbližšie (asi 2 km) k diaľnici Magadan – Jakutsk, Nová obklopuje mestotvornú baňu a Najnovšia je vzdialená 2 – 4 kilometre od diaľnice a bane. Stará a Nová časť bola miestom poľnohospodárskych družstiev (skleníky, zeleninové záhrady, ošípané…). Koncom 80. rokov 20. storočia tu žilo viac ako 10 tisíc ľudí. Život bol v plnom prúde: fungovali obchody, reštaurácie, kino, kultúrny a kúpeľný dom. Po rozpade Sovietskeho zväzu bola ťažba uhlia v tejto oblasti čoraz nerentabilnejšia.

Nanešťastie aj tu prišlo k havárii. V novembri 1996 pri výbuchu v bani prišlo šesť ľudí o život. Bola baňa následne uzavretá, a ľudia boli z mesta postupne presídľovaní. V roku 2001 boli domy odpojené od tepla a elektriny. Obývané a funkčné ostali len štyri ulice, telefónna ústredňa a poliklinika. Od roku 2010 je  Kadykčan úplne opustený. Je vydaný napospas prírodným živlom. Občas do neho zavítajú zvedaví fanúšikovia urbexu.

Mohlo by vás zaujať:

Japonský raj pre fanúšikov urbexu: Ostrov duchov
Drsná krása opustených banských miest
Kúpil mesto duchov a dal mu druhú šancu

Facebook Comments