10. Soľný výbor
Po povstaniach v prvej polovici 8. storočia sa čínski cisárski úradníci borili so stále klesajúcimi výnosmi z dane z pôdy. Kancelár Liu Jan však prišiel s nápadom, ktorý zachránil štátnu pokladnicu. Založil Soľný výbor, organizáciu, ktorá vyberala dane z obchodovania so soľou. Vznikol tak štátny monopol, ktorý bol pre cisárstvo mimoriadne výhodný. Soľ bola vzácnou surovinou, jej ťažba sa považovala za znak civilizácie a užitočnosť soli okrem iného spočívala aj v tom, že sa ňou dali konzervovať potraviny. Soľný výbor teda predával vyťaženú soľ obchodníkom za cenu, ktorú si sám určil, a peniaze plynuli do štátnej kasy. Išlo o vôbec najdlhšie existujúci monopol v dejinách, čínska vláda umožnila konkurenčný boj v tejto oblasti až v roku 2017.

Foto: iStock

9. Pošta Thurnovcov-Taxisovcov
Posielanie správ je dnes záležitosťou okamihu a je prakticky zadarmo. Kedysi však bolo poskytovanie poštových služieb výnosným biznisom, ktorý v západnej a strednej Európe ovládala šľachtická rodina Thurnovcov-Taxisovcov. Franz von Taxis slúžil na prelome 15. a 16. storočia ako hlavný poštmajster nemeckého cisára aj španielskeho kráľa a podarilo sa mu zabezpečiť, že tento titul sa stal pre jeho rodinu dedičný. Nasledujúcich vyše 300 rokov prevádzkovali Thurnovci-Taxisovci poštové služby v Španielsku, Nemecku, Rakúsku, Uhorsku, Taliansku a Holandsku. Zamestnávali až 20-tisíc kuriérov a stali sa jednou z najbohatších rodín v Európe. Biznis postupom času diverzifikovali a v roku 1867 odpredali pruskému cisárovi posledné poštové úrady, ktoré ešte vlastnili.

Foto: iStock

8. U.S. Steel
Andrew Carnegie patril k najbohatším ľuďom v dejinách vďaka tomu, že predal svoju oceliarsku firmu Carnegie Steel Company. Tá sa následne stala hlavnou zložkou obrovskej korporácie, ktorá dostala pomenovanie U.S. Steel. Firma v časoch najväčšej slávy produkovala 67 % všetkej ocele v USA a v tomto odvetví absolútne dominovala. Vláda sa síce jej monopol snažila rozbiť, ale márne. U.S. Steel sa stala vôbec prvou spoločnosťou, ktorej trhová hodnota presiahla miliardu dolárov. V druhej dekáde 20. storočia ovládala americký trh, jej zamestnanci museli tvrdo bojovať o zvyšovanie miezd či zakladanie odborov. Z 12-hodinového pracovného dňa na 8-hodinový prešla firma až pod silným tlakom verejnosti a médií. Dnes je s menej než desaťpercentným podielom na americkom trhu už len tieňom svojej zašlej moci.

Foto: wikipédia

7. Google
V decembri 2020 oznámila skupina 38 generálnych prokurátorov z rôznych amerických štátov, že podáva žalobu na firmu Google. Dôvod? Nezákonná činnosť s cieľom vytvoriť monopol v internetovom vyhľadávaní a digitálnej reklame. Jedna z najhodnotnejších firiem sveta vraj vytvára prostredie, ktoré znevýhodňuje konkurenčný boj. Americké ministerstvo spravodlivosti zasa v októbri 2020 vyhlásilo, že Google si ilegálne udržiava monopol medzi internetovými vyhľadávačmi. Podobným žalobám čelia aj ďalšie korporácie z takzvanej skupiny „Big Tech“: Amazon a Facebook. V minulosti už pritom za porušovanie protimonopolných predpisov sankcionovala Google aj Európska únia. Dovedna mu udelila pokuty v hodnote viac ako osem miliárd eur.

Foto: unsplash.com / duncan-meyer

6. AT&T
Najväčšia telekomunikačná spoločnosť sveta si desiatky rokov udržovala monopolné postavenie na americkom trhu. Darilo sa jej skupovať konkurenciu a raziť heslo „telefón do každej domácnosti“. Od istého času drahá infraštruktúra telefónnej siete v spojení s ďalšími prekážkami efektívne bránili vzniku akejkoľvek konkurencie a AT&T tak získalo takzvaný prirodzený monopol. Ten sa rozpadol až s rozšírením bezdrôtovej komunikácie, v mnohých oblastiach ale pretrvával až do roku 1982. Vtedy padol v súdnom pojednávaní definitívny verdikt, ktorý prikazoval firme, aby osamostatnila svojich sedem menších regionálnych dcérskych spoločností. Akcie AT&T sa vtedy prepadli o 70 % a materská firma už nikdy nenadobudla svoje pôvodné postavenie. V roku 2005 ju kúpila jedna z jej dcér.

Foto: wikipédia

5. De Beers
Koncom 19. storočia mal Cecil Rhodes jediný cieľ: ovládnuť všetky náleziská diamantov v dnešnej Juhoafrickej republike. Vďaka štedrému financovaniu od Rothschildovcov sa mu to aj podarilo a jeho firma De Beers sa postupne stala diamantovým molochom. Počas druhej búrskej vojny dokonca vyrábala muníciu a kanóny, len aby ochránila svoje náleziská pred útočníkmi. V 20. storočí si na trhu vypracovala absolútne dominantné postavenie a kontrolovala viac než 80 % obchodu s diamantmi. V 21. storočí jej ale uškodilo objavenie nových nálezísk diamantov v Rusku a Kanade, ako aj fakt, že do povedomia verejnosti sa začali dostávať informácie o krvavých diamantoch. Dnes už preto ovláda „len“ približne 30-percentný podiel na trhu s kameňmi, ktoré sú večné.

Foto: profimedia.sk

 

4. Luxottica
Okuliare sú módnou záležitosťou, za ktorú sú ľudia ochotní utratiť nemalé sumy. Pritom ani nevedia, že je takmer jedno, ktorej značke chcú vyjadriť priazeň, lebo ich peniaze aj tak končia u jednej firmy. Luxottica kontroluje 80 % najväčších značiek v okuliarovom biznise a odhaduje sa, že jej výrobky nosí asi pol miliardy ľudí. Konkurenciu pritom valcuje neraz aj nekalo. Jednu firmu napríklad Luxottica kúpila tak, že jej prestala dodávať okuliarové rámy. Keď hodnota spoločnosti prudko klesla, Luxottica skúpila jej akcie za zlomok pôvodnej hodnoty. Zasvätení tiež hovoria o umelom a obrovskom navyšovaní cien okuliarov, ktoré je možné len vďaka tomu, že firma ovláda trh. Otázkou teda ostáva, či by vlastne museli zákazníci za okuliare toľko platiť nebyť monopolu.

Foto: profimedia.sk

3. AB InBev
Približne každé štvrté pivo, ktoré sa vo svete vypije, zišlo z plniacich liniek vlastnených korporáciou AB InBev. V USA má firma takmer polovičný podiel na trhu, v Brazílii je to dokonca takmer 70 %. V rámci Európskej únie je toto číslo menšie, ale len vďaka protimonopolným zákonom. Kvôli nim sa napríklad korporácia vzdala aj vlastníctva „plzničky“, Európska komisia sa totiž bála, že AB InBev by mohla časom doslova ovládnuť trh. Žiadne zákony ani nariadenia ale neotriasli ziskami firmy ako pandémia koronavírusu. Tá však zasiahla všetkými spoločnosťami v pivnom biznise, a tak sa AB InBev straty svojho monopolného postavenia na niektorých trhoch zrejme obávať nemusí. U nás táto korporácia v súčasnosti žiadne pivovary nevlastní.

Foto: iStock

2. YKK
Ak sa zblízka pozriete na zipsy na svojich odevoch, s veľkou pravdepodobnosťou uvidíte minimálne na jednom z nich písmená YKK. Ide o názov firmy, ktorá vyrába väčšinu všetkých zipsov. Založil ju v roku 1934 Japonec Tadao Jošida a svojho času pokrývala 90 % globálnej produkcie zipsov. Začiatkom nového milénia však prišli konkurenti v podobe čínskych spoločností, ktoré bojovali proti YKK nižšími cenami. Z niekoľkých z nich sa stali seriózni súperi japonskej firmy, ktorá si ale dodnes zachováva vedúce postavenie na trhu. Na kolená ju nepoložili ani rôzne pokuty, napríklad tá, ktorú YKK pre kartelové ceny udelila Európska komisia. Pôvodne mali Japonci zaplatiť až 150 miliónov eur, po rôznych odvolaniach sa ale napokon táto suma znížila na necelé tri milióny.

Foto: unsplash.com / anne-nygard

1. Standard Oil
John D. Rockefeller sa zvykne považovať za najbohatšieho muža v moderných dejinách. Tento titul získal vďaka monopolu na ťažbu čierneho zlata v USA. Firmu Standard Oil založil v roku 1870 s niekoľkými ďalšími mužmi a rýchlo sa stala najväčšou rafinériou na svete. Rockefeller ako hlavný akcionár udával tón vývoja ťažby, spracovania a obchodovania s ropou. Monopolné postavenie získaval tak, ako bolo u podnikateľov s podobnými chúťkami zvykom: skupovaním konkurencie a dumpingovými cenami. V roku 1882 kontrolovala táto korporácia 90 % všetkých ťažísk a ropovodov v USA, no postupne sa nad ňou začali sťahovať mraky v podobe protimonopolných zákonov. Ten najtvrdší prišiel v roku 1911 a nariadil, aby sa Standard Oil rozdelila na 34 menších firiem. Monopol zanikol, ale jednotlivým spoločnostiam sa paradoxne darilo ešte viac, a tak rástlo aj Rockefellerovo bohatstvo, keďže mal štvrtinový podiel v každej z nich. Z jeho majetku ťažia Rockefellerovci dodnes.

Foto: profimedia.sk

Od autora ďalej ponúkame:

Bŕŕŕŕ … najdesivejšie parazity živočíšnej ríše
Najnebezpečnejšie zločinecké skupiny
Najznámejšie nože: Odolali času aj meniacim sa trendom

Facebook Comments