Každú zbraň, ktorá je schopná dosiahnuť aspoň päťnásobnú rýchlosť zvuku, je možné označiť za hypersonickú. V arzenáloch veľmocí nejde o žiadnu novinku, prvé hypersonické zbrane vznikli už v 50. rokoch 20. storočia. Išlo o takzvané medzikontinentálne balistické rakety (ICBM), ktoré dokázali prekonať dokonca aj 20-násobnú rýchlosť zvuku. Fakt, že nimi disponovali USA aj ZSSR, stál za vznikom stratégie „vzájomne zaručeného zničenia“. Dá sa povedať, že studená vojna vďaka týmto raketám nikdy neprerástla do horúcej.

Dnes sa však ako hypersonické zbrane označujú celkom iné typy zariadení. Veľké ICBM s doletom niekoľko tisíc kilometrov, schopné niesť jadrové hlavice, ticho odpočívajú na odpaľovacích rampách, zatiaľ čo vo vývoji (a v niektorých prípadoch aj vo výzbroji) sú už kompaktnejšie a modernejšie zbrane.

Foto: profimedia.sk

Lídrom je Rusko
Spomeňme napríklad ruskú protilodnú raketu 3M22 Zirkon. Koncom roka 2020 sa uskutočnilo niekoľko testov, pri ktorých vzlietla z fregaty Admirál Gorškov, vystúpila do výšky 28 kilometrov, dosiahla rýchlosť mach 8 a úspešne zasiahla cieľ vzdialený niekoľko stoviek kilometrov. Počas letu je raketu navyše možné ovládať a korigovať jej dráhu v prípade, že sa cieľ pohybuje. Rýchlo sa plaviaci čln by zrejme netrafila, ale fregatu, krížnik či dokonca lietadlovú loď by mohla zasiahnuť bez problémov. Rýchlosť jej zasa zaručuje, že súčasné obranné systémy pre ňu nie sú prekážkou.

Podľa dostupných informácií je práve Rusko štátom, ktorý v oblasti hypersonických zbraní robí najväčšie pokroky. Okrem protilodného Zirkonu už armáda disponuje aj hypersonickým klzákom Avangard. Ten nemá vlastný pohon a do vyšších vrstiev atmosféry sa dostáva na nosiči, ktorým je ICBM. Na rozdiel od medzikontinentálnych rakiet je ale klzák schopný vo vzduchu manévrovať a meniť svoju trajektóriu, je menší a keďže nemá motor, nezanecháva tepelnú stopu. Pri testoch dosiahol rýchlosť až mach 27 a dokázal úspešne zasiahnuť cieľ. Oficiálne zdroje tvrdia, že Avangard je protivzdušnou obranou nezraniteľný a vzhľadom na to, akým tempom prebiehajú preteky v hypersonickom zbrojení, ide zrejme o relevantnú informáciu. Každá veľmoc totiž bude chcieť vlastniť zbraň, proti ktorej sa protivník nevie brániť.

Obrana pred hypersonickými zbraňami je zložitá najmä pre ich rýchlosť. Keď sa Avangard pohybuje 27-násobnou rýchlosťou zvuku, za sekundu prekoná asi deväť kilometrov. Súčasné obranné systémy nie sú schopné klzák včas detegovať a zlikvidovať. Do úvahy treba brať aj fakt, že je schopný meniť svoju dráhu letu, ktorú nie je možné predpovedať ako pri balistických ICBM.

Na vývoj hypersonických zbraní sa aktívne zameriava aj Čína, ktorá je však na informácie o svojich vojenských technológiách ešte skúpejšia než Rusko. Predpokladá sa však, že jej ide hlavne o skonštruovanie funkčných hypersonických protilodných rakiet pre prípad konfliktu s americkým loďstvom v Pacifiku.

Foto: profimedia.sk

USA zaostávajú
Američania vyvíjajú, testujú, snažia sa, ale zatiaľ márne. V rámci projektu Prompt Global Strike (Okamžitý globálny úder) si dali za cieľ mať k dispozícii také technológie, ktoré by im umožnili zaútočiť do hodiny na akékoľvek miesto. Tento projekt sa ale zatiaľ nepodarilo zrealizovať. Experimentálny hypersonický klzák HTV-2 síce dosiahol rýchlosť mach 20, otázne je, či sa vôbec dostane zo štádia prototypu. Bezpilotné hypersonické lietadlo Boeing X-51 Waverider, ktoré by malo byť schopné dosiahnuť päťnásobnú rýchlosť vzduchu, je len v štádiu testovania. USA tvrdia, že do výzbroje by sa mohlo dostať v polovici 20. rokov, ale realizácia tohto plánu bude vzhľadom na súčasné štádium vývoja zrejme neúspešná.

Neistá budúcnosť
Aj tí najpovolanejší majú neraz problém odhadnúť, akým smerom sa bude vyvíjať vojenstvo. Britský plukovník John Smyth v 16. storočí tvrdil, že strelné zbrane sú príliš komplikované a nikdy nebudú môcť nahradiť luky. V roku 1939 americký admirál Clark Woodward hovoril o tom, že lietadlo bombou nikdy nepotopí loď. „Vizionár“ Vannevar Bush zasa v roku 1945 tvrdil, že bude trvať ešte veľmi dlho, kým ľudstvo skonštruuje medzikontinentálnu raketu. A čo hypersonické zbrane? Aj o nich existuje množstvo predpovedí. Ale či sa naozaj stanú budúcnosťou vojenstva, ukáže až čas.

Foto: iStock

Nečakaný hráč: Do konštruovania hypersonických zbraní sa prekvapivo aktívne zapája aj India. V spolupráci s Ruskom vyvíja raketu BrahMos-II s doletom tisíc kilometrov, pracuje však aj na vlastnom bezpilotnom hypersonickom klzáku a lietadle.

Mohlo by vás zaujať:

Okolo sveta za 6 hodín? Hypersonické lietadlo to zvládne

Facebook Comments