Súčasné hry mali byť ukážkou ďalšieho triumfálneho pokroku Japonska, no zasiahla vyššia moc v podobe pandémie. O tom, ako budú prebiehať Hry XXXII. olympiády v Tokiu, nám porozprával hlavný tlačový atašé Slovenského olympijského tímu Ľubomír Souček.


Olympijské hry (OH) v Tokiu budú vaše 14. v poradí. Vieme už teraz povedať, v čom budú iné?
S výnimkou akreditovaných funkcionárov a novinárov nebudú môcť byť v hľadiskách zahraniční diváci. Predpokladám, že nevpustia ani domácich divákov. Pre športovcov, novinárov, sponzorov aj top funkcionárov bude nariadený pohyb len medzi miestom ubytovania a športoviskom. Žiadne pamiatky, atrakcie, bary, zábava, reštaurácie ani kaviarne. Minimalizácia osobných kontaktov dramaticky ovplyvní atmosféru. Olympijským hrám bude chýbať práve to, čo ich robilo takými jedinečnými – atmosféra družnosti, priateľstva a nadväzovania nových kontaktov.

Aké opatrenia prijali usporiadatelia OH v Tokiu?
Každý účastník musí mať smartfón s dvoma japonskými aplikáciami. Prvú na monitorovanie zdravotného stavu si musí aktivovať už 14 dní pred odchodom na OH. Každý deň si musí zapisovať teplotu a sledovať prípadné príznaky ochorenia COVID-19, ako ich popisuje WHO. Do 96 hodín pred odchodom musí absolvovať prvý test, do 72 hodín druhý test. Prvé tri dni po prílete musia byť účastníci v karanténe v mieste ubytovania, s výnimkou účasti na aktivite, ktorá bezprostredne súvisí s prácou na OH. Druhá aplikácia slúži na trasovanie. Športovci budú testovaní každý deň v dedine alebo na športovisku, ostatní raz za dva dni alebo raz za štyri dni – podľa charakteru ich pôsobenia na hrách. Zároveň platia mnohé ďalšie protipandemické opatrenia.

Souček ako tlačový atašé výpravy na tlačovke s Petrom Saganom na OHJ 2016 v Riu de Janeiro. Foto: Ján Súkup.


Aká je nálada v olympijskom tíme a ako hodnotíte prípravu našej výpravy?

Naši športovci mali vzhľadom na protipandemické predpisy obmedzenia v príprave. Sú však profesionáli, ktorí chcú čo najlepšie obstáť. Odsunutie o rok zahralo do karát mladým športovcom, ktorí získali viac času na prípravu. Opačný prípad je u starších účastníkov. Čím je športovec starší, tým viac sa prejavuje opotrebovanie tela. Matej Tóth zvažoval, či vôbec pôjde do Tokia. Napokon sa rozhodol ísť aj po ročnom presunutí. Máme však aj kajakára Erika Vlčeka, ktorý ako prvý slovenský športovec má na OH štartovať už po šiesty raz. Tento rok oslávi 40 rokov. U športovca jeho veku je rok navyše negatívum.

V minulosti sa OH v Tokiu konali v roku 1964. Vtedajšia československá výprava z nich priviezla štrnásť medailí. Aké sú vaše očakávania na tohtoročnej olympiáde?
Najväčšie šance vidím v športovej streľbe. Zuzka Rehák Štefečeková už má strieborné medaily z Pekingu aj Londýna. Pred tromi rokmi bola majsterkou sveta v trape aj mix trape spolu s Erikom Vargom. Varga je dvojnásobný majster sveta v trape a spolu so Zuzkou môže uspieť aj v mix trape. Pištoliar Juraj Tužinský je čerstvým majstrom Európy. Skeetarka Danka Barteková bude v Tokiu bojovať na dvoch frontoch – streleckom i funkcionárskom. Znovu kandiduje vo voľbách do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Náš tradične silný šport je vodný slalom. V ňom najväčšie šance dávam obhajcovi striebra v C1 Matejovi Beňušovi a kajakárovi Jakubovi Grigarovi, ktorý bol na OH v Riu de Janeiro piaty. Ďalšia veľká medailová šanca je štvorkajak. Je tu, samozrejme, aj Matej Tóth a šancu vidím aj v stolnom tenise v miešanej štvorhre. Ak Pištej s Balážovou vyhrajú prvý zápas, tak budú v osmičke, kde sa už môže stať čokoľvek. Nevieme, ako to dopadne v boxe a tenise, kde sa o účastníkoch hier rozhodne až v polovici júna. Medzi potenciálnymi kandidátmi je aj zápasník Boris Makojev. Na umiestnenie v prvej šestke alebo osmičke by mohli pomýšľať aj kladivári Marcel Lomnický a Martina Hrašnová. To isté je možné aj u Elišky Mintálovej vo vodnom slalome. Žiaľ, pre nášho elitného cyklistu Petra Sagana je olympijská trať nadmieru kopcovitá. Na olympiáde bývajú vždy prekvapenia. Niekedy favoriti „vybuchnú“ a zase prekvapia tí, od ktorých sa veľa nečaká. Po športovej stránke je to ľahšie, vzhľadom na výrazne nižší počet účastníkov než na majstrovstvách sveta. Psychický tlak je však výrazne väčší, pretože OH sú len raz za štyri roky a šanca na „reparát“ už nemusí prísť.

Zoznam olympijských disciplín sa neustále mení. Má to dopad aj na slovenských športovcov?
K zvyčajným 28 športom, ktoré sú v programe OH, si Tokio ako doteraz prvý organizátor mohlo navrhnúť ešte päť ďalších. Japonci si vybrali karate, skejtbording, športové lezenie, surfing a bejzbal so softbalom. Z nich by sme mohli mať zastúpenie v skejtbordingu, kde ešte beží kvalifikačný proces. V hre máme aj karatistov, ale nepovažujem za príliš reálne, že by sa do desiatky v niektorej zo štyroch mužských či ženských súťaží dostal Slovák. Bolo by to príjemné prekvapenie. V hre sme mali aj dvoch športových lezcov, ktorým sa však nepodarilo kvalifikovať.

Na ZOH v Pjongčangu s americkou zjazdárskou hviezdou Lindsey Vonnovou. Foto: arch. Ľ. Souček


Ako bude vyzerať otvárací ceremoniál vzhľadom na pandémiu?

Bude mať výrazne zredukovanú účasť zástupcov výpravy. Športovec môže pricestovať len päť dní pred začiatkom súťaže vo svojom športe, pričom deň príletu sa berie ako deň 0. Keďže my sa posúvame zo vzdialenosti, kde je časový posun väčší ako šesť hodín, tak máme jeden deň navyše. Naši prví športovci teda môžu prísť sedem dní pred začiatkom prvých súťaží v príslušnom športe. Zároveň je zásada, že všetci športovci musia odísť do 48 hodín od skončenia svojej súťaže. Tým sa zredukuje množstvo obyvateľov Olympijskej dediny, a teda aj počet účastníkov nástupu výpravy na slávnostnom otvorení. Novinkou však bude, že v rámci presadzovania rodovej rovnosti by každá výprava mala mať dvoch vlajkonosičov – muža aj ženu.

Ovplyvnila pandémia ochotu partnerov podporovať OH a národné olympijské výbory?
Aj napriek ročnému oneskoreniu sa Japoncom podarilo udržať si všetkých 68 domácich sponzorov. Marketingový model mal pôvodne organizátorom vyniesť 3,3 mld. dolárov, teraz ešte viac. Ani MOV neprišiel o partnerov. Ak by však nemohol poskytnúť vlastníkom práv možnosť vyrábať prenosy z OH, finančné dopady na celú oblasť športu by boli obrovské. MOV si totiž z výnosov ponecháva len 10 percent. Okrem organizačných výborov hier ide značná časť výnosov národným olympijským výborom a medzinárodným športovým federáciám. Ak by sa hry zrušili, malo by to na mnohé z nich devastačný dopad, pretože pre viaceré to predstavuje kľúčový zdroj príjmov. Aj preto som presvedčený, že OH budú, pretože jednoducho musia byť. Ak by došlo k ich zrušeniu, nastal by dominový efekt, pri ktorom nevieme odhadnúť, aký rachot by spôsobil.

Jednou z ambícií OH je šíriť porozumenie medzi národmi a kultúra a pomáhať redukcii konfliktov. Je tento cieľ ešte stále aktuálny?
Keďže antické olympijské hry boli pre Grékov posvätné, viazalo sa k tomu aj posvätné prímerie. Prísaha bola vyrytá na disku, ktorý bol uložený v chráme v Olympii. Stanovovala zákaz vedenia vojen v čase OH, ako aj zákaz napadnutia akéhokoľvek športovca, ktorý ide na OH alebo sa z nich vracia domov. Kto to porušil, bol z hier vylúčený. Aj v súčasnosti sa OH berú ako obrovský mierový sviatok. Pred ZOH 1994 v Lillehammeri – počas vojny vo vtedajšej Juhoslávii – sa vtedajšiemu prezidentovi MOV Samaranchovi podarilo presadiť, že Organizácia Spojených národov vyhlásila na obdobie hier Olympijské prímerie. Odvtedy sa vyhlasuje pred každými hrami a žiada utíchnutie zbraní po celom svete.

Na ZOH 2010 vo Vancouvri s kanadskou hokejovou superstar Sidneyom Crosbym. Foto: arch Ľ. Souček


Ako bude vyzerať otvárací ceremoniál vzhľadom na pandémiu?
Bude mať výrazne zredukovanú účasť zástupcov výpravy. Športovec môže pricestovať len päť dní pred začiatkom súťaže vo svojom športe, pričom deň príletu sa berie ako deň 0. Keďže my sa posúvame zo vzdialenosti, kde je časový posun väčší ako šesť hodín, tak máme jeden deň navyše. Naši prví športovci teda môžu prísť sedem dní pred začiatkom prvých súťaží v príslušnom športe. Zároveň je zásada, že všetci športovci musia odísť do 48 hodín od skončenia svojej súťaže. Tým sa zredukuje množstvo obyvateľov Olympijskej dediny, a teda aj počet účastníkov nástupu výpravy na slávnostnom otvorení. Novinkou však bude, že v rámci presadzovania rodovej rovnosti by každá výprava mala mať dvoch vlajkonosičov – muža aj ženu.

Ovplyvnila pandémia ochotu partnerov podporovať OH a národné olympijské výbory?
Aj napriek ročnému oneskoreniu sa Japoncom podarilo udržať si všetkých 68 domácich sponzorov. Marketingový model mal pôvodne organizátorom vyniesť 3,3 mld. dolárov, teraz ešte viac. Ani MOV neprišiel o partnerov. Ak by však nemohol poskytnúť vlastníkom práv možnosť vyrábať prenosy z OH, finančné dopady na celú oblasť športu by boli obrovské. MOV si totiž z výnosov ponecháva len 10 percent. Okrem organizačných výborov hier ide značná časť výnosov národným olympijským výborom a medzinárodným športovým federáciám. Ak by sa hry zrušili, malo by to na mnohé z nich devastačný dopad, pretože pre viaceré to predstavuje kľúčový zdroj príjmov. Aj preto som presvedčený, že OH budú, pretože jednoducho musia byť. Ak by došlo k ich zrušeniu, nastal by dominový efekt, pri ktorom nevieme odhadnúť, aký rachot by spôsobil.

Jednou z ambícií OH je šíriť porozumenie medzi národmi a kultúra a pomáhať redukcii konfliktov. Je tento cieľ ešte stále aktuálny?
Keďže antické olympijské hry boli pre Grékov posvätné, viazalo sa k tomu aj posvätné prímerie. Prísaha bola vyrytá na disku, ktorý bol uložený v chráme v Olympii. Stanovovala zákaz vedenia vojen v čase OH, ako aj zákaz napadnutia akéhokoľvek športovca, ktorý ide na OH alebo sa z nich vracia domov. Kto to porušil, bol z hier vylúčený. Aj v súčasnosti sa OH berú ako obrovský mierový sviatok. Pred ZOH 1994 v Lillehammeri – počas vojny vo vtedajšej Juhoslávii – sa vtedajšiemu prezidentovi MOV Samaranchovi podarilo presadiť, že Organizácia Spojených národov vyhlásila na obdobie hier Olympijské prímerie. Odvtedy sa vyhlasuje pred každými hrami a žiada utíchnutie zbraní po celom svete.

Počas OH v Pekingu pri návšteve Zakázaného mesta spolu s Martinou Moravcovou a podareným čínskym dievčatkom. Foto: arch. Ľ. Souček

Hoci OH sú v prvom rade športovou, ale aj kultúrnou a turistickou udalosťou, skrývajú v sebe i nemalý politický potenciál. Vyvíjajú sa OH aj v politickej rovine?
S OH sa nedá vo svete porovnať žiadne podujatie. Žiadne z nich nemá takú tradíciu. Antické olympijské hry sa konali počas bezmála 1200 rokov a uskutočnilo sa ich v štvorročných intervaloch až 293. Ich tradícia sa začala už v roku 776 p. n. l. Politikov vždy pokúšalo zneužiť hry na politické účely. Nacisti v roku 1936 propagandisticky zneužili zimné hry v Ga-Pa aj letné v Berlíne. OH 1980 v Moskve aj 1984 v Los Angeles doplatili na bojkoty. Aj dnes sú výzvy na bojkot ZOH 2022 v Pekingu. Žiaden bojkot však nepomohol nič politicky vyriešiť. Vždy sú pri ňom postihnutí len športovci. V českom senáte politici takisto vytiahli, že Česi by mali bojkotovať OH v Pekingu, pretože Čína porušuje ľudské práva. Akým právom chcú rušiť športovcom ich sen? Ak sa však zamyslíme nad tým, prečo bol zvolený Peking, tak je to aj z dôvodu, že všetci kandidáti z krajín demokratického sveta vycúvali. Na výber vtedy zostali kazašské Almaty a Peking. Osobne by mi viac sedelo Almaty, kde majú zimné športy tradíciu. V Pekingu tradícia zimných športov nie je. Rozhodlo sa tak preto, lebo ide o Čínu – svetovú superveľmoc veľmoc, najväčší trh aj výrobcu. Na jednej strane sa kritizuje režim v Číne, na druhej strane s ňou každý chce obchodovať. Je to trochu pokrytectvo.

Sú slová zakladateľa novovekých OH Pierra de Coubertina, ktorý povedal, že nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa, stále aktuálne?
Ten citát sa takmer vždy uvádza neúplný. Celý parafrázovane znie takto: Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa, pretože zmyslom života nie je víťaziť, ale čestne bojovať. Celé znenie citátu dáva myšlienke zrazu iný náboj. Zhrnul by som to nasledovne: Účasť na hrách je česť, víťazstvo je výnimočná vec. Znamená športovú nesmrteľnosť.

Ľubomír Souček je novinár, publicista, manažér mediálnej komunikácie, funkcionár v olympijskom hnutí a v mediálnej oblasti. Dlhé roky pôsobil ako redaktor v denníku Šport. Od júla 2006 pracuje nepretržite v Slovenskom olympijskom a športovom výbore ako mediálny manažér, v súčasnosti riaditeľ mediálnej komunikácie. Do Tokia pôjde siedmy raz ako hlavný tlačový atašé našej výpravy. Je autor či spoluautor množstva kníh a brožúr.

 

Pri príležitosti nadchádzajúcej olympiády sme oslovili aj troch slovenských reprezentantov. Ako ovplyvnila pandémia ich prípravu, aké ciele si stanovili a ako sa vyrovnávajú s absenciou fanúšikov?

 

Barbora Mokošová je slovenská reprezentantka v športovej gymnastike. V roku 2018 vyhrala v seriáli World Challenge na bradlách. Zúčastnila sa už na OH 2016 v Riu de Janeiro, kde súťažila vo viacboji.

 

Matej Tóth je slovenský atlét, venuje sa chôdzi na 50 km. V Riu de Janeiro 2016 získal zlatú medailu, ktorá bola pre samostatné Slovensko prvá z atletiky a zároveň prvá zlatá v inom športe ako vo vodnom slalome. Na OH bude štartovať už po piaty raz.

 

Denis Myšák je slovenský rýchlostný kanoista. V štvorkajaku je majster sveta 2015 a strieborný z OH v Riu de Janeiro.

 

 

Olympiádu preložili pre pandémiu o celý jeden rok. Ako to ovplyvnilo vašu prípravu?

Barbora Mokošová:. Bolo to náročné a dlhé obdobie, počas ktorého sme prešli mnohými skúškami. Trénovali sme v obmedzených podmienkach, veľakrát mimo Slovenska, keďže športoviská boli u nás zavreté. Podmienky boli veľmi náročné a v gymnastike mnohonásobne viac, pretože cit pre náradie odchádza rýchlo. Trénovať mimo špecializovanej telocvične je pre nás nereálne. Aj napriek tejto situácii sme to nevzdali a mali jasný cieľ OH Tokio.

Matej Tóth: Rok v príprave je veľmi dlhá doba, špeciálne pre mňa, keďže som mal v pláne po olympiáde ukončiť kariéru. Najdôležitejšie pre mňa bolo nastaviť hlavu a následne telo, že musia ešte rok vydržať. V konečnom dôsledku však verím, že v Tokiu môžem byť „o rok silnejší“.

Denis Myšák: Mňa konkrétne to výrazne neobmedzilo. Našťastie, rýchlostná kanoistika je vonkajší šport, takže sme mohli trénovať stále. Máme aj vlastnú posilňovňu u nás v Športovom centre polície, do ktorej nikto okrem nás nechodí, takže aj počas zimy sme sa mohli bezpečne pripravovať. Ten rok navyše mi dal len viac času na kvalitnejšiu prípravu.


Aký cieľ ste si stanovili na OH v Tokiu a na čo sa sústredíte, aby ste podali čo najlepší výkon?

Barbora Mokošová: Naším cieľom je dostať sa do finále 24 najlepších vo viacboji a do finále na náradí. Sústredíme sa hlavne na čistotu zostáv a dokonalé technické predvedenie, aby som dosiahla čo najvyššie hodnotenie a mala najnižšie zrážky na jednotlivých náradiach.

Matej Tóth: Cieľ je jasný, rozlúčiť sa s kariérou pekným výsledkom. Ak budem zdravý a príprava vyjde podľa predstáv, chcem bojovať o medailu. Keďže ma čakajú posledné týždne prípravy v kariére, pôjdem do každého tréningu s tým, že nemám čo stratiť a dám do toho všetko. Nech už to dopadne v Japonsku akokoľvek, chcem, aby som mohol s čistým svedomím povedať, že som zo seba dal posledné zvyšky energie.

Denis Myšák: Momentálne sa maximálne sústredím na disciplínu K4 500 m, v ktorej aj s chalanmi chceme skončiť čo najlepšie. Každý jeden z nás má tie najvyššie ciele. Sústredím sa na každý jeden detail, ktorý ma môže posunúť ďalej a pomôže našej posádke.

OH budú sledovať milióny divákov z celého sveta, tentoraz však pre pandemické opatrenia prevažne pred televízormi a online. Bude vám na tomto najväčšom športovom podujatí chýbať divácka kulisa a fanúšikovia?

Barbora Mokošová: Samozrejme, bude mi veľmi chýbať prítomnosť divákov, ktorí vytvárajú úžasnú atmosféru pre športovcov. Táto olympiáda bude iná, ale aj napriek tomu verím, že si ju všetci užijeme. Po tom všetkom, čo sa za posledný rok pre pandémiu udialo, si zaslúžime zažiť toto krásne podujatie.

Matej Tóth: Jednoznačne budú chýbať. Atmosféra na pretekoch dokáže strhnúť k výkonom, o ktorých sme ani netušili, že sú naše telá schopné. Budem sa ale snažiť myslieť na všetkých doma, ktorí držia palce a fandia. Verím, že aj to mi pomôže v boji o medaily.

Denis Myšák: Určite budú olympijské hry bez divákov „smutné“. Myslím si, že to nebude mať správnu atmosféru, ako keď sú tam diváci a je cítiť energiu z tribúny. Ale je to len jedna časť z toho všetkého. Som presvedčený o tom, že olympiáda bude mať aj tak svoje čaro a bude to bezpečnejšie či už pre nás športovcov, alebo pre divákov. Nebolo by správne z hľadiska bezpečnosti pustiť tam divákov a ohroziť tak ich, ale aj nás, ktorí sa na tento športový okamih tvrdo pripravujeme niekoľko rokov.

Mohlo by vás zaujať:

Exkluzívne s Antonom Siekelom: Šport pomáha k zdraviu spoločnosti
Exkluzívne s Jánom Riapošom: 25 rokov Slovenského paralympijského výboru
Vieme, ako vyzerá nová poštová známka k Paralympijským hrám v Tokiu

Facebook Comments