Synonymom Kambodže je unikátny chrámový komplex Angkor, ktorý je najväčším magnetom celej juhovýchodnej Ázie. Angkor zdobí vlajku krajiny, je po ňom pomenované pivo a jeho symbol nájdete všade. My vám ukážeme, že Kambodža má v sebe rozhodne viac zaujímavých a príťažlivých miest. Kambodža bola tvrdo skúšaná, no má chuť žiť, a to sa vám vpije do žíl.

Perla Orientu
Ocitnúť sa v kambodžskom Phnom Penhu je zvláštne. Nemá povesť Bangkoku, nevyrovná sa Saigonu, nemá ani modernú tvár ako Kuala Lumpur, no aj napriek tomu si vás kambodžské hlavné mesto získa. Nosí lichotivú prezývku „Perla Orientu“, ale určite budete potrebovať chvíľku na to, aby ste túto prezývku pochopili, pretože prvý pohľad do jeho ulíc bude sprevádzať trúbenie, chaos, tuktuky, horúčava, tropické vlhko a portréty kráľa Norodoma Sihamoniho. Prvé, čo vás na Phnom Penhu zaujme, je jeho zaujímavá poloha na sútoku riek Tonle Sap, Bassac a legendárneho Mekongu. Aj vďaka tomu sa Phnom Penh stal svojho času hlavným mestom Kmérskej ríše, ale až vtedy, keď sa začal pád legendárneho Angkoru. Nábrežie mohutného sútoku je plné ľudí, avšak podvečer sa premení na promenádu aj bazár. Na trávniku grilujú kúsky mäsa, vedľa predávajú v drevených klietkach vtáky, ktoré na znak budhistickej tradície môžete vypustiť a darovať im slobodu, a pod nohami sa vám pletie aj tucet predavačov nepotrebných drobností. Na nábreží parkujú výletné lode a pre miestnych je veľmi často príjemná kratochvíľa ísť sa plaviť po rieke a zblízka sa pozrieť na Mekong, ktorý sem už od nepamäti prináša život. Výhodou nábrežia je aj to, že sa stačí k sútoku riek otočiť chrbtom a pred očami vám vyrastie rozprávkový palác.

Phnom Penh – Kráľovský palác. Foto: Tomáš Kubuš

Palác z kambodžskej rozprávky
Kráľovský palác je najväčšou ozdobou celého Phnom Penhu, a tak niet divu, že je najvýraznejším symbolom hlavného mesta. Zdalo by sa, že má niekoľko storočí, ale postavili ho len v polovici 19. storočia s výraznou podporou Francúzska. Je najčarovnejším miestom celého Phnom Penhu a ak je tu jediná stavba, ktorá pripomína rozprávku, práve ste sa ocitli v jej tieni. Mnohé štvrte hlavného mesta sú zanedbané, zvíjajúce sa v chaose, ale tu je všetko perfektné. Musí, veď tu predsa žije kambodžský kráľ Norodom Sihamoni, syn známeho panovníka Sihanouka. Spomedzi všetkých súčasných monarchov sveta je jediný, ktorý hovorí plynule po česky, pretože študoval a žil v Prahe. „Kráľ je dnes doma,“ ukáže predavač suvenírov na vlajku nad palácom. Ak by vlajka na tom mieste nebola, palác by bol prázdny. Kráľovský palác je nádhernou spleťou thajskej a kmérskej architektúry, a tak už z diaľky vítajú človeka pozlátené vežičky, farebné strechy a trblietavé ozdoby ťahajúce oči. Priestoru dominuje Trónna sála, kde sa konajú oficiálne korunovácie, ceremónie a zavíta sem nejedna diplomatická návšteva. Akoby tu všetko naokolo malo svoj príbeh…

„Žlto-biela farba budov symbolizuje harmóniu medzi hinduizmom a budhizmom,“ prehodí medzi rečou Hem, ktorý sa občas živí sprevádzaním. „Sochy hadov predstavujú nágov z mytologických príbehov, na vrcholkoch stĺpov sedia okrídlení garudovia a zahliadnete tu aj levov, ktorých voláme singha,“ vyratúva Hem mytologické bytosti žijúce v chráme.

Phnom Peng – areál kráľovskeho paláca. Foto: Tomáš Kubuš

Hoci majú všetky stavby nádych orientálnej rozprávky, do očí udrie vila francúzskeho cisára Napoleona III., ktorá má v sebe čaro koloniálnej architektúry. Keď si človek myslí, že všetko videl, prejde uličkou a obyčajnou bránou, aby sa pred ním vzápätí otvorilo nádvorie s fantastickou striebornou pagodou Wat Preah Keo. Dokonalá oáza priamo uprostred rušného, hlučného a chaotického Phnom Penhu. Jej telo pokryli piatimi tisíckami strieborných dlaždíc, vďaka čomu získala svoje meno a ukrýva v sebe desiatky sôch Budhov v rôznych veľkostiach aj polohách. Len si predstavte zlatú sochu Budhu vykladanú tisíckou diamantov alebo smaragdového Budhu vyrobeného z krištáľu, ktorý je najposvätnejšou sochou celej Kambodže. Pred odchodom si ešte pozrite galériu po obvode nádvoria, kde na stenách ožívajú mytologické scény z Reamkeru, kmérskej verzie indickej Rámajany. Už len prejsť okolo malých stúp, ktoré symbolizujú pohrebisko kambodžských kráľov, a vonku na ulici opäť spadnete do víru tuktukov a pouličných predavačov.

Tieň Pol Pota a miesto nasiaknuté smrťou
O tom, že každá rozprávka má aj svoju temnú stránku, by mohla Kambodža rozprávať dlhé hodiny, dokonca aj týždne či mesiace. Niektoré národy by mohli 20. storočie preklínať, no Kambodžania aj tak na tvárach nosia svoje úsmevy. Na preklínanie by však mali právo. Francúzska Indočína. Prvá občianska vojna, druhá občianska vojna, partizáni Vietkongu, americké bombardovanie a napokon beštiálny režim Červených Kmérov, kde sa naplno rozvinuli pekelné predstavy muža, ktorý do histórie vošiel tými najtemnejšími písmenami. Mementom režimu Pol Pota, ktorý zmenil Kambodžu na peklo, je niekdajšie väzenie S-21. Vyberiem sa za ním do obyčajnej štvrte, akých sú v Phnom Penhu desiatky. Rušné ulice križujú tuktuky, motorky, autá či mikrobusy, ľudia sa medzi nimi prepletajú na bicykloch a nad hlavami máme množstvo zamotaných káblov.

Fotky tých, ktorí nemali šťastie. Foto: Tomáš Kubuš

Až brána s parkom a ošarpanou budovou prezradí, že som na mieste. Vznešenú históriu kráľovstva vystriedali krvavé roky 1975 – 1979, kedy nad Kambodžou a nad Phnom Penhom poletoval oblak smrti, z ktorého pršala brutalita na hlavy domácich. Červení Kméri prišli do Phnom Penhu a vyhnali odtiaľ takmer všetkých ľudí. Predstavte si, že by sa Bratislava vyľudnila do niekoľkých hodín a každý by si vzal so sebou len to najnutnejšie a ľudia by sa vydali na niekoľkodňový pochod. Nevedeli kam, nevedeli prečo a to, čo sa malo stať, netušili ani v najtajnejších snoch. Phnom Penh sa premenil na mesto duchov a mesto s príchuťou smrti. Kedysi sa tu nachádzala škola, no režim Pol Pota ju premenil na najobávanejšie väzenie. Budova, na ktorú sa pozerám a z ktorej pri silnejšom vetre opadáva omietka, prezradila škálu brutality, s akou sa Červení Kméri pustili do autogenocídy vlastného národa. Chladné betónové múry oddeľujúce bývalé cely a mučiarne sa museli zaprisahať, že nikdy neprehovoria, lebo by sa pod ťarchou brutality zrútili. Napokon mlčanie prelomili, a tak tu dnes budete mať zimomriavky. O život tu prišlo asi 20-tisíc ľudí, pretože mali okuliare, vedeli po anglicky, francúzsky, boli z mesta, nevedeli, ako obrábať pôdu či nesúhlasili so zločinným režimom, ktorý vyznával symboly kosáka a kladiva. Celkovo počas štyroch rokov zabili Červení Kméri viac než 1,5 milióna ľudí. Je iné o týchto veciach čítať a je iné byť tu a cítiť naokolo auru tohto miesta.

Obávané väzenie S-21. Foto: Tomáš Kubuš

Vojdem do neosobných miestností a oči mi padnú na bývalé cely, reťaze, železné okovy, kde boli ľudia pripútaní. Prázdnota, ticho a zvláštny pocit v bruchu. Na všetko sa totiž pozerajú desiatky čiernobielych fotografií tých, ktorí sa medzi týmito hnusnými múrmi stratili. Niektorí návštevníci to nevydržia a vrátia sa do parku, ktorého pokoj zvláštne kontrastuje s nepokojom miestností. Ľudia však musia vedieť, čím si Kambodžania prešli, pretože to formuje národ dneška. Mlčky sa túlam nádvorím, až si všimnem starého muža sedieť na stoličke pri knihách. „To je Chum Mey,“ povie mi Hem a dodá, že je jeden z mála, ktorí dokázali peklo v S-21 prežiť. Napísal o tom knihu a chodí sem, aby sa nezabudlo. Byť s človekom, ktorý prežil a dokázal usvedčiť niekoľko zodpovedných ľudí, je najunikátnejším zážitkom tohto miesta. Chum Mey sa usmieval a ak sa dokáže usmievať na tento svet on, dokáže to každý.

Chum Mey – muž ktorý prežil besnenie Červených kmérov. Foto: Tomáš Kubuš

Trhovisko plné života
Po pochmúrnych myšlienkach je najlepšie navštíviť miesto, kde necítiť zlé spomienky, ale kde prekypuje život. Nasadnite na tuktuk a nechajte sa odviezť na miesto obrovského trhoviska. Život tu cítiť zovšadiaľ. Valí sa do vstupnej brány, vychádza bočnými dverami, počuť ho, ako zvoláva na nákup a vychutnáte si ho pri jedle. Kambodža je v tomto niekedy schizofrenická. Na prvý pohľad máte pocit, že tu musíte nájsť všetko. Plastové obrusy, topánky, šľapky, oblečenie, lotosové kvety, koreniny, čerstvé ovocie, neznámu zeleninu aj sliepky. Každý krok má v sebe iný nádych a vy ľahko podľahnete tomuto čaru a zabudnete na čas. Trhovisko je aj jedným z najlepších miest na obed, pretože je to raj streetfoodu. Grilované ryby, dary mora, kúsky kuraťa, karí, rezancové polievky, sladkosti aj rôzne bizarnosti ako hmyz či dobre pripravené žabacie mäso. Mnohí turisti sa len pozrú a odídu, pretože nevedia, čo zjesť, ale nevyužiť túto možnosť by bola obrovská škoda. Paličky do ruky, miska plná polievky so zeleninou a rezancami na drevený stôl a ide sa na to! Kambodža je mimoriadne chutná.

Už sa stačí len zatúlať k chrámu Wat Phnom na neveľkom pahorku, ktorý skrýva legendu o pani Penh. Tá našla v Mekongu vyplavené sošky Budhov, priniesla ich na kopec, založila chrám a ten sa stal základom pre dnešné mesto Phnom Penh. Večer nič neplánujte, nechajte mesto rozhodnúť za vás. Ocitnete sa v príjemných uličkách neďaleko nábrežia, kde ešte stále cítiť šarm francúzskeho kolonializmu. Francúzske koloniálne stopy nahlodáva vlhkosť typická pre tieto končiny a aj vďaka tomu dostávajú fasády neskutočne príťažlivý vzhľad. Sadnite si do niektorej zo záhrad, vychutnajte si kambodžské pivo a užívajte si život okolo.

Mäsiarstvo na trhovisku. Foto: Tomáš Kubuš

Ochutnáte tarantulu?
Cesta medzi dvojicou najznámejších miest, teda Phnom Penhom a Siam Reapom, má 350 kilometrov, no pripravte sa na to, že autobusom ju prejdete za šesť, možno sedem až osem hodín. Čas v týchto končinách nie je to, čo poznáme z domu. Tu len existuje, rozlieva sa naokolo, ale nemá hodnotu. Čím skôr to pochopíte, tým rýchlejšie si zvyknete. Krajina sa za hlavným mestom vystrela do úrodných políčok, kde sa od rána skláňajú domáci farmári. Objavia sa byvoly zapriahnuté na poli, kanále plné vody a malé dedinky naplnené zvíreným prachom a zhlukom jednoduchých domov. Ryžové políčka akoby ani nechceli skončiť a keď skončia, objavia sa jazierka s krásnymi lotosovými kvetmi. Ľahko sa dá skĺznuť do predstavy idylického života, no opak je pravdou. Chudoba, prach, špina, jednoduché domy, políčka s ryžou, niekoľko byvolov, deti vracajúce sa v uniformách zo škôl, bicykle a život priamo na ulici. Na to, aby človek videl jeho farby a úsmevy, sa tu musí ocitnúť. Ešte pred pár rokmi sa cez Mekong plavilo kompou, dnes ho prefrčíte po modernom moste, pričom sa stráca romantika. Najzaujímavejšou zastávkou na tejto ceste je „pavúčie mesto“ Skuon. Symboly pavúkov nájdete na mnohých miestach a keď sa zastavíte na miestnom trhovisku, do minúty vám niekto pod nos strčí tácku s grilovanými tarantulami. Sú pochúťkou. Pripravia sa, vhodia do vriaceho oleja, usmažia a potom ich nôžky chrumkajú pod zubami. Skúsite? Svetlá Siem Reap znamenajú len jediné. Niekde za nimi leží tajomný svet bájneho Angkoru.

Pavúčie mesto a fritované tarantuly. Foto: Tomáš Kubuš

Legendárny Angkor Wat
Je nádherné prebudiť sa v Siem Reape a vedieť, že čoskoro sa vám splní sen. Angkor so svojím neskutočným komplexom je magnet, ktorý do Kambodže dokázal pritiahnuť milióny ľudí. Človeku sa nechce ani spať, ani čakať na raňajky, ale vyraziť ešte za šera, aby stihol magický východ slnka nad kamennými vežami Angkoru. Najlepšie je zajednať si rikšu na celý deň, pretože si ani neviete predstaviť, aký obrovský môže byť areál starobylého mesta. Angkor, resp. chrám Angkor Wat patrí k najmagickejším stavbám celého sveta, je symbolom Kambodže, ikonou juhovýchodnej Ázie, nekorunovaný div sveta a v superlatívoch by sme mohli pokračovať.

Rikša ide rozbitou cestou posiatou prachom a naokolo sa mieša jemný chlad premiešaný s tichom. Ešte hodina, dve a slnko rozpáli krajinu natoľko, že sa do vás budú zabodávať ostré slnečné lúče. Cestu sem merajú desiatky ľudí, pretože zažiť moment, keď sa žeravý kotúč pomaličky odlepí od zeme a svojou silou rozžiari krajinu posiatu stáročnými chrámami, je nezabudnuteľný. Stačí si nájsť svoj kúsok sveta, sadnúť si, oprieť sa o chrámovú stenu s reliéfom tancujúcich apsár a sledovať, ako sa pred očami odohráva mágia tohto miesta. Chrámový komplex Angkor Watu je najväčším náboženským komplexom sveta a okolo celého obvodu ho stráži obrovská priekopa naplnená vodou, cez ktorú vedie kamenný most strácajúci sa v prítmí starých hradieb. Kráčam bližšie, a hoci to trvá niekoľko minút, stále je hlavná budova chrámu vzdialená. Až keď sa za kamennou hradbou otvorí pohľad na nádvorie, objaví sa ničím nerušený pohľad chrámovej siluety. Všade naokolo sú roztrúsené majáky minulosti, len v jazierku pláva niekoľko lotosových kvetov. Vodná hladina pôsobí ako zrkadlo a mágia miesta na nej pričaruje odraz Angkoru. Môže to byť ešte dokonalejšie? Tu spravíte svoje najkrajšie fotografie. Ak si chcete moment vychutnať, neďaleko si môžete sadnúť na plastové stoličky, vziať si čerstvý kokosový orech a počkať na to, kým sa vám táto panoráma uloží do mysle. Scénu dotvorí skupinka mladých mníchov odetých v oranžových a šafranových rúchach.

Stretnete tu aj mníchov. Foto: Tomáš Kubuš

Neskutočná farebnosť kontrastuje s vežičkami chrámu z 12. storočia. Vtedy totiž vdýchol panovník Surjavarman II. dušu celému komplexu a dodnes Kambodža vďaka jeho stavbe leží na mape turizmu. Byť súčasťou chrámu je zážitok prinášajúci zimomriavky. Pôvodne ho postavili pre hinduistického boha Višnua, no neskôr premenili na budhistický svätostánok a aj dnes sa tu obe náboženstvá prelievajú a vytvárajú unikátny celok. Angor Wat nie je jedna miestnosť, kde sa kedysi odohrávali náboženské rituály, ale spleť chodieb, miestností, prázdnych priestorov, schodísk a ukrytých nádvorí. Túlať sa tu znamená ocitnúť sa pred niekoľkými stáročiami, a tak fantázia pracuje naplno. Zástup turistov stúpa na najvyššie miesto chrámu, aby boli čo najbližšie k tradičným kmérskym vežiam, ktoré pripomínajú legendárnu horu Meru. Ešte krajšie je však objavovať reliéfy v postranných chodbách. Koľko rúk sa tu muselo vystriedať? Koľko geniality museli mať títo ľudia, keď dokázali ozdobiť desiatky metrov chladných stien príbehmi? Nechce sa vám veriť, že tieto reliéfy majú 800 rokov.

Korene stromov si razia cestu v chráme Ta Phrom. Foto: Tomáš Kubuš

Našiel som si príjemné miesto mimo hlavnej trasy a som tu odrazu sám. Len ja a kúsok vlastného Angkoru. Opretý o stenu a pred očami sa rozbiehajú múry, ktoré čas zaobaľuje do čierňavy tropickej vlhkosti a nad nimi rastú štíhle palmy. Sem-tam sa ozve škrekot zelených papagájov a hlavou víri len jediné. Niet nad ten pocit, keď si človek môže plniť svoje sny.

Kde ukryla džungľa chrámy
Starobylý Angkor nie je len Angkor Wat, ako by sa mohlo mylne zdať. Chrámov by sme tu napočítali stovky a sú porozhadzované na takom veľkom území, že by ste potrebovali týždne, aby ste ich všetky navštívili. Napokon by sa vám zliali do obrovskej kamennej masy, že by ste si nepamätali, ktoré ste videli a ktoré ešte nie. Angkor bol v polovici 12. storočia dôležitým centrom a nebolo možné ho porovnávať so žiadnym iným mestom vtedajšieho sveta. Paríž alebo Londýn boli len akýmisi provinčnými miestami, pretože práve v tomto období bol Angkor najväčším mestom sveta, v ktorom žilo asi milión obyvateľov.

Panoráma najslávnejšieho mesta Kambodže. Foto: Tomáš Kubuš

Kmérska ríša tu zapustila korene na úctyhodných 500 rokov, až sa napokon z krajiny vytratila a žezlo nad jej vládou prevzala džungľa. Rástla okolo chrámov, pomaličky ich pohlcovala, razila si cestu medzi kamenné hradby, chrámové steny a korene banyánov svojou silou trhali múry. Džungľa napokon Angkor pohltila a nechcela tento krásny úlovok vrátiť ľuďom, a tak sa na legendárne mesto zabudlo. Našťastie len do 19. storočia, kedy sa svet opäť dozvedel o stratenom poklade. Do bývalého mesta Angkor Thom vedie zaprášená cesta, ktorú križujú opice. Neraz sa pristavia na krajnici a čakajú, či sa niekde niečo neobjaví pod zub. Brány do mesta zdobia tiché kamenné tváre a za nimi na návštevníka čaká chrám Bayon. Však ste o ňom ešte nepočuli? Je to chrám, ktorý svojou krásou dokáže konkurovať samotnému Angkoru. Chrám z 12. storočia je ako drahokam ozdobený desiatkami vežičiek s usmiatymi tvárami Lokešváry. Kedysi ich tu bolo dokonca 216, no čas ich nahlodal, až sa niektoré tváre stratili, keď v 17. storočí ľudia Bayon opustili.

Okolo chrámu pochoduje niekoľko slonov a jeho steny zdobia reliéfy s kráľom Džajavarmom VII., ale zachytili aj vojnu medzi Kmérmi a Čamskou ríšou z dnešného Vietnamu. Na stĺpoch sa roztancovali siluety krásnych apsár. Tanec bol v Kmérskej ríši veľmi dôležitý a každý chrám si držal svoje vlastné apsary na mnohé ceremónie a príležitosti. Ten, kto tu bol, začne váhať, či nie je Bayon krajší než samotný Angkor Wat. O pár metrov ďalej sa ocitnete na Slonej terase či na Terase leprového kráľa, odkiaľ to nemáte ďaleko k ďalším chrámom ukrytým medzi stromami. Čím ďalej ste od Angkor Watu, tým menej ľudí je okolo vás.

Bayon so svojimi reliéfmi. Foto: Tomáš Kubuš

Po Angkore a Bayone skrýva areál známy chrám Ta Phrom, ktorý patrí medzi ikonickú trojicu najznámejších miest. Ta Phrom je najkrajším príkladom toho, ako si príroda brala späť svoju krajinu. Vojdete cez bránu a ocitnete sa v divokom svete rozpadnutých ruín. Akoby ste sa dostali do zabudnutého sveta, ktorý už nemal existovať. Ta Phrom patrí k symbolom angkorskej ríše. Niektorí ho chcú vidieť kvôli filmu Tomb Raider, kde hrala Angelina Jolie hlavnú úlohu. Avšak aj keby sa tu takýto film nikdy nenatočil, stále by Ta Phrom vyžaroval osobité čaro, pre ktoré sa sem oplatí prísť. Človek tu na vlastné oči vidí víťazstvo prírody nad civilizáciou a niekdajšie chrámy a kamenné múry dnes pretínajú mohutné korene vysokánskych stromov. Na Angkore sú milé aj stretnutia s domácimi a vďaka nim nebude toto miesto len mŕtvym kamenným mementom. Naokolo je toľko chrámov, že neviete, kam skôr skočiť a ak máte energiu, vyberte sa k miestam, akými sú Bakong, opustený Bantay Srei alebo Beng Mealea. Toto miesto vám už z hlavy nikto nevezme.

Chrám Bakong nepatri medzi najznámejšie. Foto: Tomáš Kubuš

Najväčšie jazero Kambodže
Siem Reap má dokonalú polohu nielen vďaka tomu, že hneď na prahu mesta rastú ruiny Angkoru, ale za hodinku môžete byť na brehu obrovského jazera Tonle Sap a zažiť inú Kambodžu. Čím sme bližšie k jazeru, tým viac je jeho prítomnosť cítiť. Dedinčania na svoje loďky nakladajú nalovené čerstvé ryby, sušené ryby, balíky všetkých veľkostí aj tvarov a prepravujú tovar po kanáloch, ktoré suplujú cesty. Na jednej z drevených lodí sa dokonca vezie aj motorka či niekoľko prasiat. Všetci majú jediný cieľ – plávajúcu dedinku Kompong Phluk. Dedín postavených na vode je na jazere Tonle Sap niekoľko, a Kompong Phluk spoločne s dedinou Chong Kheas patria k dvom najdôležitejším.

Kompong Phluk – cesta do plávajucej dedinky. Foto: Tomáš Kubuš

Nasadnem na loďku a vydám sa za nimi. Tonle Sap je svetovým unikátom, pretože počas roka mení radikálne svoj objem. Počas obdobia dažďov má okolo 16-tisíc km2 a v období sucha sa scvrkne na 2500 či 2700 km2. Vtedy sa niektoré plávajúce dedinky ocitnú na súši a príbytky levitujú na niekoľko metrov vysokých koloch. Jazero dáva ľuďom život a na rybách stojí a padá celá mikroekonomika oblasti. Vďaka rieke Tonle Sap, ktorá sa vlieva do Mekongu, sa odtiaľto dalo dostať aj do mora a mnohé armády brúsiace si zuby na Angkor to aj využívali. Všetko naokolo je mimoriadne zaujímavé. Niekoľko rybárov stojí takmer po krk vo vode, ktorá má farbu blata, a naťahuje siete, ktoré o pár hodín prídu skontrolovať. Až po 20 minútach plavby sa objaví plávajúca dedinka. Tradičné kambodžské domy umiestnili na vysokánske stĺpy a niektoré z nich majú 8 až 10 metrov. To preto sa niekedy stretnete s tým, že o Kompong Phluku sa hovorí ako o mieste s drevenými mrakodrapmi vyrastajúcimi z vody! Kým u nás má takmer každá rodina pred svojím domom zaparkované auto, tu majú drevenú loďku alebo čln, pretože bez nich by sa zrejme nikam nedostali.

Kompong Phluk – bizarná, no zaujímavá dedinka. Foto: Tomáš Kubuš

Život tu veľkú časť roka prebieha na vode. Ľudia naokolo sú chudobní, teda ak ich meriame západným videním sveta. Majú drevený domček, rozpadávajúcu sa strechu, starý čln, chovajú pár zvierat a od raného veku sa živia prácou s rybami. Kompong Phluk má na koloch postavaný aj kostol, policajnú stanicu či školu a pre našinca má toto miesto mimoriadny náboj exotiky. Stretnutia s ľuďmi sú napokon korením tohto jazera, a hoci sa tu žije ťažko, úsmev z tvárí im nemizne. To je niečo, čo by si mal človek odtiaľto odniesť. Kambodža sa tak veľmi ľahko stane krajinou úsmevov a krajinou, ktorú si zamilujete.


KAMBODŽA

Rozloha: 181 035 km2
Obyvateľstvo: 15 500 000
Zriadenie: konštitučná monarchia (kráľ: Norodom Sihamoni)
Zloženie obyvateľov: 95,5 % Kméri, 2,4 % Čamovia, 1,5 % Číňania, 0,2 % Vietnamci
Náboženstvo: budhizmus 97 %, islam 2 %, kresťanstvo 0,3 %
Jazyk: kmérčina
Mena: kambodžský riál
HDP: 1640 USD/osoba
Hlavné mesto: Phnom Penh

 

Angkor – chrámových komplexov je tu toľko, že ani týždeň nestačí. Foto: Tomáš Kubuš

Zaujímavosti:

Do Kambodže potrebujete vízum, ale nič nie je jednoduchšie, pretože si ho zakúpite rovno po pristátí na medzinárodnom letisku alebo si ho kúpite priamo na pozemnej hranici pri vstupe do krajiny. Ide teda len o byrokratickú formalitu.

Kambodža sa môže pochváliť aj nádhernými plážami a ostrovmi. Nie sú také známe ako tie thajské, ale z roka na rok sa o kambodžských ostrovoch hovorí stále viac. Medzi tie najobletovanejšie patrí ostrov Koh Rong a Koh Rong Sanloem.

Ak vás zaujíma história Kmérskej ríše viac a nechcete vidieť len areál Angkoru, tak vám Kambodža ponúkne niekoľko unikátnych miest. Pozrite si miesta, akými sú Koh Ker, Preah Khan či Phnom Banan.

Vyberte sa po stopách legendárnej rieky Mekong a ak budete mať šťastie, natrafíte aj na unikátne riečne delfíny.

Kambodža má v sebe aj zaujímavú železnicu s bambusovým vlakom! Nájdete ho v meste Battambang, známom aj pre svoju koloniálnu architektúru.

Pol Pot je meno, ktoré v Kambodži každý veľmi dobre pozná. Ak vás história tohto krvavého obdobia zaujíma, tak potom nenavštívte len väzenie S-21 v Phnom Penhu, ale vyberte sa aj na výlet na tzv. Killing Fields za hlavným mestom, kde sa dozviete viac.

Kambodžská kuchyňa je síce v tieni thajskej či vietnamskej, ale rozhodne má čo ponúknuť. Môžete sa tešiť na vynikajúce karí, no národným jedlom je Amok, dokonalá ryba v kokosovom mlieku, či Lok Lak, kúsky hovädzieho mäsa s lahodnou omáčkou.

Siem Reap je miesto, kde stretnete najviac turistov a slávna Pub Street je ekvivalentom Khao Sanu z thajského Bangkoku. Nájdete tu lacné puby, krčmy, reštaurácie, suveníry a o program tu máte každý večer postarané.

Ak si môžete dovoliť stráviť v Angkore viac dní, spravte to a budete nadšení. Za jeden deň si pozriete základ v podobe Angkor Watu, Bayonu či Ta Phromu, ale ďalšie dni vám dovolia spoznať malé, neznáme chrámové komplexy, kde budete takmer úplne sami. To je presne to, čo má svoje čaro.

Západy slnka tu majú svoje čaro. Foto: Tomáš Kubuš

Mohlo by vás zaujať:

Mosuovia: Pre nás nepochopiteľné zvyky u nich fungujú dokonale
Macao: Portugalsko zmiešané s Čínou
Vietnam od severu na juh
 

Facebook Comments