V druhej polovici 60. rokov boli protivojnové protesty v USA na dennom poriadku. Zväčša ich viedli vysokoškolskí aktivisti, ktorí nechceli riskovať životy v zámorí kvôli plánom americkej vlády. Demonštrácie nabrali na intenzite koncom roka 1969, keď sa po prvýkrát od čias druhej svetovej vojny konali náborové žrebovania. V rámci nich musel nastúpiť do armády každý vylosovaný muž vo veku od 19 do 25 rokov. Študenti sa spojili a bojovali za spoločný cieľ: nezúčastniť sa vojny vo Vietname.

Ich odpor a hnev okrem iného pramenil aj z klamstiev prezidenta Richarda Nixona. Ten v rámci volebnej kampane, ktorou sa uchádzal o post hlavy štátu, sľuboval, že stiahne amerických vojakov z Vietnamu. Keď sa stal prezidentom, slovo spočiatku dodržiaval a počet Američanov vo Vietname nestúpal. Potom ale sľuby porušil a koncom apríla 1970 vydal rozkaz k útoku na Kambodžu, ktorú Vietkong využíval ako útočisko.

Pálenie ústavy
O Nixonovom kroku sa verejnosť dozvedela 30. apríla a hneď v nasledujúci deň vypukli protesty. Ich dejiskom bola aj Kentská štátna univerzita v Ohiu. Na otvorenom priestranstve v rámci univerzitného kampusu sa zišlo asi 500 demonštrantov, ktorí pokojným spôsobom vyjadrili odpor voči invázii do Kambodže. Tí najradikálnejší z nich spálili kópiu americkej ústavy. Vraj preto, že vojaci ju „zabili“, keď vtrhli do Kambodže bez vyhlásenia vojny alebo prerokovania tohto činu v rámci Kongresu.

Keď sa dav rozišiel, časť protestujúcich sa presunula do kentských barov. Boli pod dozorom mužov zákona a so stúpajúcim počtom vypitého alkoholu rástla aj ich agresivita, ktorá vyvrcholila hádzaním pivových fliaš do policajných áut. Starosta Kentu nechal všetky bary zavrieť, ale tým dav ešte viac rozhneval. Začal sa rozmáhať vandalizmus a rabovanie, okolo druhej ráno sa ale silovým zložkám podarilo zahnať študentov späť do areálu univerzity.

Foto: profimedia.sk

Násilie sa stupňuje
Na druhý deň vypukli ešte násilnejšie demonštrácie a starosta Kentu požiadal guvernéra Ohia Jamesa Rhodesa o pomoc v podobe Národnej gardy. O ôsmej večer začal platiť výnimočný stav a zákaz vychádzania. Ten však protestujúci ignorovali. Podarilo sa im podpáliť budovu Výcvikového centra pre dôstojníkov v zálohe a dokonca prerezávali hasičom hadice, aby im zabránili zlikvidovať požiar. Z Kentu sa stávalo bojisko demonštrantov a Národnej gardy.

Dňa 3. mája 1970 sa začal tretí deň protestov. V areáli univerzity sa nachádzalo takmer tisíc členov Národnej gardy a kampus pripomínal bojovú zónu. Guvernér Rhodes bol na rannej tlačovej konferencii očividne podráždený a voči protestujúcim vyriekol ostré slová. Podľa neho sa dopúšťali „najmrzkejšej formy násilia, akej bol kedy svedkom“. Tiež uviedol: „Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som do Kentu vrátil poriadok.“ Demonštrantov nazval „najhoršími obyvateľmi USA“ a povedal: „Vyhubíme tento problém. Nebudeme len liečiť symptómy.“

Foto: profimedia.sk

Jeho vyjadrenia situáciu len zhoršili. Zrážky civilistov s Národnou gardou pokračovali, vzduchom lietali kamene a granáty so slzným plynom, vo veľkom sa zatýkalo. Vandali poškodili viaceré školské budovy a v príslušníkoch Národnej gardy stúpal hnev pre neochotu demonštrantov podriadiť sa nariadeniam. V nasledujúci deň však mali protesty skončiť, hoci inak, než by si ktokoľvek prial.

Dňa 4. mája 1970 vydali orgány Kentskej štátnej univerzity zákaz konania protestov v kampuse. Okolo poludnia sa tu ale napriek tomu zhromaždilo asi päť stoviek protestujúcich z „tvrdého jadra“. Ďalšia tisícka osôb im fandila, približne 1500 ľudí stálo v okolí univerzitného areálu a sledovalo situáciu. Demonštrantov sledovala aj najmenej stovka vyčerpaných členov Národnej gardy.

Foto: wikipedia

Ako na tenise
Protesty boli spočiatku pokojné, aj keď sa dodnes nevie, aký bol ich presný účel. Vyjadrovali študenti ešte stále odpor voči invázii do Kambodže alebo chceli protestovať proti prítomnosti Národnej gardy na akademickej pôde? Zrejme im prekážalo oboje. Isté je, že zatiaľ išlo o najpočetnejšiu demonštráciu v rámci niekoľkodňovej série.

Na výzvy, aby sa dav v pokoji rozišiel, reagovali protestujúci urážkami a hádzaním kameňov. Národná garda kontrovala granátmi so slzným plynom, niektorým študentom sa ale podarilo vrhnúť granáty späť. Zopár svedkov to prirovnalo k tenisovému zápasu, ktorému vraj prizerajúci sa skandovali.

Členom Národnej gardy sa postupne darilo vytláčať demonštrantov z ich pôvodných pozícií. Študenti ustupovali k miernej vyvýšenine s názvom Blanket Hill. Neboli ozbrojení, napriek tomu sa viacero príslušníkov Národnej gardy neskôr vyjadrilo, že sa báli o život.

Foto: profimedia.sk

Tragický omyl
Možno bol práve strach príčinou toho, že jeden gardista vystrelil z pištole do davu. Ihneď sa pridali ďalší. Počas 13 sekúnd padlo vyše 60 výstrelov. Niektoré do vzduchu, iné do zeme, ďalšie do ľudí. Na zemi skončilo 13 ľudí, štyria sa už viac neprebrali. Dvaja boli protestujúci, ďalší dvaja boli v dave prizerajúcich sa.

Allison Krausovú trafila guľka do hrudníka. Nachádzala sa v tom čase sto metrov od členov Národnej gardy. William Schroeder taktiež dostal zásah do hrude. Obaja mali len 19 rokov. Zvyšné dve obete boli o rok staršie. Jeffrey Miller skonal po zásahu do hlavy, Sandru Scheuerovú trafila guľka do krku.

Stovky študentov bezprostredne po streľbe chystali frontálny útok na Národnú gardu. Svojím príhovorom im životy zachránil profesor geológie Glenn Frank. Rečnil 20 minút, kým zdravotníci ošetrovali deväť ranených. Dav sa následne rozišiel.

Foto: profimedia.sk

Po masakri prebiehalo paralelne viacero súdnych procesov. Študentov súdili pre vandalizmum a zároveň prebiehalo aj vyšetrovanie, z ktorého mali vyjsť obvinenia voči ľuďom zodpovedným za štyri úmrtia a deväť ranených. Zo záverov vyšetrovania vyplynulo, že išlo o tragický omyl. Národná garda vraj v ten deň dostala nešťastnou náhodou namiesto slepých nábojov ostrú muníciu.

Verejná mienka sa po masakri študentov na Kentskej štátnej univerzite v Ohiu začala obracať v ukončenie vojenskej prítomnosti amerických vojakov vo Vietname. Hlasy tých, ktorí konflikt podporovali, načas zreteľne utíchli, zatiaľ čo odporcov vojny bolo počuť oveľa hlasnejšie. Až začiatkom roku 1973 ale došlo k uzavretiu prímeria.

Masaker na Jacksonskej štátnej univerzite: Dňa 15. mája 1970, len 11 dní po masakri v Kente, došlo k streľbe aj na univerzite v Jacksone v Mississippi. Národná garda tentokrát zabila dvoch ľudí a zranila ďalších 12. Demonštranti protestovali proti zavraždeniu aktivistu Charlesa Eversa, správy o jeho smrti sa však ukázali byť falošné.

Mohlo by vás zaujať:

Jules Brunet: Skutočný posledný samuraj
Poliak, vďaka ktorému vznikli USA
Nezastaviteľný vojak v službách Jej Veličenstva

Facebook Comments