Počas necelého mesiaca sa prihlásilo viac ako 12-tisíc záujemcov. Tí následne prechádzajú veľkým sitom, v ktorom napokon uspeje len pár jednotlivcov.

Zrejme prekvapujúco vyznie skutočnosť, že počas tohto výberu neprechádzajú kandidáti žiadnymi fyzickými testami. Neuplatňuje sa dokonca ani žiadne striktné vekové obmedzenie. Veď John Gle n letel v roku 1998 do vesmíru ako 77-ročný. O štyri desaťročia skôr patril práve Glenn medzi vôbec prvých astronautov. NASA ich vyberala v súvislosti s programom Apollo, pričom v roku 1959 sa obrátila na veliteľstvo ozbrojených síl, aby jej poskytlo svojich najlepších mužov, najmä z radov bojových pilotov. Z viac ako 500 kandidátov si NASA vybrala siedmich. Jednou z podmienok okrem iného bolo, aby budúci astronaut meral menej ako 180 cm, keďže inak by sa nezmestil do pripravovanej kapsule. V súčasnosti lietajú astronauti, a to nielen tí americkí, na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, kde vykonávajú mnohé experimenty týkajúce sa napríklad vplyvov tamojších podmienok na ľudský organizmus. Tieto poznatky budú následne nápomocné pri zamýšľanom návrate ľudí na Mesiac, ktorý Američania plánujú uskutočniť v roku 2024.

Zrak, tlak a výška
Hoci si jednotlivé vesmírne agentúry určujú vlastné požiadavky na budúcich astronautov, v základe sa príliš nelíšia. V prípade NASA je prvou podmienkou to, že musí ísť o občana USA, v prípade Európskej vesmírnej agentúry ESA musí byť kandidát občanom členského štátu (Slovensko zatiaľ nie je plnohodnotným členom ESA, v budúcnosti by sa ním však chcelo stať).

Značný dôraz sa kladie na dosiahnuté vzdelanie, pričom až na určité výnimky sa vyžaduje ukončený druhý vysokoškolský stupeň v odbore prírodných vied (matematika, fyzika, chémia, biológia, informatika) a na to nadväzujúca aspoň dvojročná prax. V prípade pilotov zas napríklad NASA požaduje, aby mali nalietaných aspoň tisíc hodín na prúdovom lietadle. Budúci astronauti musia zároveň disponovať určitými duševnými vlastnosťami, akými sú ochota pracovať v kolektíve, líderstvo, prispôsobivosť, odolnosť či schopnosť riešiť vypäté situácie s rozvahou. Je pochopiteľné, že astronauti musia byť aj v dobrej fyzickej kondícii, keďže horší zdravotný stav čo i len jedného z účastníkov misie by vo vesmíre spôsobil veľké komplikácie pre celú posádku, respektíve by bola adekvátna medicínska pomoc nemožná. Kondícia kandidátov sa však na úvod nepreveruje žiadnymi záťažovými testami. Tie prichádzajú na rad až počas samotného výcviku. Pre NASA sú vstupnými požiadavkami dobrý zrak (20/20 na Snellenovej tabuľke), krvný tlak nanajvýš 140/90 v pokoji a výška medzi 157 až 190 cm. Agentúry striktne nestanovujú dolnú ani hornú vekovú hranicu, no ESA napríklad uvádza, že preferuje ľudí vo veku 27 až 37 rokov. Pre neúspešných záujemcov môže byť útechou aspoň to, že sa môžu prihlásiť opakovane. Napríklad americký astronaut Clay Anderson, ktorý strávil na ISS viac ako 166 dní, uspel až na 15. pokus.

Foto: Adobe Stock

Výcvik v bazéne aj v „kométe“
Jednotlivé žiadosti prechádzajú cez výberovú komisiu, ktorá následne najvhodnejších kandidátov pozýva na osobné pohovory. V prípade NASA majú tieto pohovory dve kolá, pričom do toho druhého postúpi asi polovica adeptov. Po jeho skončení komisia vyberie budúcich astronautov, ktorých čaká základný výcvik v Johnsonovom vesmírnom stredisku v texaskom Houstone. Ten trvá dva roky a pozostáva zo spoznávania a nácviku zručností, ako sú pohyb v skafandri, manipulácia s nástrojmi či ovládanie jednotlivých zariadení. V tejto fáze ešte nováčikovia nie sú považovaní za astronautov, ale za kandidátov na astronautov (astronaut candidate). Aby sa mohli posunúť ďalej, potrebujú úspešne zvládnuť test v plávaní, ktorý pozostáva z preplávania troch dĺžok 25-metrového bazéna bez zastavenia, preplávania rovnakej vzdialenosti v leteckom overale a teniskách a v schopnosti udržať sa nad hladinou po dobu desiatich minút.

Tento test je potrebný z toho dôvodu, že kapsule s posádkou pristávajú pri návrate často na vodnej hladine. Kandidáti na astronautov zároveň musia získať kvalifikáciu v prístrojovom potápaní. A to preto, že neskôr pri príprave na konkrétnu misiu trénujú oblečení v skafandroch rôzne činnosti, ako napríklad montáže prístrojov či opravy častí stanice v Laboratóriu neutrálneho vztlaku, čo je obrovský bazén napustený vodou. Ním dokážu priamo na Zemi nasimulovať podmienky mikrogravitácie, ktorú neskôr zažijú v ISS na obežnej dráhe. Vesmírne podmienky simulujú aj v lietadle s redukovanou gravitáciou, ktoré dostalo prezývku „zvratková kométa“. A to preto, že mnohí v tomto lietadle zažívajú problémy spojené s kinetózou, keď sa im podráždi statokinetický orgán vo vnútornom uchu slúžiaci na určovanie polohy tela v priestore. „Zvratková kométa“ dokáže navodiť pocit stavu beztiaže tak, že lietadlo najskôr stúpa prudko nahor, pričom v určitej fáze letu pilot uberie výkon a zároveň postupne narovná nos lietadla. Pocit stavu beztiaže zažívajú pasažieri počas jedného takéhoto manévru na zhruba 25 sekúnd a v rámci jedného letu ich absolvujú aj štyridsať. Počas dvoch rokov základného výcviku sa budúci astronauti venujú aj tomu, ako správne vystupovať pred médiami či výučbe ruského jazyka, aby vedeli komunikovať s ruskými kozmonautmi a orientovať sa v ruských častiach vesmírnej stanice.

Koľko astronauti zarábajú?
Po úspešnom absolvovaní základného dvojročného výcviku strávia ešte ďalšie dva až tri roky špecializovanou prípravou na konkrétnu misiu vo vesmíre. Počas nej najmä dookola nacvičujú postupy jednotlivých úloh, aby ich mali potom vo vesmíre už zautomatizované. Okrem iného musia v pozícii pasažiera stráviť mesačne aspoň štyri hodiny v nadzvukovom cvičnom lietadle Northrop T-38 Talon. Spolu s tréningom na centrifúge ich to má adekvátne pripraviť na podmienky, ktoré zažijú počas letu do vesmíru. Napríklad pri štarte rakety budú musieť zvládnuť preťaženie 3 g, čo sa rovná trojnásobku tiaže na Zemi. To, že v prípade astronautov ide skutočne len o úzku skupinu ľudí, svedčí fakt, že za šesťdesiat rokov „vychovala“ NASA dokopy len 350 astronautov, z ktorých je momentálne v aktívnej službe 48. Európska vesmírna agentúra má siedmich aktívnych astronautov.

Ak vás zaujíma, koľko astronauti zarábajú, tak tí európski napríklad začínajú na hrubej mzde 6200 eur mesačne a s pribúdajúcimi skúsenosťami a zásluhami sa môžu dostať až na takmer 9000 eur. V NASA  sa ich príjmy pohybujú od 55 tisíc do 120-tisíc dolárov ročne.

Foto: Adobe Stock

Mohlo by vás zaujať:

Mesiac nebude k astronautom prívetivý. Čo im tam hrozí?
Pomôcka pre plavcov ako ochrana aj pre astronautov?
Poznáte tajomstvá skafandrov pre astronautov?

Facebook Comments