Ernst Kaltenbrunner unikal pozornosti už počas Norimberského procesu. Médiá aj verejnosť ho takmer ignorovali, a pritom išlo o najvyššie postaveného člena SS, ktorý skončil pred súdom. Dokonca ani jeho zjazvená tvár z neho neurobila postavu titulných stránok. Z jeho činov pritom išiel strach.

Od mladosti v SS
Kaltenbrunner sa narodil na severe Rakúska v októbri 1903. Rodičia boli zarytí nacionalisti, medzi dôverných rodinných priateľov patrili Eichmannovci. Z malého Adolfa Eichmanna neskôr vyrástol vysokopostavený nacista. Ernst však na rozdiel od mladého Eichmanna, ktorý skončil na technickej univerzite, študoval právo. Tu zrejme počas šermiarskych súbojov so spolužiakmi prišiel k hrozivo vyzerajúcej jazve na tvári, existujú však aj hypotézy o tom, že išlo o následok autonehody.

Kaltenbrunner ako 23-ročný získal titul a začal pracovať v otcovej právnickej firme. O štyri roky neskôr vstúpil do NSDAP a v auguste 1931 sa stal členom polovojenskej organizácie tejto strany: Schutzstaffel (SS). Vyše 190 centimetrov vysoký chlap s mohutnou postavou, zjazvenou tvárou a diplomom z práva tu budil rešpekt a rýchlo sa driapal po kariérnom rebríčku.

V januári 1934 jeho kariérny rast nakrátko prerušilo uväznenie. Ernsta zavreli za sprisahanie proti vláde, ktorého sa mal dopustiť spolu s ďalšími členmi NSDAP. Vo väzenskom tábore ale zorganizoval protestnú hladovku, ktorej sa zúčastnilo takmer 500 nacistických väzňov. Netrvalo dlho a prepustili ich na slobodu. O pár týždňov Kaltenbrunner skončil v base znovu. Tentokrát ho obvinili z velezrady a hrozil mu najprísnejší trest. Napokon dostal len šesť mesiacov za podvratnú činnosť a prišiel o licenciu na vykonávanie advokácie.

Foto: Profimedia.sk

Kariéra v RSHA
Po anšluse Rakúska, ktorého bol nenahraditeľnou súčasťou, sa stal Kaltenbrunner jedným z veliteľov rakúskej vetvy SS. Vybudoval si vlastnú sieť tajnej polície a poriadok držal v rukách takou silou, až sa oňho začal zaujímať samotný šéf SS Heinrich Himmler.

Po atentáte na Reinharda Heydricha v júni 1942, ktorého strojcami boli Jozef Gabčík a Jan Kubiš, hľadal Himmler vhodného nástupcu do čela RSHA. Reichssicherheitshauptamt, v preklade Hlavný ríšsky bezpečnostný úrad, koordinoval okrem iného aktivity Gestapa aj SS. Najvhodnejším kandidátom sa ukázal byť práve Ernst Kaltenbrunner. Zrazu mal v rukách prakticky celú moc nacistických bezpečnostných, policajných aj tajných zložiek, jeho priamym nadriadeným bol Heinrich Himmler a zúčastňoval sa porád najvyššieho nacistického velenia.

Keď sa dostal do funkcie, zintenzívnilo sa nielen vyhladzovanie Židov, Slovanov a iných menšín, ktoré boli v tretej ríši označené za nežiaduce. Osobnú vendetu viedol Kaltenbrunner aj proti homosexuálom. Nevedno prečo, ale v tomto ohľade bol priam horlivý. Prišiel dokonca s návrhom povinnej kastrácie osôb s opačnou orientáciou, ten ale neprešiel.

Foto: wiki / Bundesarchiv

Rešpekt a strach
Kaltenbrunner si vďaka svojim postojom získal v rámci NSDAP nielen rešpekt. Mnohí straníci sa ho obávali. Bol to bezohľadný muž, ktorý už na prvý pohľad desil svojím zjavom. Nemal najmenšie zábrany v uplatňovaní svojej autority a jeden z jeho priamych podriadených ho neskôr označil za svojho najaktívnejšieho a najhoršieho nepriateľa.

Dokonca aj Himmler sa v jeho prítomnosti necítil v bezpečí. Možno sa Kaltenbrunnera priamo nebál, ale mal z neho nepríjemný pocit. Ernst ho často obchádzal a so svojimi návrhmi chodil priamo za Hitlerom.

Ako šéf RSHA mal Kaltenbrunner navyše pod palcom jednotky Einsatzgruppen. Išlo o najväčšiu spodinu v rámci SS, oddiely smrti, ktoré terorizovali obyvateľstvo na podrobených územiach nevídanými krutosťami. Zatiaľ čo v koncentračných táboroch prebiehalo vyhladzovanie plynom, jednotky Einsatzgruppen vykonávali takzvaný „holokaust guľkou“. Nedá sa presne povedať, koľko ľudí zabili. Počet členov Einsatzgruppen osciloval okolo troch tisícok a predpokladá sa, že povraždili okolo dvoch miliónov osôb. V drvivej väčšine išlo o civilistov, keďže Einsatzgruppen vykonávali svoju „činnosť“ až po prechode bojujúcich vojsk. Obeťami tak boli prevažne ženy, starci a deti.

Foto: wiki / Bundesarchiv

Norimberský proces
Štyri dni po ukončení bojov v Európe chytili Kaltenbrunnera a niekoľko ďalších dôstojníkov SS na horskej chate v Rakúsku americkí vojaci. Mali falošné doklady. Bohvie, z akého dôvodu, veď Ernst na súde tvrdil, že je nevinný a používal klasickú výhovorku: „Len som vykonával rozkazy.“ Odvolával sa tiež na fakt, že veliteľom SS bol Heinrich Himmler a on ako jeho podriadený predsa nemohol niesť zodpovednosť za činy tejto organizácie.

Prvý deň Norimberského procesu pritom premeškal kvôli krvácaniu do mozgu. Dostavil sa až o niekoľko týždňov, priviezli ho na invalidnom vozíku. Nik ho neľutoval, ostatní nacisti ho na lavici obžalovaných privítali chladne.

Počas celého procesu sa Kaltenbrunner správal ako chladný profesionál. Bol pokojný a pôsobil ako dobre vychovaný a vzdelaný muž, ktorým vlastne aj bol. Len keď hovoril o údajných plánoch ZSSR na obsadenie Európy, rozhorčil sa. Podľa neho bola brutálna okupácia východnej Európy nemeckými vojskami len obrannou reakciou na to, čo sa chystal urobiť Sovietsky zväz.

Foto: wiki / Bundesarchiv

Počas procesu dostal Kaltenbrunner ďalšie krvácanie do mozgu. Bol však plne schopný predniesť svoju záverečnú reč a aj vypočuť si rozsudok. Tribunál ho uznal vinným, hoci on sám sa považoval za nevinného. Usvedčili ho nielen desiatky dokumentov, ale aj fotografie, na ktorých s Himmlerom vykonával inšpekcie vyhladzovacích táborov. Nemohol jednoducho tvrdiť, že nevedel, čo sa tam dialo. 30. septembra 1946 ho uznali za vinného vo dvoch z troch bodov obžaloby. Išlo o vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. 16. októbra 1946 ho obesili. Jeho posledné slová zneli: „Veľa šťastia, Nemecko.“ Bol najvyššie postaveným členom SS, ktorý sa dočkal vykonania rozsudku.

Einsatzgruppen na Slovensku: Oddiel označený písmenom „H“ dostal po SNP za úlohu deportovať Židov do vyhladzovacích táborov. Jeho členovia sa podieľali aj na dvoch najväčších vojnových masakroch na našom území: v Kremničke a Nemeckej. Odhaduje sa, že len na týchto dvoch miestach zavraždili spolu s kolaborantmi najmenej 1600 ľudí.

Foto: Profimedia.sk

Mohlo by vás zaujať:

Nacisti a film: Ako sa v kinách šírila propaganda
Nezastaviteľný vojak v službách Jej Veličenstva
Jules Brunet: Skutočný posledný samuraj

Facebook Comments