Vietnam je krajina rozprávok, príbehov, legiend, ryžových políčok, krásnej prírody, historických miest, ale aj krajina chaosu, moderných vízií a perfektného jedla. Vyberme sa na cestu zo severného Hanoja až na samotný juh krajiny, kde rastú mrakodrapy Saigonu a medzi nimi sa odohráva život na plastových stoličkách s chuťou Pho.

Vo víre Hanoja
V Ázii je len málo miest, ktoré by sa mohli porovnávať s vietnamským Hanojom. Možno leží v tieni thajského Bangkoku, moderného Singapuru či Hongkongu, ale ak príde reč na celkovú atmosféru pretkanú starými uličkami, životom a pocitom, tak Hanoj ich odrazu všetkých zmetie zo stola. Hanoj má dušu aj krásnu patinu miesta, ktoré milujete ešte predtým, než ste sa v ňom ocitli. Ak si myslíte, že je to všetko, potom Hanoj do svojich ulíc primieša chaos, ošarpanosť, vôňu pripravovaného jedla a ľudí. Mesto má pamiatky, vzácne chrámy, stopy minulosti, ale napokon to budú vždy ulice a život, ktorý si odtiaľto budete pamätať. Akýmsi pomyselným centrom starého mesta je jazero Hoan Kiem. Pár metrov od neho sa rozlieva úzkymi uličkami trúbenie, zvolávanie a chaos, ale tu na jeho brehu je pokoj. Domáci sa sem prišli poprechádzať, pouliční predavači sa snažia zarobiť pár tisíc dongov a deti ešte stále uprene hľadia na hladinu jazera, pretože sa v nej podľa legendy ukryla stará korytnačka s čarovným mečom, ktorým Le Loi porazil Číňanov a zachránil Vietnam pred inváziou. Čarovný meč dodnes spočíva na dne jazera a ak to bude potrebné, vynorí sa, aby opäť Vietnamcom pomohol. Okolie jazera je najživšie podvečer, kedy sa Hanoj pomaličky zahaľuje do jemných náznakov tmy. Malé uličky starého mesta vytvorili už pred stáročiami labyrint, a hoci ho domáci poznajú naspamäť, turisti sa ešte stále potrápia.

Starý Hanoj zaplnili vône, pretože Vietnam nedokáže fungovať bez svojho pouličného jedla. Večeria sa všade a niekoľko hodín. Stačí, aby sa na ulicu vybralo niekoľko malých, ba priam miniatúrnych plastových stoličiek a reštaurácia je otvorená. Všetci si svorne posadajú a drevenými paličkami vyjedajú rezance zo svojej obrovskej polievky Pho Bo. Svoju popularitu má už aj na Slovensku, ale jesť ju priamo na hanojskej ulici je predsa len iný zážitok. Neďaleko sa grilujú kúsky mletého mäsa na tradičnú Bun Chu, vedľa dostať jarné rolky a za rohom sú to bagety Banh Mi s bôčikom. Sedíte na stoličke, pred očami sa premávajú staré rikše, chlapík predáva zväzky kvetov, dedko na bicykli nakladá do košíka dračie ovocie a scénu pretínajú motorky uháňajúce ako blesky. Aj počas nočnej hodiny sa na uliciach stále predáva, dohaduje, posedáva a netrvá dlho, kým si všimnete, že Vietnamci si veľmi radi sadnú k pivu. Malé pivárne sú roztrúsené na rôznych miestach a ak chcete zažiť skvelý vietnamský večer, tak si prisadnite a rozhodne si to užijete.

Hanoj – mauzólen Ho Či Minha. Foto: Tomáš Kubuš

Hanojské trhovisko
Staré štvrte v okolí jazera Hoan Kiem v sebe skrývajú fantastické trhovisko. Ožíva skoro ráno a pulzuje niekoľko hodín, ale najlepšie je prísť zavčasu, kedy je všetko perfektne čerstvé, živé, plné ľudí a vôní. Kráčam ulicami ranného mesta, a hoci neviem presne, kde sa trh nachádza, nie je problém k nemu trafiť. Hluk, dav ľudí, bicykle, motorky, to všetko vás dovedie presne na miesto. Trhovisko zabralo jednu zo starých ulíc a rozlieva sa ním ako rozvodnená rieka. Obe strany ulice zaplavili predajcovia zeleniny, ovocia, korenín, ryže, čerstvých byliniek, ale aj domácich potrieb, nepotrebných vecí či harabúrd. Ošarpané steny zdobia obtrhané letáky, symboly komunistickej strany a niekde dokonca visí odložený aj typický vietnamský klobúk. O pár krokov ďalej sa predávajú neforemné kusy čerstvého mäsa, živé červy z oblasti Ha Longu, na plachte je rozhádzané tropické ovocie a neustále si musíte dávať pozor na to, aby vás nezrazil plne naložený vozík s tovarom. Ak sa priblížite k budove, presne viete, čo v nej predávajú, hoci ste ešte ani nenazreli dnu. Sušené ryby, sušené morské plody, krevety či iné chuťovky majú taký charakteristický zápach, že sa mu vyrovná snáď len zrelý durian. Babička na ulici na rozpálenej platni pripravuje tenučké ryžové palacinky Banh Cuon. Sú priesvitné, tenšie než papier a vidno, že má v rukách roky práce, aby ich za sekundu vedela vystrieť na platni. Keď je palacinka hotová, naplní ju zmesou mletého mäsa a hríbov. Neskutočná dobrota. Staré uličky Hanoja sa labyrintom dostanú až k neveľkému námestiu, odkiaľ sa dvíha francúzska katedrála Notre Dame. Má v sebe koloniálny šarm a vďaka tropickej vlhkosti jej fasádu nahlodala čierna farba. Vietnamci nie sú väčšinoví kresťania, skôr by sme ich našli medzi vyznávačmi konfucionizmu, budhizmu či dokonca zvláštneho Cao Dai, ale kresťanskú komunitu by sme tu predsa len našli. Koloniálne stopy sú roztrúsené aj v okolitých častiach mesta. Tu ešte stojí banka, tam zase vládna budova a žiadna z nich tu nie je ako päsť na oko. Práve naopak, francúzska architektúra sa premiešala s vietnamskou a aj vďaka tomu získal Hanoj niečo, čo Thajsku chýba. V starom meste si skôr či neskôr všimnete aj to, ako niektoré domy vystreľujú do výšky, no sú také štíhle, akoby bola jedným poschodím len jedna jediná izba. Kedysi totiž Hanojčania platili daň za to, koľko metrov štvorcových ich dom zaberie. Tento zákon dal vzniknúť bizarným vysokým, štíhlym stavbám, ktoré niekedy vyzerajú ako z rozprávky. Pripočítajte si k nim milióny káblov zviazaných do neforemných klbiek visiacich na stĺpoch a predstava je dokonalá.

Hanoj – dokáže si vybrať z toľkého množstva? Foto: Tomáš Kubuš

Ho Či Minh aj Konfúcius
Najznámejším miestom celého Hanoja je mauzóleum, kde spočíva telo „večne živého“ Ho Či Minha. Muž, ktorý zmenil Vietnam, sa stal legendou ešte počas svojho života a aj dnes viac než polstoročie po smrti tu má svoje miesto. S postavou Ho Či Minha sa nestretnete len pri mauzóleu v centre mesta. Vidíte ju z letákov, propagačných plagátov, z bankoviek, pozerá sa na vás z kníh, časopisov, z obrázkov nalepených na autách a jeho meno je zrejme navždy vtlačené aj do juhovietnamského Saigonu, ktorý sa dnes po správnosti volá Ho Či Minhove mesto. „Strýčko Ho“, ako ho tu familiárne nazývajú, sa najmä tu na severe teší veľkej obľube. Čím južnejšie vo Vietname idete, tým menej sa jeho postava objavuje okolo vás, ale v Hanoji ste s ňou stále. Kým starý Hanoj je plný farieb a života, sterilné námestie Ba Dinh zíva prázdnotou, ktorú pretne len zástup ľudí čakajúcich na vstup do mauzólea. Ak by ste si tu domysleli chladný vánok, cibuľkové kupoly Vasila Blaženého a červené múry Kremľa, pokojne by ste mohli byť v Moskve pred mauzóleom Lenina. Kto ho chce vidieť, musí rešpektovať súbor pravidiel a napokon sa v mauzóleu ocitne len na pár sekúnd. Avšak za predpokladu, že je Ho Či Minh doma a nie na dovolenke v Moskve, kde jeho zabalzamované telo pravidelne dávajú dokopy. Úplným opakom tohto miesta je krásna pagoda Tran Quoc s vysokou vežičkou. Leží na brehu jazera Tay Ho, kam mal ukryť dračí kráľ zlú líšku s deviatimi chvostmi. Tran Quoc je ikonou Hanoja a keď vojdete na jej nádvorie, cítite pokoj premiešaný s esenciou vonných tyčiniek. V pagode plápolá niekoľko sviečok, osvetľujú menšie i väčšie sošky Budhov a zopár ľudí sa prišlo pomodliť. Ani Tran Quoc však nie je najdôležitejšou pamiatkou starého mesta. Za ňou treba ísť o pár štvrtí ďalej, kde stojí slávny Chrám literatúry z 11. storočia. Obrovský komplex ukrytý za monumentálnou bránou má niekoľko záhrad, nádvorí a prekvapení. Hlavým vchodom mohol kedysi dnu vojsť iba cisár na inšpekciu, ale dnes ňou prejdete aj vy. Koncom 11. storočia sa s chrámom preplietla aj univerzita, najstaršia svojho druhu v krajine a z chrámu sa stalo miesto vzdelanosti. Tá tu zostala dodnes, pretože medzi častých návštevníkov patria študenti. „Prichádzajú sa sem pomodliť pred skúškami alebo po tom, ako ich úspešne zdolali,“ prezradí mi Pham, rodák z Hanoja. Pred skúškou tu nervózne pobehujú, obetujú vonné tyčinky, kvety, ovocie, prichádzajú k soche Konfúcia a po skúške si oblečú najkrajšie šaty, dievčatá si dajú vietnamské „kroje“ Ao Dai a vysmiati sa premávajú nádvoriami. Je to miesto, kde strávite omnoho viac času, než ste si pôvodne mysleli.

Hanoj – pagoda Tran Quoc patrí k ikonám mesta. Foto: Tomáš Kubuš

Dračia zátoka
Hanoj ležiaci na severe Vietnamu má skvelú polohu, pretože sa odtiaľto môžete vybrať na samotný sever krajiny do oblasti zvanej Sapa, kde sa stratíte v horách a medzi ryžovými políčkami alebo sa vyberiete na východ a ocitnete sa v rozprávkovej krajine posiatej dračími zubami. Stačí 180 kilometrov a zmení sa úplne všetko. Ha Long je vietnamským unikátom vďaka okoliu, ktorým ho sudičky obdarovali. Zátoka posiata „dračími zubami“ je len kúsok odtiaľto. Ráno sa loďka pohne z prístavu a o chvíľku už každý pochopí, prečo je táto oblasť zapísaná na zozname UNESCO. Kamkoľvek sa pozriete, vynárajú sa z vody menšie či väčšie vápencové skaliská. Niektoré majú len niekoľko metrov, iné by mohli byť ostrovmi. Plavíte sa medzi nimi a pripadáte si ako v obrovitánskej tlame posiatej zubami. Legenda ich spája s drakmi, a preto sa Ha Long prezýva aj „dračia zátoka“. Tieto krásne miesta mali totiž vzniknúť veľmi dávno, ešte v časoch, keď sa tadiaľto preháňali draci bojujúci proti zlu. Napokon prišli na to, že ak sem do zátoky nahádžu všetky svoje poklady, zlato, drahokamy či šperky, zlé sily raz a navždy porazia. Drahokamy sa premenili na dračie zuby a Vietnam tak získal prírodné bohatstvo. Kamkoľvek sa vo Vietname pohnete, natrafíte na rozprávky a legendy. Ha Long je skutočne unikátne miesto. Ak vám vyjde počasie a privíta vás modrá obloha s bielymi obláčikmi, nedokážete prestať fotiť, pretože je najfotogenickejším miestom krajiny. Ak ste tu v čase, keď prší a nebo zatiahli cínové mraky, Ha Long získa podobu tajomného, ba až magického miesta, kde sa prevaľuje hmla a v nej sa skrývajú draci. V Ha Longu neexistuje zlé počasie. Srdce zátoky má úctyhodných 400 kilometrov štvorcových a ak by sme chceli spočítať všetky vytŕčajúce zuby, dostali by sme sa niekam k číslu 2000! Loďka sa ticho plaví zátokami, až sa napokon zastaví na brehu. Ha Long totiž neskrýva krásu len na vode, ale je prešpikovaný aj niekoľkými obrovskými jaskyňami. Tou najkrajšou je jaskyňa Thien Cung. Z diaľky by ste nikdy netipovali, že kopec, na ktorý sa pozeráte, môže skrývať takýto pohľad. Nechceli tomu uveriť ani tí, ktorí jaskyňu objavili pri tom, ako naháňali nezbedné opice. Dnes tu už nežijú, ale aj vďaka nim sa môžeme ponoriť dnu. Thien Cung je obrovská, unikátna, veľkolepá a pokojne by sa do jej siene zmestila aj katedrála. Pred odchodom zo zátoky ešte vylezieme na vrchol ostrovčeka Ti Top, odkiaľ sa na celý Ha Long otvorí najkrajšia panoráma. Ak ste neverili, že ste v rozprávke, teraz sa na ňu pozeráte.

Ha Long – nádherná prírodná scenéria. Foto: Tomáš Kubuš

Vlakom do cisárskeho mesta
Vietnam je obrovská krajina a ak by sme ju chceli prejsť od severu po juh, prešli by sme viac než 2000 kilometrov. Je to akoby sme sa z Bratislavy vydali po zemi do katalánskej Barcelony. Pre obrovské vzdialenosti sa vo Vietname najlepšie cestuje vlakom. Prichádzame na hanojskú železničnú stanicu, ktorú ovládol jemný vietnamský chaos a o pár minút už sedíme v lôžkovom vlaku do cisárskeho mesta Hue. Už len 15, možno 16 hodín cesty a budeme na mieste. Za oknami sa odohrávajú scény z hanojských štvrtí a keď sa veľkomesto stratí, krajina sa vystrie do poľnohospodárskych políčok, ryžových polí a do menších dediniek či miest. Mue, ležiace na brehu Parfémovej rieky, je lákadlom vďaka svojmu Zakázanému mestu a príbehmi cisárov. Jeho poloha v centrálnom Vietname mu bola kedysi požehnaním, pretože sa odtiaľto vládlo aj severu, aj juhu, no napokon sa práve poloha stala prekliatím. Keď totiž vypukla bratovražedná vojna medzi severom a juhom, do ktorej sa zapojili aj Američania, práve tu v okolí Hue vznikla demilitarizovaná zóna. Jej názov by napovedal, že práve tu sa nebude bojovať, opak bol však pravdou a vojnová mašinéria takmer zrovnala mesto so zemou. Je zázrak, že hrôzy vietnamskej vojny Hue prečkali a dnes nás môže privítať. Parfémová rieka si ticho tečie cez mesto a dnes rozdeľuje Hue na starú a novú časť. Oba brehy spája niekoľko mostov, medzi ktorými dominuje krásny železný most Trang Tien. Koncom 19. storočia ho projektoval samotný Gustav Eifel a k ikonám mesta patrí dodnes. Neďaleko rieky sa z rovinatej krajiny vynárajú mohutné kamenné hradby s čiernym nádychom, obkolesené priekopou. Priamo za nimi sa ukrýva Zakázané mesto vietnamských cisárov. Príťažlivý svet začal budovať Nguyen Phuc Anh, ktorý v roku 1802 prevzal kontrolu nad Vietnamom a vyhlásil sa za cisára menom Gia Long. Za jednoduchou bránou ozdobenou čínskymi znakmi sa na konci ulice vyrysuje prvá palácová stavba. Turistov tu nie je veľa a prevládajú tu návštevníci z okolitých krajín a Číny, ktorej je miestna architektúra v Hue veľmi blízka. Okolité okrasné jazierka sú plné rýb. Stačí im hodiť kúsok jedla a takmer vyskakujú nad hladinu. Musia ich tu byť stovky.

Palác Thai Hoa má prezývku „Palác harmónie“. Podlhovasté a zašpicatené striešky zdobia kamenní draci, symbol ochrany, a pred palácmi kvitnú záhony farebných kvetov. Až osemdesiat nalakovaných stĺpov drží strechy a pod nimi sa objavia súkromné miestnosti. Väčšina z nich je krásne dekorovaná a steny pokrývajú farebné fresky. Na prvý pohľad sú jednoduché, no ich krása tkvie v jemných detailoch, ornamentoch, čínskej kaligrafii a geometrických vzoroch. V jednej z miestností stojí aj trón, na ktorom mal sedávať samotný cisár. Jednotlivé oblasti Zakázaného mesta od seba oddeľujú múry s nádhernými bránami. Hue má vďaka nim prezývku „Mesto brán“, pretože krajšie by sme už vo Vietname nenašli. Sú starobylé a majú v sebe nemú, kamennú vznešenosť doplnenú o ornamenty či drakov. V rámci kráľovského paláca človek objaví významný svätostánok.

Chrám The Mieu postavil v prvej polovici 19. storočia cisár Minh Mang a nejde v ňom len o budhistické rozjímanie, ale predovšetkým o uctenie si pamiatky rodokmeňa. Interiér je plný spomienok na predošlých panovníkov a vonku pred chrámom stojí deväť vytepaných bronzových urien. Patrili prvým deviatim cisárom dynastie Nguyen, ktorí sedeli na tróne až do roku 1945. Ak máte histórie vyše hlavy, nasadnite na loďku a odvezte sa k pagode Thien Mu na pahorku za mestom. Pokojná plavba dračou loďou vás vezme až k jej schodom. Načasujte si to na západ slnka. Sadnite si v areáli na kamenný múrik a sledujte, ako sa krajina nádherne sfarbí a slnko sa odráža v jemných vlnkách Parfémovej rieky.

Hanoj – krásna francúzska katedrála Notre Dame. Foto: Tomáš Kubuš

Rozprávka posiata lampiónmi
Najkrajším vietnamským mestom je podľa mnohých rozprávkový Hoi An. Z Hue ste tu za necelé štyri hodiny, ale keby to sem trvalo aj dvakrát toľko, oplatí sa vyraziť na cestu. Ako náhle autobus prejde moderný Da Nang so svojou plážou China Beach a vedľa cesty vyrastie Mramorová hora, viete, že už nie ste od Hoi Anu ďaleko. Mesto si za posledné roky obľúbili turisti a niet sa čomu diviť. Jeho staré mesto je malebné, neriadi sa chaosom, hlukom ani všemožným trúbením, ale príjemnými zákutiami, staručkými domami a miestami, kde si viete vychutnávať život.

Hoi An má svoju históriu, kedysi bol dôležitým prístavom, poznali ho dokonca aj Portugalci a prichádzali sem Japonci, ale to všetko ide v starom meste bokom. Odrazu sa ním len chcete bezcieľne potulovať, nasávať jeho atmosféru, zabudnúť na čas a vychutnávať krásu mesta. Najobletovanejším miestom Hoi Anu sa stal Japonský most spájajúci kedysi dve oddelené štvrte. Spočiatku je viac než nenápadný a človek by ho ľahko z niektorých uhlov prehliadol, no keď sa ocitne na brehu rieky a má na most panoramatický pohľad, podlomia sa mu kolená. Most postavili ešte v 16. storočí a vo svojej kráse stojí dodnes ako miesto, ktoré si každý návštevník príde pozrieť. Niet divu, že sa pod ním fotia aj miestni svadobčania, pretože krajšiu kulisu v meste nenájdu. Ulice zdobia nádherné čínske klanové domy s dvomi poschodiami, ošarpané fasády ladené do žltej či červenej farby, ktoré si ešte pamätajú francúzsky koloniálny šarm niekdajšej Indočíny a viaceré domy sú prerobené na útulné kaviarničky, reštaurácie či domáce podniky, kde sa dá ukryť do tieňa stromov. Rozvešané lampióny prezrádzajú, že večer bude Hoi An stáť za to. Na rohu ulice si u babičky kúpte tradičné mangové koláčiky a vedľa galérie napokon podľahnite vôni jazmínového čaju.

Hoi An – japonský most je ako z rozprávky. Foto: Tomáš Kubuš

Breh rieky Thu Bon je rovnako rušným miestom ako hlavná tepna Hoi Anu. Odpočíva tu niekoľko drevených lodí a niektoré z nich sa nechávajú unášať slabým prúdom ďalej do vnútrozemia, aby si návštevníci vychutnali vyhliadkovú plavbu. Mnohé drobné ženy sa ulicami premávajú s ťažkými nákladmi na pleciach. Pripomínajú obrovské váhy a oba košíky na koncoch drevenej palice sú plne naložené ovocím. Košík plný exotiky, pretože sa tu stretli chutné mangá, papája, banány, chlpaté rambutany či najcharakteristickejšie ovocie Vietnamu menom dračie ovocie. Miestne klišé hovorí o tom, že kto nezažil Hoi An večer či v noci, ten akoby tu ani nebol. Podobných vyjadrení mohol človek za život už počuť tisíce, ale tu má táto veta obrovskú pravdu.

Hoi An je nádherný cez deň, kedy slnko rozžiari pastelové fasády koloniálnych budov, no v momente, ako sa začne strácať, sa objavia prvé svetlá a netrvá dlho, kým sa nimi pokryje celé mesto. Teraz dostane prezývka „mesto lampiónov“ ten správny nádych, pretože hlavné ulice zdobia stovky farebných svetielok rozvešaných medzi stromami či domami. Japonský most sa zahalí do zlatistej farby a na vodnej hladine sa zrkadlovo znásobí. Pár krokov odtiaľto na kamennej promenáde pri rieke sedí na zemi niekoľko ľudí a predáva papierové košíčky so sviečkou, ktoré ľudia púšťajú na vodu. Každá pamiatka, každá stará fasáda svieti, doslova žiari a vtedy sa stačí mestečkom len prechádzať. Nenaháňať sa, nič neriešiť, ale len kráčať a nasávať rozprávkovú atmosféru. Večera pod lampiónmi? Žiaden problém! Miestnou špecialitou je hoianská ruža. Maličké ryžové taštičky naplnené krevetami, ktoré sa ozdobia opraženou cibuľkou. Čarovná noc a vynikajúce jedlo. Treba človeku niečo viac?

Hoi An – malebné mesto lampiónov. Foto: Tomáš Kubuš

Na plážach Nha Trangu
Hoci má Vietnam stovky kilometrov pobrežia, plážová dovolenka tu nie je taká typická ako v neďalekom Thajsku. Nájdete tu pláže, krásne pobrežné mestá aj dovolenkové destinácie, ale Tichý oceán je divokejší, rozbúrenejší a často so sebou prináša veľké vlny a silné prúdy. Najvychytenejším dovolenkovým miestom vietnamského pobrežia je známe letovisko Nha Trang severne od Saigonu. Mesto, kde žije viac ako 300-tisíc obyvateľov, sa tiahne pozdĺž pobrežia a to svojou atmosférou sem-tam pripomína slávne Rio de Janeiro. Širokú pláž dotvárajú palmy a nad nimi sa vypínajú hotelové komplexy a 5-hviezdičkové hotely zvučných mien.

Nha Trang má v sebe niekoľko svetov. Ten najbližšie k plážam má punc luxusu a tie bez svetiel reflektorov sa utápajú v pouličnom vietnamskom živote s trhoviskami, rikšami a lacnými vývarovňami. Vďaka tomu tu každý nájde presne to, čo hľadá. Nha Trang by mohol byť so svojou promenádou pokojne niekde v Európe. Reštaurácie svetových kuchýň sa predháňajú v tom, ako privolať návštevníkov. Taxíky majú označenie v azbuke kvôli ruským turistom a vietnamská smotánka popíja drahé vína a baví sa o biznise. Je to iný Vietnam, než aký ste zažívali v Hanoji, Hue či v Hoi Ane. Nha Trang má akési pozlátko, pod ktoré sa málokto pozrie. Ak vám však nestačí len krásna pláž či hotelová izba, vybehnite na ulicu, zastavte prvého rikšiaka, nasadnite a vydajte sa za dobrodružstvom. Netreba za ním chodiť ďaleko, pretože pahorok Po Nagar leží len pár kilometrov za mestom. Z ničoho nič sa na ňom objavia vzácne chrámy z 10. až 12. storočia, ktoré tu postavila málo známa civilizácia Čamov. Tu pri nich je úplne iný svet. Sochy hinduistických bohýň sa miešajú s vôňou zapálených tyčiniek so santalovým drevom a na reliéfoch sa vlnia tancujúce apsary ako v kambodžskom Angkore. V meste stojí tržnica ako magnet. Dostať tu všetko. Od jedla, sušených rýb, kalamárov, cez topánky, kabelky, hadie opasky, čerstvé ovocie, zeleninu až po bylinky a rôzne neidentifikovateľné veci. Výhodou je, že ak vás zjednávanie a chaos unaví, nájdete tu niekoľko vietnamských kaviarničiek. Vietnam robí najlepšiu kávu v juhovýchodnej Ázii. Má jemnú čokoládovú príchuť a získa si aj tých, ktorí kávu bežne nepijú. Ešte jeden posledný dúšok kávy a je čas pobrať sa do juhovietnamského Saigonu.

Nha Trang – plážové mesto na brehu Tichého oceánu. Foto: Tomáš Kubuš

Rieka motoriek a vietnamské mrakodrapy
Cesta Vietnamom končí po takmer dvoch tisíckach kilometrov v legendárnom Saigone. Podľa správnosti by sme dnes toto mesto mali volať „Ho Či Minhove mesto“, ale málokto mu tak dnes povie. Celé generácie bol Saigonom, a to sa nedá len tak zo dňa na deň zmeniť. Saigon je symbolom vietnamského úspechu a predstavuje živý príklad ázijského tigra. Kým severný Hanoj sa drží tradícií, je konzervatívnejší, uzavretejší a starobylejší, Saigon sa príliš pozerá do budúcnosti. Vždy bol v myslení popredu, a hoci je Vietnam komunistickou krajinou, tu v Saigone má skôr kapitalistickú tvár. Aj napriek tomu mu zostala patina vpísaná do starých štvrtí, kde sa život prelieva tak ako pred desiatkami rokov.

Saigon má víziu a má bohatstvo na to, aby ju uskutočnil. Preto človeku udrú do očí mrakodrapy, ktoré obsadili moderné centrum mesta. V tieni mrakodrapov pulzuje život a dokonalý, zvládnutý chaos. Dá sa chaos uchopiť do rúk a ovládnuť ho? Mnohí si myslia, že nie, veď potom by sa stratila podstata chaosu, ale Saigon to dokázal. Jeho cesty sú doslova obsypané motorkami, a hoci to vyzerá hrôzostrašne, všetko má svoje pravidlá. Predstavte si, že máte prejsť na druhú stranu ulice, avšak za minútu po nej prejde minimálne tisíc motoriek. V rannej špičke je ich niekoľkonásobne viac a vy máte pocit, že sú cesty mesta premenené na plechové moria zostavené z výfukových plynov. Na prvýkrát neprejde nikto. Neskôr pochopíte princíp, vykročíte a odrazu vás motorky obídu bez jediného zaváhania. Skutočne to funguje!

Saigon – nočná štvrť Pham Ngu Lao. Foto: Tomáš Kubuš

Centrum mesta vyrástlo neďaleko tržnice Ben Thanh, kde predávajú všetko od výmyslu sveta. Vnútro je naplnené topánkami, hodvábnymi šatkami, šatami, tričkami, neskôr sa sortiment zmení na kávu, cibetkovú kávu, sušené i čerstvé ovocie, stred trhoviska patrí podnikom s jedlami, kde servírujú najčerstvejšie jarné rolky s krevetami či ryžové omelety a na konci sa predávajú kvety, mäso a zelenina. Vedľa dokonca nájdete podnik, kde svoju misku Pho Bo ochutnával aj Bill Clinton. Akoby sa tu všetky príbehy spájali v jedle. Pár krokov odtiaľto sa z ulice dvíha radnica, najkrajšia budova celého mesta. Nedajú sa jej uprieť koloniálne črty a dnes pred ňou stojí socha Ho Či Minha, akoby nebolo dosť, že mesto nesie jeho meno. V týchto častiach sa mesto oblečie do svojho moderného šatu. Široký bulvár pretkávajú fontány a naokolo vyrástli mrakodrapy, veža Bitexco a luxusné hotely so skybarmi a drahými reštauráciami. Stará koloniálna štvrť je pre turistov najväčším lákadlom. Vedľa seba tu stoja perly koloniálnej architektúry v podobe katedrály Notre Dame z 19. storočia a starej pošty. Večer je Saigon divoký, plný hluku a farieb. Štvrť Pham Ngu Lao sa natriasa v tónoch hudby, dievčatá v krátkych sukniach rozdávajú letáky s vietnamskými masážami, bary praskajú vo švíkoch, motorky neutíchajú, stoly sú plné oroseného piva a Saigon tu nikdy nespí.

VIETNAM

Fakty o krajine:
Rozloha: 331 210 km2 (65. miesto na svete)
Obyvateľstvo: 91 000 000 (13. miesto na svete)
Najvyšší bod: 3142 m n. m. (Fan Si Pan)
Zriadenie: socialistická republika (prezident: Nguyen Phu Trong)
Náboženstvo: bez vyznania 73 %, budhizmus 12 %, kresťanstvo 6,8 %, Cao Dai 4,8 %
Jazyk: vietnamčina
Mena: vietnamský dong
Mena: kazašské tenge
HDP: 3500 USD/osoba
Hlavné mesto: Hanoj
Najväčšie mestá: Ho Či Minovo mesto, Haiphong, Can Tho, Bien Hoa, Da Nang, Nha Trang

Saigon – moderná tvár centrálneho Saigonu a mrakodrapy Foto: Tomáš Kubuš

Zaujímavosti:

Aj napriek tomu, že oficiálne štatistiky hovoria o väčšine obyvateľov ako ateistoch, pravda je niekde inde a väčšinu obyvateľstva tvoria budhisti.

Vietnamská kuchyňa patrí medzi najlepšie kuchyne sveta. Vyznačuje sa čerstvými surovinami, bylinkami a je veľmi ľahká a zdravá.

Vietnam je krajina ryže. Najkrajšie ryžové políčka nájdete na severe, takmer pri čínskych hraniciach v oblasti zvanej Sapa.

Delta Červenej rieky neďaleko Hanoja sa považuje za kolísku Vietnamu, boli tam objavené najstaršie pozostatky človeka.

Ak vás zaujíma vietnamská vojna, navštívte DMZ, teda demilitarizovanú zónu severne od Hue s profesionálnym sprievodcom.

Neďaleko Saigonu leží oblasť zvaná Cu Chi, kde môžete navštíviť slávne tunely, ktoré vybudoval Vietkong.

Vietnamci milujú čaj, no medzi najobľúbenejšie nápoje sa radí pivo. Ochutnajte červený alebo zelený Saigon.

Vietnamom na juhu preteká aj mohutná rieka Mekong. Vedeli ste, že pramení v Tibete? Delta Mekongu patrí k zaujímavým výletným cieľom zo Saigonu.

Náboženstvo Cao Dai je typické pre Vietnam. Zrodilo sa tu a nemá opakovať chyby iných náboženstiev. Medzi ich prorokov patrí Kristus, Budha, Mohammed, Lao´ce, ale aj Shakespeare, Jana z Arku, Lenin a Victor Hugo.

Ha Long – obrovské jaskyne sa ukrývajú na malých ostrovoch. Foto: Tomáš Kubuš

Vietnam je kávová krajina. Hovorí sa, že tá najlepšia káva sa pestuje práve tu a dostať ju všade.

Prepojenie Vietnamu a Československa privialo do krajiny najlepšie pivo juhovýchodnej Ázie. Aj dodnes tam nájdete reštaurácie, kde sa varí pivo a dostanete k nemu guláš, rebierka či vyprážaný syr.

Veľké množstvo Vietnamcov vie po slovensky alebo po česky, pretože tu mnohí boli na školách či v pracovnom procese.

Ak vám nevyhovujú väčšie mestá a chcete mať na pláži pokoj, vyberte si za svoje dovolenkové miesto oblasť Mui Ne alebo ostrovček Phu Quoc.

Vo Vietname vládne len jedna jediná komunistická strana.

Cestovanie po Vietname nie je drahé, ale niekedy časovo náročné. Vlaky pretínajú krajinu a kam neprídu, tam vás dovezie autobus.

Vietnam dokonca vyrába svoje vlastné víno z oblasti Dalat a pestuje svoj vlastný čaj aj kávu.

Požičať si motorku je lákavé, ale pozor, treba byť skúsený jazdec, pretože vietnamské cesty držia smutný primát v počte smrteľných havárií.

Vo Vietname budete milionári. Na to, aby ste dostali milión dongov, stačí zameniť približne 35 eur.

Na potulkách Áziou:

Borat vs. Kazachstan: Od nenávisti k marketingu!
Mozaika južnej Indie: Tisíc tvárí jednej krajiny
Severná Kórea: Neznámy svet nad 38. rovnobežkou

Facebook Comments