Hoci sa už viackrát objavili správy o tom, že vedci vynašli neviditeľný plášť, zatiaľ sa ukazuje, že dosiahnutie vizuálnej neviditeľnosti ešte nemáme na dosah. Čo sa však týka neviditeľnosti pre radary, tá je už dávno dobre známa. Technológia funguje v princípe tak, že namiesto toho, aby objekt vrátil radarom vyslané lúče späť k radaru, ich odrazí iným smerom alebo ich pohltí. Predstavte si, že ste radar, máte zaviazané oči a tenisová loptička, ktorú máte v ruke, je signál. Neviete sa síce orientovať zrakom, ale hádžete pred seba loptičku. Ak sa neodrazí späť k vám, viete, že pred vami nič nie je a môžete sa vydať vpred. Keď sa k vám ale lopta vráti, zbystríte pozornosť, pretože pred vami môže byť prekážka. Na podobnom princípe funguje aj skutočný radar, avšak nehádže loptičky, ale vysiela rádiové signály.

Sea Shadow. Foto. Adobe Stock

Inšpirovaná lietadlom
Od bežnej lode, ktorú nenavrhli tak, aby bola neviditeľná, sa signály odrážajú späť k radaru vo veľkom. Hovoríme, že má veľký radarový prierez, teda vysokú detekovateľnosť. Lodní inžinieri sa ale už desaťročia snažili tento radarový prierez zmenšiť či dokonca takmer vynulovať. Prvým neviditeľným plavidlom bol americký Sea Shadow (Morský tieň). Dizajnéri sa inšpirovali neviditeľným lietadlom F-117 Nighthawk a podobné koncepty aplikovali aj na loď. V roku 1993 sa aj verejnosť prvýkrát mohla pozrieť na plavidlo, ktoré by radary nezachytili. Išlo však len o experimentálny stroj, ktorý sa nikdy nemal dostať na bojisko. V interiéri nebolo prakticky nič okrem 12 postelí, stola, chladničky a mikrovlnky. Inžinierom išlo najmä o to, aby zistili, či je možné spraviť loď neviditeľnou. A podarilo sa.

Francúzi v čele
Na istú dobu však Američania na túto technológiu akoby zanevreli. Priekopníkmi sa v tomto smere ukázali byť Francúzi. Ich fregaty triedy La Fayette boli prvými bojaschopnými neviditeľnými plavidlami. Ich radarový prierez bol taký malý, že obsluhe radaru by sa fregata javila ako rybárska loď. Prvú spustili na vodu ešte v roku 1996 a väčšina moderných bojových plavidiel vyrobených po tomto dátume nielen Francúzskom, ale aj inými štátmi už bola navrhnutá ako neviditeľná. Inžinieri si pri dosahovaní neviditeľnosti musia dávať pozor na veľkosť radarového prierezu aj na tepelnú stopu.

V prípade fregát triedy La Fayette, ale aj ďalších neviditeľných plavidiel, sa musel upraviť výfukový systém tak, aby vzduch, ktorý z neho vychádza, bol čo najchladnejší. V opačnom prípade by sa loď mohla stať ľahkým terčom tepelne navádzaných rakiet. Netreba zabúdať ani na možnú detekciu sonarom, ktorý sa síce využíva najmä na vyhľadávanie ponoriek, ale dá sa pomocou neho určiť aj poloha lode. Sonar funguje na báze zachytávania zvukových vĺn, takže plavidlo musí byť v rámci utajenia čo najtichšie. Motory sú teda umiestnené na špeciálnych pružných podperách, ktoré prenášajú vibrácie do trupu, a hlučnosť je obmedzená aj u lodných skrutiek.

Severská neviditeľnosť
Po Francúzoch zaviedlo neviditeľné lode do výzbroje aj Fínsko v podobe raketových člnov a Nórsko so svojimi korvetami. V roku 2009 sa pridalo aj Švédsko s korvetami triedy Visby. Tie sú vyrobené prevažne z rôznych kompozitných materiálov a takéto plavidlo je až o polovicu ľahšie než jeho ekvivalent vyrobený z ocele. To znamená nielen vyššiu rýchlosť a lepšiu manévrovateľnosť, ale zároveň aj menší radarový prierez. Len pre porovnanie, korveta triedy Visby patrí vo svojej triede medzi špičku a stojí v prepočte asi 170 miliónov eur. Americký neviditeľný bombardér B-2 stojí takmer dve miliardy eur. Až po Švédoch do neviditeľnej hry opäť vstúpili Američania so zaujímavým dizajnom.

USS Independence (LCS-2). Foto: Wikipédia

Ich trieda menších bojových lodí s názvom Independence totiž využíva koncept trimaranu, teda plavidla s tromi trupmi. Vďaka nim dokážu byť tieto plavidlá stabilnejšie a zároveň rýchle a relatívne šetrné k pohonným hmotám. USS Independence, po ktorej je trieda pomenovaná, vie vyvinúť maximálnu rýchlosť až 81 kilometrov za hodinu a má dosah osemtisíc kilometrov. V porovnaní s konkurenčnou triedou Freedom, ktorej lode majú iba jeden trup, je tiež o 18 percent úspornejšia.

Drahý, ale s chybami
Jedna vec je však navrhnúť, vyrobiť a zaplatiť menšie fregaty a korvety a druhá vybudovať podstatne väčšie a drahšie torpédoborce. Tie, ktoré dosahujú takzvanú plnú neviditeľnosť, majú zatiaľ iba dva štáty: Čína a USA. A zatiaľ čo o čínskom stroji sa toho nevie až tak veľa, tie americké už pár rokov brázdia svetové oceány. Ide o triedu USS Zumwalt, z ktorej existujú tri lode. Plánovaných bolo 32, ale z finančných dôvodov sa výstavba 29 plavidiel zrušila. Niet divu, keď jedno stojí vyše štyri miliardy eur. Podľa Pentagonu má takýto torpédoborec s dĺžkou 172 metrov radarový prierez veľký ako rybársky čln a je tichý ako jadrová ponorka. Čelil však kritike na viacerých frontoch. Okrem ceny sa kontrolné úrady pýtali aj na jeho útočné a obranné schopnosti, pričom vo svetle najnovších informácií nepatrí trieda Zumwalt práve k najlepším svojho druhu. Objavujú sa tiež otázky ohľadom jej stability v búrlivejších vodách. Je teda možné, že v budúcnosti prevezme úlohu kráľa neviditeľných lodí čínsky torpédoborec typu 055 a jeho nasledovníci. Isté je, že to na moriach nebude mať jednoduché. Plavidlami s plnou neviditeľnosťou disponuje viacero krajín a tých, ktoré majú vo výzbroji lode s aspoň čiastočnou neviditeľnosťou, je ešte viac.

Trieda Gerald R. Ford: Aj taký obrovský kolos ako lietadlová loď môže byť aspoň čiastočne neviditeľný. USA majú na vode už dve takéto plavidlá skonštruované tak, aby mali menší radarový prierez. Cena takého obra je vyše 12 miliárd eur.

Mohlo by vás zaujať:

Čína si prvýkrát postavila lietadlovú loď
Najväčšie bojové lode, aké kedy vznikli
Zbrane 2. svetovej vojny: Bojová loď Jamato

Facebook Comments