Všetko je výsledkom viacerých faktorov, ktoré určili cestu tohto ťažko skúšaného kontinentu.

Veľa sme o nej počuli, no máločo o nej vieme. V Afrike som strávil 4 – 5 rokov a aj to je málo na to, aby som ju poriadne spoznal. Dovolím si však tvrdiť, že mnohé predstavy máme o nej skreslené a skutočne vieme málo o tom, aká je, ale i čo sa tam deje. Úprimne povedané, správy z Afriky nás veľmi nefascinujú! Ale napríklad aj tieto správy, udalosti sú príčinou toho, že k nám smerujú vlny migrantov a utečencov – a to nás už, samozrejme, zaujíma.

Africké negatívne klišé
Jedným z hlavných dôvodov, prečo nám je do veľkej miery neznáma, je aj to, že ju bežne nenavštevujeme, mnohé miesta sú dokonca tabu. Afrika je pre väčšinu ľudí akoby iná planéta, iný svet. Svet s povesťou, ktorá ľudí skôr odrádza, než priláka. V značnej miere je táto negatívna povesť na mieste. Skutočne sa tu nachádzajú najchudobnejšie krajiny sveta, v niektorých vládne anarchia a chaos. Výnimkou tu nie sú vojny, nebezpeční piráti a rôzne ozbrojené skupiny, ktoré počúvajú svojich vodcov.

Foto: archív František Kekely

O mnohom rozhodol už kontinent
Mnohé problémy Afriky by laik zhrnul tak, že je to zaostalý kontinent, v ktorom sa akoby zastavil čas – chýba dobré vzdelanie (v niektorých regiónoch úplne), inovácie, technológie a ďalšie prvky z nášho súčasného sveta. Afrika akoby bola stavaná na brzdenie nových poznatkov a vedomostí zo zvyšku sveta. Akoby bola postavená na obranu pred vonkajším svetom a všetkým, čo tam niekde vonku vzniká. Najlepšie je to vysvetliť na príkladoch. Keď niekto zrejme kdesi na dnešnom Blízkom východe vynašiel koleso, tento vynález sa ďalej posúval a vylepšoval po celej Ázii a pomerne ľahko sa dostal aj do Európy. Keď vymysleli písmo, abecedu, aj tento objav sa ľahko šíril do iných končín, podobne ako pušný prach či papier, ktoré sa k nám dostali prostredníctvom Hodvábnej cesty. Takto to bolo s hocijakým iným objavom, vynálezom, zlepšením. Svet Európy a Ázie bol od začiatku prepojený a ich jednotlivé miesta, regióny si vedeli vymieňať kľúčové poznatky, vedomosti, nápady, vynálezy a vylepšenia. Afrika, s výnimkou niektorých okrajových častí, ako sú napríklad severné regióny Egypta či Maroka, bola od týchto storočia trvajúcich výmen poznatkov, vynálezov a spoločného posúvania sa doslova odrezaná. Zhora tomu spravila zatvárajúcu čiaru nekonečná Sahara a vo vnútri to boli obrovské vzdialenosti naprieč nebezpečnou a rozpálenou krajinou. Inak povedané, základom pre pokrok sú informácie a ich následné šírenie, zveľaďovanie a napokon aplikovanie. Afrika bola vytvorená tak, aby tam nič nedorazilo. Ide o geografický vplyv, ktorý položil základný a asi aj kľúčový kameň k všetkým nasledujúcim udalostiam.

Ruka Európanov
V Afrike sa však vylodili Európania, ktorým dlho trvalo, kým sa aj s puškami, kompasmi a inými pre Afriku neznámymi vecami dokázali od svojich lodičiek a pobrežia dostať do hlbších kútov ťažko dostupnej Afriky. Vonkajší svet sa tak na čierny kontinent napokon dostal, no ako dobre vieme, neprišiel zrovna vzdelávať a pozdvihovať životnú úroveň miestnych ľudí. Milióny mŕtvych a zotročených či vydrancovanie miestnych prírodných zdrojov – taký je výsledok príchodu civilizácie do končín Afriky. Bol to veľmi nerovný a neférový boj. Doteraz sa špekuluje, akú stopu a do dnešných čias trvajúci vplyv zanechalo európske kolonizovanie a vydrancovanie tohto kontinentu. Európania sa taktiež v obrovskej miere postarali o vznik súčasných afrických štátov, ktorých hranice i názvy často sami určili. Rôzne kmene, niektoré medzi sebou predtým bojovali, sa tak zrazu ocitli v spoločnom štáte, no vzájomne ich k sebe neviazalo nič. Iný výsledok európskeho vytvárania umelých hraníc podľa pravítka je, keď sa jeden národ, resp. kmeň ocitne na územiach niekoľkých krajín a nie v jednej. Akoby niekto nakreslil hranice v Európe a časť Slovákov dal do jedného štátu, časť do druhého a zvyšok do tretieho. Aj to sa môže neskôr ukázať ako časovaná bomba, ktorá vyvolá konflikt. Zaujímavá je Etiópia, kde žije okolo 80 rôznych kmeňov a národov. V problémovej Demokratickej republike Kongo ich nájdeme až okolo 200. Viaceré tieto kmene necítia k danému štátu nič, žiadnu lojalitu ani náklonnosť. Jednoducho sa necítia obyvateľmi akejsi Demokratickej republiky Kongo či Stredoafrickej republiky, ale ako ľudia konkrétneho kmeňa. Aj preto sú občianske vojny v Afrike celkom bežné, pričom nebojuje Stredoafričan proti Stredoafričanovi, ale jeden kmeň proti úplne inému.

Hovorí sa, že niektoré hranice – či už v Afrike, alebo v Ázii – urobili Európania úmyselne tak, aby v nich nebol pokoj. Teda jedných znepriatelených dali do rovnakej krajiny s tými druhými. Chceli tým vraj v časoch zjavného konca kolonizácie predĺžiť svoj vojenský i celkový pobyt v danej krajine pod zámienkou, že tu dbajú na bezpečnosť a stabilitu, inak by bez nich vypukla vojna. Jedným z konkrétnych príkladov je Sudán, kde vraj Briti nechali úmyselne v jednom štáte znepriatelených moslimov zo severu a kresťanov z juhu. Briti pre pokoj v krajine tak museli ostať. Sudán sa krutej občianskej vojne aj tak nevyhol a dnes už je rozdelený na dva štáty – Sudán a Južný Sudán. A vraj časy kolonizácie a vykorisťovania bielymi sa v Afrike úplne neskončili, len zmenili. Je pravdou, že mnohé kľúčové ťažobné firmy majú v afrických štátoch v rukách Európania, Američania či aktuálne v značnej miere aj Číňania. Krajina, ktorá má nejaké nerastné bohatstvo, z neho neprofituje – ujde sa možno skorumpovaným politikom a miestnym diktátorom, ktorí sa chodia liečiť do Švajčiarska, no bežný Afričan z bohatstva jeho krajiny stále veľa nevidí.

Foto: archív František Kekely

Nárast obyvateľstva
Ďalším veľmi vážnym problémom, ktorému Afrika čelí, je nakŕmenie rýchlo stúpajúceho počtu  obyvateľov. Je dobre známe, že čím vyspelejšia krajina vo svete, tým menej detí, čím zaostalejšia – odbornejšie „rozvojová“ – tým viac detí. Štáty v posledných desaťročiach prudko znásobili počty obyvateľov, a teda i krkov, ktoré treba nasýtiť. Tam, kde žili 2 milióny ľudí, je dnes bez problémov 25 miliónov. Z niekoľko desiatok miliónov, je už vyše 100 a tak ďalej. Keď som putoval niektorými africkými krajinami, mal som pocit, že vidím len deti a mladých ľudí. Na rozdiel od Európy tvoria jasnú väčšinu obyvateľstva Afriky a bude sa to už len stupňovať. Ak má krajina dosť zeme, ktorá sa dá poľnohospodársky využiť, často ide o neefektívne a zastarané poľnohospodárstvo – používajú náradia ako zo stredoveku a chýbajú im informácie, ako by mohli z danej pôdy vyťažiť ešte o niečo viac. Takže aj to málo, čo by sme niekde našli, tu zrovna nie je vždy ideálne využité. K tomu pripočítajte problémy s vodou, ktorá je pre tento kontinent a mnohé jeho oblasti typická, a máte jednoduchý a závažný problém – odkiaľ zohnať jedlo a vodu pre takýto populačný prírastok?

Chudoba si pýta zbraň
Ďalšou otázkou je, ako si na jedlo a ostatné náklady pre seba a svoju rodinu zarobiť. Asi vám je jasné, že na mnohých miestach by ste nejaké veľké fabriky či firmy, ktoré by tu dokázali uživiť tisíce či aspoň stovky ľudí, hľadali úplne márne. Mnohí z vidieka odchádzajú za zárobkom a vidinou lepšieho života do veľkomiest. Tam je práce podstatne viac, no nie pre každého, kto príde. Mnohí z týchto migrantov skončia na okrajoch miest v typických chudobných slamoch. Niektorí sa možno uchýlia ku kriminalite, s ktorou má dobré skúsenosti napríklad Juhoafrická republika. Z iných sa zas stanú, „bajaje“. Ide o ľudí, ktorí nemajú čo robiť, nemajú budúcnosť, plány, len tak sedia na chodníkoch a čakajú. A práve toto sú ideálne typy, ktoré nemajú čo stratiť, pre rôznych militantných vodcov. Veď si skúste aspoň predstaviť, ako bez roboty, bez ničoho, bez vyhliadok do budúcnosti každý deň len bezvýznamne sedíte na ulici a zrazu sa objaví niekto, kto vám dá nejaký zmysel života a úžasný pocit, že niekam patríte. Dostanete zbraň a ste súčasťou militantnej skupiny, akých je v Afrike plno.

Foto: František Kekely

Samozrejme, mnohé takéto skupiny majú národnostne, resp. kmeňovo alebo aj nábožensky motivujúce pozadie. „Náš kmeň bol ten ukrivdený, ktorý tu nemá postavenie, rešpekt, toto nám vzali…“ Ide o to vyvolať pocit krivdy a presvedčiť človeka, že chopiť sa zbrane je správne riešenie. Samozrejme, chudobné prostredie, ktoré neponúka príliš svetlé vyhliadky do budúcnosti, doslova nahráva veriť hocijakým nacionalistickým hlúpostiam. Tieto militantné skupiny následne pôsobia v nejakej časti krajiny, ktorú pomocou zbraní doslova ovládajú a štát tam nemá moc. Vytvoria si akoby vlastný, oficiálne neexistujúci štát, akých je v Afrike veľa. Ideálne, ak je v tej ovládanej oblasti napríklad nejaká baňa, ktorej kontrola by mohla priniesť zisky – o kontrolu nad takýmito zdrojmi sa neustále bojuje napríklad v DR Kongo. Alebo spôsob, ako týchto polovojakov platiť či uživiť, môže byť iný a zároveň jednoduchý. „Prijali sme ťa, tu máš kalašnikov a ním sa uživ sám.“ Často sa teda tieto skupiny správajú ako nejakí výpalníci, ktorí chodia od domu k domu a berú si, čo chcú. Dokonca sa nehanbia brať z domov deti a robiť z nich detských vojakov. Mnoho ľudí preto pred takýmito militantnými skupinami z vidieka doslova uteká. Zoberú, čo môžu a ujdú do miest, kde sa z nich môžu stať len ďalší „bajaje“, ľudia bez práce a budúcnosti.

Afrika nie je len o negatívnom
Na zhrnutie a detailnejšie vysvetlenie všetkých problémov Afriky by sa dala napísať kniha. No dúfam, že som vám Afriku a niektoré jej problémy vysvetlil či aspoň priblížil. Napriek všetkým nepekným súčastiam tohto kontinentu si ma Afrika úplne získala a teším sa, keď sa tam znova vrátim – nie všade sa bojuje a nie všade je to úplne zlé. Verte mi, je za ňou oveľa viac než chudoba či nepokoje. Je to neuveriteľne pestrý svet, aký si nedokážeme ani predstaviť. Svet, ktorý je neľahko skúšaný, no stále poriadne neobjavený, tajuplný a akoby z inej planéty. Svet, ktorý vás môže veľa naučiť a ukázať.

Foto: Adobe Stock

Mohlo by vás zaujať:

Kde sa mieša Afrika s Arábiou
Juhoafrická republika: Celý svet v jednej krajine
Neobjavený klenot Afriky: Malawi

Facebook Comments