Americký profesor Robert Walker z Floridskej univerzity tvrdí, že tento rozľahlý raj fauny a flóry v priebehu nasledujúcich desaťročí prejde z hustého lesa plného vlhkosti do otvorenej savany, ktorej dominujú horľavé trávy a kríky. Do roku 2064 má byť zničený kvôli odlesňovaniu a dlhotrvajúcemu suchu v dôsledku zmeny podnebia. Nepotešiteľnú správu priniesol aj web dailymail.co.uk.

Foto: pixabay.com / AndyFaeth

Veľmi pravdepodobnému neradostnému stavu nasvedčuje vedecký počítačový model. Na zvrátenie tohto katastrofického scenára máme štyri desaťročia. Pralesy okrem znižovania znečistenia ovzdušia a regulácie svetových cyklov kyslíka a uhlíka vytvárajú aj vlastné zrážky, ktoré zásobujú miestne obyvateľstvo sladkou vodou. Profesor Walker dodal, že závislosť miestnych obyvateľov od Amazonského pralesa ako zdroja vody znamená, že „veľkosť katastrofy bude horšia, ako sme si predstavovali“.

„Kolaps správy životného prostredia Brazílie a v ďalších amazonských národoch zvyšuje obavy verejnosti o osud pralesa… Ľudia sa tu veľmi neobávajú o biodiverzitu, životné prostredie, hoci by sa obávať mali, že potom nebudú mať čo dať do úst… Je pritom chybné si myslieť, že amazonský prales zostane odolný voči zmenám v regionálnom hydropodnebí,“ tvrdí profesor Walker. Odlesňovanie (trvalé odstraňovanie stromov) je hlavným environmentálnym problémom, ktorý spôsobuje ničenie lesných biotopov a stratu biologickej diverzity. Veľkou hybnou silou odlesňovania je zámerné zapaľovanie dažďového pralesa, aby sa uvoľnil priestor pre poľnohospodárske plodiny. Vedci odhadujú, že Amazonský dažďový prales počas fotosyntézy prijíma až desatinu ľudských fosílnych palív.

Mohlo by vás zaujať:

Úžasný objav v Amazonskom pralese: Sixtínska kaplnka doby ľadovej?
Nový druh obojživelníka zaskočil vedcov svojimi zubami
Kmeň Huaorani: Zabudnutí v srdci Amazónie

Facebook Comments