Nenávidení plameňometčíci mali v rukách ničivú a psychologicky desivú zbraň. Ak sa horúce plamene dostali do bunkra, podzemných chodieb alebo v zákopoch priamo na pechotu, následky boli hrozivé. Predchodcom nemeckej 41-ky bol pomerne nešikovný model 35, ktorý vážil nemotorných 36 kilogramov. To znižovalo mobilitu a rýchlosť týchto vojakov, na ktorých s obľubou poľovali ostreľovači protivníka, lebo po zásahu do nádrží sami zhoreli na uhoľ. Plamene dosahovali teplotu 700 – 800 °C. Kruté ruské zimy preverili zbraň dokonale. Nemcom začali zamŕzať tlakové nádoby s hnacím plynom. Problém vyriešil model 42 s novým zapaľovaním zmesi na vodíkovom horáku ktorú použili bezokrajové náboje ráže 9mm. Nový model znížil hmotnosť na 18,3 kg. Po vojne nemecká armáda tento typ zbrane postupne vyradila.

Flammenwerfer 41
Obsah nádrže: 6 litrov
Dosah plameňa: 25 –30 metrov
Čas horenia: 10 sekúnd
Počet plameňov: 10
Hnacie médium: vodík
Hmotnosť: 22 kg
Vyrobených: cca 64 000 kusov

Plameňomet ako taký využívali aj ostatné armády. Američania chŕlili oheň z E1R1, modelu M1 ( z roku 1942), M1A1 (z roku 1943), model M2 (z roku 1944). Verziu M2-2 striekajúcu hustejšie palivo Američania prvýkrát použili v bitke o Luzon, kde desili Japoncov ukrytých v džungli.

Pri nemeckých zbraniach ešte ostaneme:

Zbrane 2. svetovej vojny: FlaK a jeho smrteľných 88mm
Zbrane 2. svetovej vojny: Mauser Kar98k
Zbrane 2. svetovej vojny: Messerschmitt Bf 109

Facebook Comments