Podľa zadania sa malo jednať o námornú stíhačku / stíhací bombardér. Na max. využitie výkonu motora bolo potrebné osadiť lietadlo vrtuľou s priemerom 4 metre a zachovať podvozkovú časť, čo viedlo k typickému tvarovému znaku „korzára“ – zalomenému krídlu do tvaru písmena W. Spočiatku mal problémy s pristávaním na lietadlových lodiach. Hlavným nedostatkom bol obmedzený výhľad pilota dopredu pri záverečnom priblížení na palubu. Zacláňal mu dlhý prekryt motora. Corsair si ale udržal významnú pozíciu na pozemných základniach námornej pechoty. Na amerických lodiach sa prvé F4U objavili až na jar 1945. Stroje vyrábalo v tom čase licenčne už niekoľko firiem. Objavovali sa nové zlepšené verzie, pričom najvýkonnejšia bola F4U-4 (s výkonom 2070 k). Zasiahol aj do konfliktov Kórei, Indočíne či Alžírskej vojne.

Japonci Corsaira prezývali „whistling death“ (pištiaca smrť) kvôli charakteristickému zvuku motoru. Americkí piloti zasa „ensign eliminator“ (odstraňovač nováčikov) kvôli zlému výhľadu pri pristávaní.

Vought F4U-1A Corsair
Prvý let: 29.5. 1940
Výroba: v rokoch 1942 – 1953
Rozmery: dĺžka 10,10 m, výška 4,90 m, rozpätie krídel 12,50 m
Pohon: dvojhviezdicový motor 18 V Pratt & Whitney R-2800-8W s výkonom 1 678 kW
Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 073 kg
Bojový dolet: 1 633 km
Dostup: 11 200 m
Max. rýchlosť: 684 km/h
Výzbroj:
6× guľomet M2 Browning kalibra 12,7 mm
8× neriadená strela HVAR kalibra 127 mm
910 kg bômb
Vyrobených: 12 571 kusov

Mohlo by vás zaujať:

Zbrane 2. svetovej vojny: Messerschmitt Bf 109
Zbrane 2. svetovej vojny: P-51 Mustang
F-4 Phantom II: Americká odpoveď na MiG-y

Facebook Comments