Tak vykreslil Mel Gibson Williama Wallacea vo filme Statočné srdce z roku 1995. Lenže skutočný život tohto Škóta bol od toho filmového odlišný.

Gibson Wallacea dosť prifarbil. Nechal ho pomstiť zavraždenú manželku, bojovať v bitkách, zamilovať sa do pôvabnej Francúzky, zažiť zradu a napokon zomrieť na popravisku pred obrovským davom. Čo z toho si však herec a režisér v jednej osobe vlastne vymyslel?

Čo dnes vieme o Wallaceovi? Pochádza z pera potulného básnika známeho ako Slepý Harry, ktorý žil a tvoril v 15. storočí. Rozhodne tak nebol Škótovým súčasníkom, keďže William Wallace sa narodil okolo roku 1270. O jeho mladosti vieme len veľmi málo, dokonca sa nevie ani to, kto bol v skutočnosti jeho otcom. Slepý Harry si navyše ako potulný spevák rád vymýšľal a prikrášľoval príbeh tak, aby bol čo najdojímavejší.

Kráľ je mŕtvy, nech žijú nástupníci
Isté je, že Wallace sa stal slávnym počas prvej škótskej vojny za nezávislosť. Keď v roku 1286 zomrel po páde z koňa škótsky kráľ Alexander III., krajina začala zažívať obdobie politickej i ekonomickej nestability. Prišla o panovníka a začal si na ňu brúsiť zuby anglický kráľ Eduard I., ktorý v rozhádanej škótskej aristokracii videl slabého protivníka. Na škótsky trón chcelo zasadnúť viacero ľudí, ktorí tvrdili, že majú právoplatný nárok vládnuť, ale de facto kraľoval Eduard I. a od šľachticov vyžadoval, aby mu vzdávali hold.

Nie všetci však súhlasili. Mnohí aristokrati boli presvedčení, že Škótsko musí zostať slobodné a nezávislé od Anglicka a William Wallace patril medzi nich. Predpokladá sa, že v mladosti musel podstúpiť vojenský výcvik, keďže ťaženie, ktoré viedol proti Angličanom v roku 1297, malo úspech.

Jeho prvým známym činom namiereným proti Angličanom bolo zabitie Williama Haselriga, šerifa z Lanarku, a celej jeho posádky. Slepý Harry tvrdil, že Wallace chcel pomstiť svoju manželku, ale skutočnou príčinou bolo, že šerifovi muži pristihli Williama pri pytliačení. Keď ho chceli potrestať, vypukla roztržka a jej výsledkom bolo viacero mŕtvych. Šerifova smrť v mnohých Škótoch vzbudila chuť do boja a pridávali sa k Wallaceovi a jeho druhovi Andrewovi de Moray.

Foto: Adobe Stock

Bitka pri Stirlignskom moste
V momente bitky pri Stirlingskom moste v septembri 1297 sa realita a film prelínajú. Angličania počas nej neuvážene prenasledovali Škótov vedených Wallaceom a de Morayom cez most, na ktorý sa vošli len dvaja muži vedľa seba. Prenasledovaní si na Angličanov počkali a vo chvíli, keď cez most prešla asi tretina anglického vojska, Škóti zaútočili. Tretina bola priveľa na to, aby mohli Angličania cez most včas ustúpiť, ale primálo na to, aby mohla zvíťaziť. Výsledkom tak bola prehra anglickej armády. Wallace si po bitke vyslúžili titul Ochranca škótskeho kráľovstva, ale na druhej strane ľutoval, že prišiel o druha. De Moray podľahol utŕženým zraneniam a aj Wallaceovi trvalo niekoľko mesiacov, kým sa zotavil. Eduard I. sa porážkou pri Stirlingu nedal odradiť a vpadol do Škótska. K najvýznamnejšej bitke počas invázie došlo 22. júla 1298 pri Falkirku. Možno si spomeniete na filmovú scénu, v ktorej Íri vystupovali na strane Angličanov, ale počas bitky svoj útok len fingovali a v skutočnosti bojovali za Škótov. Nuž, k ničomu takému nedošlo. A nevyskytli sa tu ani žiadne pasce s horľavinou, do ktorých sa lapali anglickí jazdci.

Foto: Adobe Stock

Falkirkská katastrofa
Skutočne však došlo k zrade. Wallace zostavil svoje vojsko do štyroch kruhových formácií, ktoré sa ježili dlhými pikami a pre nepriateľskú kavalériu predstavovali nepreniknuteľnú prekážku. Predpokladal, že jazda sa rozbije o formácie ako voda o skaly a potom sa do boja zapojí anglická pechota. Keď sa naviaže na Škótov, obchvatom ju napadne škótska ťažká jazda a Angličania budú porazení. K ničomu takému však nedošlo. Keď sa prvý nápor anglickej jazdy rozbil o Škótov, nariadil Eduard I. použiť lukostrelcov. Tí hravo rozbili štítmi nechránených Škótov a potom uvoľnili miesto pechote. Škótska jazda vnímala bitku ako prehratú a Wallacea nepodporila. Dala sa na ústup. William Angličanom unikol, ale následne sa nevydal na cestu pomsty a nezabíjal tých, ktorí ho zradili. Wallace nebol hlupák a vraždením škótskych aristokratov by ničomu nepomohol. Namiesto toho sa vydal do zahraničia a zháňal pomoc proti Angličanom za Lamanšským prielivom. Ak sa tu aj zamiloval do nejakej Francúzky, rozhodne nešlo o princeznú Izabelu. V čase bitky pri Falkirku mala len tri roky. Hneď po bitke však ešte stihol rezignovať na post Ochrancu škótskeho kráľovstva v prospech Roberta Bruca. Áno, presne toho, kto Wallacea vo filme zradil. V skutočnosti sa Robert Bruce, budúci škótsky kráľ Robert I., bitky vôbec nezúčastnil.

Fatálna zrada
O tom, akých spojencov sa William v zahraničí snažil získať, sa vie len málo. V roku 1305 sa však vrátil do Škótska a opäť sa stal obeťou zrady, ktorá ho však už tentokrát stála život. Škótsky rytier tajne verný Eduardovi I. vydal Wallacea Angličanom. Williama eskortovali do Londýna a vo Westminsteri čelil viacerým obvineniam vrátane zrady. Wallace sa bránil tým, že nemohol zradiť, keďže Eduarda I. nepovažoval za svojho kráľa, ale tým si skôr iba prihoršil. Poprava prebiehala skutočne vo veľkom. Z londýnskeho Toweru ťahali Wallacea nahého za koňom niekoľko kilometrov na popravisko. Tu mu uviazali na krk slučku a držali ho obeseného vo vzduchu, avšak kat uvoľnil lano predtým, než William zomrel. Následne ho vykastrovali a vytiahli mu z brušnej dutiny vnútornosti. S najväčšou pravdepodobnosťou bol už mŕtvy, keď ho sťali, a určite by nevládal pateticky skríknuť: „Sloboda!“ Po sťatí nasledovalo rozštvrtenie, kusy tela vystavili v Perthe, Berwicku, Aberdeene a Newcastli a hlavu napichli na kôl pri London Bridge. Škótskej nezávislosti sa tak William Wallace nedožil. K nej došlo de facto až po bitke pri Bannockburne v roku 1314.

Smrť Eduarda I.: Keď popravovali Williama Wallacea, anglický kráľ určite neležal na smrteľnej posteli. Aj keď sa už v tom čase netešil dobrému zdraviu (mal 66 rokov), rozhodne sa nechystal prehovoriť posledné slová. Dôležitú rolu v boji so Škótmi však už po Wallaceovej smrti nezohral. Zomrel v roku 1307 počas invázie do Škótska a jeho pohreb stál 473 libier.

Foto: Wikipedia

Mohlo by vás zaujať:

Jules Brunet: Skutočný posledný samuraj
Muž, ktorý priniesol na západ Kámasútru
Muž, ktorý naozaj objavil Ameriku

Facebook Comments