Pod pojmom „umelá inteligencia“ mnohým na Slovensku napadne práve jeho meno. Napísal úspešnú knihu o umelej inteligencii, o tejto téme prednáša na technologických konferenciách, bloguje o nej vo viacerých periodikách. V minulosti sa už na stránkach magazínu BREAK objavil. Keďže je ale jeho odbor jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich, rozhodli sme sa ho vyspovedať znovu. Talentovaný počítačový vedec a futurista Martin Spano nám v rozhovore prezradil, čo je v umelej inteligencii nového, prečo sa jej (ne)máme báť a ako sa dá pomôcť pri riešení takých globálnych problémov,
ako sú klimatické zmeny, chudoba či choroby.

Napriek tomu, že leto sa už končí, zaujímalo by nás, ako ste trávili toto obdobie?
Pokiaľ by ste sa ma na túto otázku spýtali hociktoré iné leto, odpovedal by som, že som bol s rodinou striedavo pri mori a na horách. Nakoľko máme s manželkou malú dcérku, rozhodli sme sa more tento rok pre okolnosti radšej vynechať a leto sme strávili doma v Rakúsku a na Slovensku. Slovensko a Rakúsko sú veľmi krásne krajiny, podľa môjho názoru patria k najkrajším na svete, takže jeden rok nám more určite chýbať nebude. Okrem toho som tento rok v Rakúsku začal podnikať v oblasti IT, takže mi aj celkom vyhovovalo zostať cez leto doma a plne sa venovať biznisu. Zároveň mám rozpísané až dve knihy – novú knihu o programovaní a druhé rozšírené vydanie mojej knihy o umelej inteligencii.

Prečo ste sa rozhodli práve pre umelú inteligenciu? Čo vás k nej priťahuje?
Keď som bol malý chlapec, túžil som vyriešiť najväčšie problémy ľudstva, ako je chudoba, vojna atď. Našťastie som bol dosť bystrý na to, aby som si uvedomil, že na to nie som dosť bystrý a že potrebujem stroj na rozšírenie svojej inteligencie. Z tohto dôvodu som svoj život zasvätil štúdiu počítačov a umelej inteligencie. Technologický pokrok je riešením všetkých problémov ľudstva.

To je veľmi optimistické. V spojitosti so súčasným vývojom vo svete je na mieste otázka: ako pomáha umelá inteligencia v boji proti koronavírusu?
Umelá inteligencia dokáže previesť tzv. virtuálny skríning. Týmto spôsob sa bez nutnosti fyzického testovania otestujú liečivá, ktoré by mohli na túto chorobu zaberať. Zároveň sa týmto prístupom urýchľuje vývoj veľmi potrebnej vakcíny. Umelá inteligencia dokáže predikovať rozširovanie nákazy. Na to však potrebujeme dostatočné množstvo dát o pohybe obyvateľstva, čo je v EÚ, samozrejme, pre ochranu dát problém. Automatické CT skeny, dôležité pri odhaľovaní koronavírusu, zasa odľahčujú už aj tak preťažených lekárov. Virtuálne chatboty dokážu pomôcť preťaženým call centrám a lepšie tak informovať obyvateľstvo. Robotické čističky dokážu sterilizovať postihnuté oblasti. Ale aj mimo zdravotníctva nachádza umelá inteligencia v boji proti pandémii uplatnenie. Pokiaľ by sme mali viac zdigitalizovanú ekonomiku, vedeli by sme firmám dávať finančnú pomoc cielenejšie, nakoľko by sme presne vedeli, koľko potrebujú. Takže využití je hneď niekoľko, podobne ako aj pri iných globálnych problémoch.

Foto: archív Martin Spano


Ktoré máte na mysli?

Začnem tým najpálčivejším – klimatické zmeny. Robotické triedičky by vedeli zvýšiť efektivitu triedenia. Satelitné snímky nepretržite analyzované počítačovým videním by vedeli zachytiť nelegálny výrub. Výskum v oblasti spracovania CO2 pomocou počítačových simulácií by mohol priniesť spôsob jeho efektívneho spracovania do inej podoby, napríklad už existujú prototypy výroby elektrickej energie z CO2. Ak spomenieme aj iné oblasti, včasný efektívny skríning rakoviny pomocou umelej inteligencie by mohol zachrániť mnoho životov. Podobne plošné nasadenie autonómnych áut podľa predpokladov zachráni milión životov ročne tým, že nás za volantom nahradí. Umelá inteligencia nahradí aj iné práce, ktoré sú pre človeka nebezpečné, prípade jednotvárne, čím sa ušetria ďalšie životy.

Keď už umelá inteligencia za nejaký čas dokáže robiť prácu za nás, nemôže sa nám stať, že budeme na tomto svete nepotrební?
Vtipné je, že aj mňa samotného už v minulosti technológie o prácu pripravili. V rámci mojej prvej brigády v živote, keď som robil jednoduché preklady medzi angličtinou a slovenčinou, som si napísal program, ktorý to robil za mňa. Následne som sa s tým pochválil mojim šéfom. Tí mi poďakovali a skonštatovali, že už ma teda nebudú potrebovať (smiech). Vrátim sa k otázke. Napriek všetkému, čo sa hovorí v médiách, umelá inteligencia ešte dlhé roky nebude mať kľúčové vlastnosti človeka, ako je kreativita, empatia, sociálna inteligencia, manuálna zručnosť, všestrannosť a iné. Pokiaľ budeme tieto vlastnosti rozvíjať, minimálne počas nášho života budeme určite zamestnateľný.

Foto: Adobe Stock

Váš optimizmus je, zdá sa, neochvejný. Veľa svetových osobností, ako napríklad podnikateľ Elon Musk, filozof Nick Bostrom či nebohý fyzik Stephen Hawking, však opakovane upozorňovali na nebezpečenstvo umelej inteligencie. Musk ju dokonca prirovnal k „vyvolávaniu diabla“.
Dôslednou analýzou všetkých Jóbových zvestí prídeme k prekvapivému záveru. Všetky
pochádzajú od ľudí, ktorých sa možno umelá inteligencia nejako týka, ale ani jeden z nich na
samotnom vývoji umelej inteligencie nepracuje. Ak oslovíte vedcov z odboru a poviete im o
týchto „existenčných“ hrozbách, začnú prevracať oči a chytať sa za čelo. Od stvorenia tzv.
všeobecnej umelej inteligencie, to je takej na úrovni človeka, sme ešte minimálne desiatky
rokov vzdialení. A ani nie je isté, či sa nám ju vôbec niekedy podarí stvoriť. Parafrázujem
jeden priliehavý výrok: „Báť sa v súčasnosti inteligentných strojov, ktoré ovládnu svet, je
ako robiť si starosti kvôli preľudneniu na Marse. Ešte sme ani nepristáli.“ To však
neznamená, že umelá inteligencia nemôže priniesť problémy. Problémom sú napríklad
autonómne zbrane, ktoré neovláda človek a ktoré sú naprogramované cielene zabíjať. Obrana
voči nim je veľmi ťažká. Ďalší problém je krádež identity. Mám konkrétne tzv. deepfakes.
Sú to videá alebo nahrávky, ktoré nenahrali ľudia, ktorí na nich vystupujú. Umelá inteligencia
sa totižto dokáže naučiť imitovať ľudí z ich predošlých nahrávok. Toto sú skutočné
problémy umelej inteligencie, na ktoré musíme nájsť riešenie. Pretože podobne ako každá
mocná technológia, tak aj umelá inteligencia môže byť zneužitá.

Aké vidíte trendy na najbližšie obdobie v oblasti umelej inteligencie? Na čo sa môžeme tešiť?
Zaoberať sa v súčasnosti umelou inteligenciou je ako byť fyzikom na začiatku 20. storočia. Veľmi sa teším, že pôsobím práve v tomto odbore, čakajú nás zaujímavé veci. Keď sa obmedzím na najbližšie obdobie, asi nikoho neprekvapím, že toto desaťročie bude desaťročím umelej inteligencie a digitálnej transformácie sveta. Veľmi nám k tomu „pomáha“ súčasná svetová situácia. Pandémia nás vrhla do digitálneho sveta a bolo by dobré, keby sme tam už aj viac zostali. Home office sa stáva štandardom. Ja to vidím na dlhodobých 50 na 50 – polovicu času budeme pracovať doma, polovicu v práci. Virtuálny svet začne byť atraktívnejší – namiesto neustáleho cestovania budeme mať stretnutia cez stále dokonalejšiu virtuálnu realitu. Podobne pred cestou si pomocou nej pozrieme náš cieľ cesty. Takýmto spôsobom budeme objavovať aj menej dostupné destinácie či „cestovať“ v čase históriou ľudstva. V práci aj súkromnom živote nám výrazne začnú pomáhať virtuálne asistentky. Zdravie nám budú monitorovať nanoroboti priamo v tele. Ja osobne sa teším špeciálne na masový príchod autonómnych áut, ale na tie si ešte počkáme.

Prečo práve na autonómne autá?
Súvisí to s mojím detstvom. Keď som bol malý chlapec, naša televízia začala vysielať seriál Knight Rider. Pre tých, ktorí by ho nepoznali, je to seriál o aute s umelou inteligenciou podobnou človeku, ktoré pomáha Davidovi Hasselhoffovi oklamať zločincov. Bol som príliš malý, aby som chápal, že ide iba o vedeckú fikciu, a tak som navrhol jeden deň mojim rodičom, aby sme si K.I.T.T. (tak sa to auto volalo) kúpili. Moji rodičia mi nechceli skaziť radosť, tak mi len povedali, že momentálne si ho nemôžu kúpiť, ale keď raz dospejem, kúpim si ho sám. Nakoľko moja manželka často zažartuje, že ešte potrebujem pár rokov, aby som skutočne dospel, bude toto proroctvo možno raz dokonale pravdivé (smiech).

Ako sme na tom s vývojom umelej inteligencie na Slovensku?
Omnoho lepšie, ako by sa bežný človek mohol domnievať. Veci sa za posledné dva roky pohli výrazne dopredu. Minulý rok som bol pri zrode slovenského centra pre výskum umelej inteligencie Slovak.AI. V rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vzniká v súčasnosti Stála komisia pre etiku a reguláciu umelej inteligencie. Pred pár dňami vznikol Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT), ktorý má umelú inteligenciu ako svoju nosnú tému. Keď sa pozrieme do komerčnej sféry, je tu viacero firiem, ktoré umelú inteligenciu vo svojich produktoch implementujú. Máme tu výrobcu ekonomického softvéru, ktorý používa AI pre automatizovanie účtovníctva, výrobcu antivírusu, ktorý zvyšuje bezpečnosť svojich riešení pomocou AI, banku, ktorá používa virtuálneho chatbota pre komunikáciu so zákazníkmi či firmu vyrábajúcu špičkové procesory pre umelú inteligenciu. Na Slovensku je veľa šikovných ľudí, ktorí sa postupne chytajú šance v tomto odbore.

MARTIN SPANO: Pochádza z Čaky v Levickom okrese. Má 35 rokov, v súčasnosti žije s manželkou a dcérou v Rakúsku, kde podniká v oblasti IT. Vyštudoval počítačovú vedu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Napísal knihu Umelá inteligencia v orechovej škrupinke [The Artificial Intelligence in a Nutshell]. Martin je členom viacerých významných organizácií – Association for the Advancement of Artificial Intelligence, The European AI Alliance, AI Austra, World Future Society.

Mohlo by vás zaujať:

Bude umelá inteligencia pre nás skladať aj hudbu?
Rozmýšľajú za nás: Je umelá inteligencia prínos či postrach?

 

Facebook Comments