Nepoznám človeka, ktorý by nejedol žiadne ovocie. Je to pre mňa nepredstaviteľné. Tým, že cestujem po svete a zdržiavam sa hlavne v Latinskej Amerike, sa mi do rúk dostalo aj iné ovocie ako to, ktoré máme u nás doma. Pre Latinskú Ameriku je typické tropické ovocie, ktoré v našich obchodoch nájdeme len vo veľmi minimálnom množstve, a teda mnoho ľudí pozná len tie medzinárodne najznámejšie, ako sú banány, mango či papája. Tie kupujeme a jeme tak často, že ich už považujeme za „naše“. Je ale mnoho tropických ovocí, o ktorých ste buď nepočuli vôbec, alebo pri vyslovení ich mena sa vám niečo marí.

Ovocie namiesto chleba
Veľmi neobvyklým tropickým ovocím je paradoxne pre mňa skôr zelenina, vzhľadom na jeho chuť a prípravu. V Latinskej Amerike je všeobecne známe pod názvom fruta de pan, ale v niektorých krajinách má iné názvy; v Portoriku to je panapen, skrátene pana, v Belize ho volajú mazapán, v Dominikánskej republike buen pan, niekde aj mapén či vijahoó. Anglický názov je breadfruit a v slovenčine ho poznáme pod príznačným názvom chlebovník, pretože jeho vnútorná dužina vyzerá podobne ako chlieb, dokonca tak aj chutí. Keby mi niekto ešte pred ochutnaním povedal, že také „ovocie“ existuje, asi by som mu neveril. Dať si ovocie namiesto chleba a cítiť to isté? To je u nás mierne sci-fi. V Latinskej Amerike aj v iných častiach sveta je to však normálne. Chlebovník pôvodne pochádza z tichomorských ostrovov a juhovýchodnej Ázie, konkrétne z Indonézie a Novej Guiney. Už v praveku sa však začal vyskytovať vo forme divokej kultivácie v Polynézii, odkiaľ ho cestovatelia doviezli do iných častí sveta, napríklad aj na európsky kontinent, kde sa však vyskytuje v obmedzenom množstve. Jediná krajina, kde som fyzicky videl aj jedol toto ovocie, bola Nikaragua. Tam ho naozaj ľudia konzumujú na dennodennej báze ako my jablká a hrušky. Dá sa v pohode zohnať v celej krajine vrátane západu, ale najviac rozšírené je práve vo východnej časti, ktorá je menej zaľudnená, viac prírodná a žijú tam indiánske a domorodé komunity zmiešané s afro-nikaragujským obyvateľstvom.

Fruta de pan má okrúhly alebo oválny tvar, v závislosti od druhu, a je spravidla veľká v porovnaní s inými plodmi, pretože môže mať priemer až do 30 centimetrov a váži 2 až 4 kilogramy. Kôra ovocia je zelená, prípadne žltkastá a jej textúra je hrubá a drsná, hoci s postupujúcou zrelosťou sa môže meniť na výraznejšiu žltú farbu. Vo vnútri má jedlú belavú dužinu skôr sladkej chuti a prenikavej vône. Môže alebo nemusí mať semená, a dokonca existujú odrody, ktoré majú viac ako 60 semien, majúce podobnú veľkosť ako gaštany. Toto ovocie s malými tŕnikmi rastie na vysokánskych listnatých stromoch, ktoré sa po španielsky volajú árboles de pan, teda chlebové stromy alebo stromy chlebovníka. Plody, ktoré ešte úplne nedozreli, teda sú charakterizované svojou zelenou farbou, sa môžu pripraviť na viacero spôsobov podľa preferencie daného človeka. Môžu sa jesť uvarené, pečené, pražené, opekané, ale v Nikarague, podľa toho, čo som videl, najviac všetkým chutia vysmažené v oleji na tenké kúsky. Musím povedať, že mne takisto. Po tom, čo som ochutnal smažené kúsky, som iné už ani nechcel. Raz mi jedna rodina dala ochutnať varený chlebovník, no viackrát by som si ho už nedal. Pre mňa mal úplne inú chuť ako smažený, teda chuťovo aj textúrou určite preferujem a zároveň odporúčam práve ten. Okrem toho, že sa je samotné alebo ako príloha k jedlu, sa môže hodiť aj do zeleninovej či mäsovej polievky alebo sa z neho môže spraviť aj sladký dezert flan de pan. Má minerály ako draslík, vápnik, fosfor, železo a vitamíny C, A, B, B1, B2 a B3, teda je mimoriadne výživné.

Foto: Michal Hertlík

Indiánska pochúťka na palmách
Bactris gasipaes je druh palmy pochádzajúci z tropických pralesov Strednej a Južnej Ameriky. Táto tropická palma je veľmi rozšírená v týchto regiónoch, kde je často pestovaná drobnými poľnohospodármi. Rastlina sa považuje za trvalku, ktorá je v priemere plodná 50 až 75 rokov. Ide o veľmi vysoké a mohutné stromy, často dosahujúce výšku 20 a viac metrov, ktorých kmeň je pokrytý tŕňmi. Hore v korunách palmových stromov vo veľkých množstvách rastú malé loptičky, najčastejšie oranžovej farby, ktoré sú plodmi týchto paliem. Podľa zrelosti ich môžeme nájsť ešte v zelenej, červenej, oranžovej aj žltej. Ide o nevšedné tropické ovocie. Najčastejšie sa používa španielsky názov pijibay (Nikaragua, Honduras) alebo pejibaye (Kostarika, Dominikánska republika), ale má aj iné názvy v závislosti od krajiny: pijuayo (Peru), pijiguao (Venezuela), pixbae alebo pivá/pifá (Panama), peewah (Trinidad a Tobago), pupunha (Brazília), tembé (Bolívia), manaco (Guatemala), chontaduro (Kolumbia), ale tiež chontaduro alebo chonta (Ekvádor). Ľudovo sa mu hovorí aj peach palm, teda broskyňová palma. Rozšírená kultivácia naprieč kontinentom odráža schopnosť palmy prispôsobiť sa širokému spektru ekologických podmienok v trópoch a subtrópoch.

Plody sú jedlé a výživné, ale na konzumáciu je potrebné ich variť v čase od 30 minút až do 5 hodín. Z plodov prosperujú nielen ľudia, ale aj zvieratá vo voľnej prírode, pre ktoré ovocie predstavuje výdatnú obživu. Svojím nízkym obsahom vlákniny a vysokým obsahom škrobu môže nahradiť kukuricu v krmivovej zmesi, preto sa dáva ako potrava rybám a dobytku. Pijibay sa konzumuje už po stáročia. Španielski dobyvatelia našli na atlantickom pobreží Strednej Ameriky plantáže s viac ako 30 000 stromami. Plody broskyňovej palmy sú dôležitou súčasťou stravy indiánskych kmeňov a domorodých komunít. Najprv sa naparujú v osolenej vode, potom sa olúpu, kôstky sa odstránia a môžu sa ochutiť soľou alebo medom. Múčnou textúrou aj spracovaním sa pijibay podobá sladkým zemiakom, svojou chuťou na suchú tekvicu alebo pražené gaštany. V niektorých oblastiach sa dokonca plní majonézou alebo kyslou smotanou.

Foto: Michal Hertlík

Ja som pijibay ochutnal vo východnej časti Nikaraguy, konkrétne v domorodej komunite Awas Tingni, kde mi domáci sediaci vonku dali vyskúšať toto na prvý pohľad netradičné ovocie. Nikdy predtým som ho totižto nevidel. Táto indiánska pochúťka mi chuťovo pripomínala niečo medzi uvareným zemiakom, platanom a yucou. Má obrovské výhody, pokiaľ ide o bielkoviny, oleje, vitamíny a minerály rozpustné v tukoch. Dá sa z neho pripraviť múka, omáčka, krém, polievka, nápoj, náplň, tortila, sorbet, koláč či dezert. Podľa historických kroník konzumovali Indiáni a domorodci toto nutrične hodnotné ovocie a dokonca tancovali tzv. „tanec chontaduro“, zatiaľ čo robili nápoj chicha, aby odvrátili zlých duchov. Niektoré komunity ho tiež používali počas rozličných slávnostných obradov. Indiáni dokázali využívať nielen plody, ale aj samotný kmeň palmy na rôzne účely. Kvalitné drevo používali na výstavbu svojich skromných príbytkov, na zhotovovanie hudobných či obranných nástrojov ako kopije, kuše a šípky. Stavali akvadukty, veslá na pohon kanoe, stoličky do domácnosti. Vedeli aj vedia úplne využiť potenciál tejto tropickej palmy.

Foto: Michal Hertlík

Jedlý kaktus na zakusnutie
Jedli ste už niekedy kaktus? Myslím si, že nie. Keď som zbadal na ovocno-zeleninovom trhu v ekvádorskom meste Loja ovocie, ktoré som nikdy predtým nevidel, chcel som ho ochutnať. Na prvý pohľad by mi vôbec nenapadlo, že ide o plod kaktusu. Miestnej predavačky som sa spýtal, čo to je. Odvetila mi, že tuna. Najprv som si myslel, že je to žart, veď tuniak by to asi nebol, ale potom som zistil, že tak volajú toto ovocie v Ekvádore. Na Slovensku ho pod týmto menom asi poznať nebudete, ale pri názve opuncia zbystríte svoju pozornosť. Jej plody sú jedlé a k tomu ešte aj veľmi výživné. Mnohí ju dokonca pestujú doma v črepníku, no len málokto vie, že ide o kaktus, ktorého plody sa dajú konzumovať. Samozrejme, že domáca opuncia je oveľa menšieho vzrastu a má menšie plody ako tie, ktoré nájdeme voľne v prírode. Iste mi dáte za pravdu, že kaktusu sa na Slovensku veľmi nedarí, no v teplých krajoch to je inak. Opuncie sa začali pestovať asi pred 9000 rokmi v centrálnom Mexiku, teda ich liečivé účinky poznajú Mexičania už dlhé stáročia.

Foto: Michal Hertlík

Tamojší Indiáni kaktusy mnohostranne využívali, preto sa plody opuncie často nazývajú aj indiánske figy, prípadne kaktusové figy. Figy preto, lebo plody opuncie majú tvar podobný figám. Po objavení Ameriky v 15. storočí a následne počas európskeho dobývania a kolonizovania kontinentu na prelome 15. a 16. storočia sa opuncie rozšírili do európskeho Stredozemia a aj do ďalších častí sveta. V súčasnosti je ich pestovanie najviac rozšírené v Mexiku, Južnej Amerike, USA, Kanade, Severnej a Južnej Afrike, Indii, no a pokiaľ ide o Európu, tak by sme ich našli v Španielsku, Taliansku a Grécku. Skrátka všade tam, kde je tropické a subtropické pásmo  s teplým a hlavne suchším podnebím, vhodným na pestovanie kaktusov. Na Sicílii sú azda najväčšie plantáže opuncií v celej Európe. Okrem už spomenutých mien ako opuncia, indiánska figa, kaktusová figa a tuna ju môžeme nájsť aj pod názvami ako kaktusová hruška, pichľavá hruška, nopal, sabra, nostle či figa zo Španielska. Tuna sa predáva na trhoch a uliciach krajín latinskoamerického regiónu, pretože je vysoko žiadaná a ľuďmi dosť konzumovaná. Nebudete veriť, ale existuje asi 300 druhov opuncií a všetky sa môžu konzumovať. Každý plod má v závislosti od svojho druhu a zrelosti inú farbu, ale najčastejšie sú červenkasté, oranžové, zelenkavé, žltkasté, prípadne kombinácia viacerých farieb spolu. Čím sú červenšie, tým sú lepšie na jedenie. Hnedé plody značia, že ovocie začína prezrievať. Opuncia je osviežujúce ovocie, ktoré dozrieva na koncoch plochých oválnych listov kaktusu. Pri odtrhnutí rukami z kaktusu si treba dávať pozor, pretože plody môžu obsahovať jemné štetinové tŕne. Avšak zberači ich pri zbere odstránia ešte predtým, ako sa dostanú k vám do rúk, takže na trhu sa predávajú už bez tŕňov. Plody sa pred jedlom olúpu alebo sa prekroja na polovicu a vyjedia lyžičkou. Dužina je šťavnatá, s mnohými jedlými jadierkami. Keď som sa do nej zahryzol, chuťou mi to pripomínalo slako-kyslastú hrušku. Plody sa konzumujú buď surové a čerstvé, alebo sa môžu spracovať na prírodný džús, odšťavený nápoj, alkoholický drink, džemy, dezerty, cukrovinky, omáčku, chutney, sorbet, sladidlo, čerstvé do ovocných šalátov a čajových zmesí či na prípravu akéhokoľvek jedla.

Foto: Michal Hertlík

Opuncia figová má veľmi priaznivé vlastnosti pre naše zdravie, ktoré si človek spočiatku ani neuvedomuje. Veď posúďte jej zázračné účinky sami. Pomáha predchádzať rakovine, znižuje stres, posilňuje imunitu, detoxikuje organizmus, prečisťuje cievy, odstraňuje plynatosť, podporuje trávenie, chráni bunky pred poškodením, znižuje vysoký cholesterol a krvný tlak, podporuje pevné a lesklé vlasy, stará sa o pevnejšie kosti a kĺby, priaznivo vplýva na prostatu, zlepšuje činnosť obličiek a močového ústrojenstva, kladne ovplyvňuje činnosť mozgu, pôsobí proti depresiám a nespavosti, upravuje metabolizmus, regeneruje pečeň, zlepšuje pleť, nechty a zrak, používa sa na výrobu šampónov, krémov a mydiel vďaka svojim hydratačným účinkom. Plody opuncie sú obzvlášť skvelé pre svoju schopnosť stabilizovať cukor v krvi, preto sú veľmi odporúčané pre diabetikov. Používajú sa aj pri chorobách obličiek, hemoroidoch, hnačkách, črevných parazitoch a pri problémoch tráviaceho traktu.

Tak čo hovoríte na toto nevídané ovocie teraz? Dali by ste si aspoň jednu kaktusovitú opunciu?

Michal Hertlík – je cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár, sprievodca. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií.

 

Od autora ďalej ponúkame:

Balkánske kráľovstvo paprík a paradajok
Pestré, pikantné a výdatné … tak chutí Rumunsko
Chute a unikáty Kirgizska: Celá Stredná Ázia na tanieri

 

Facebook Comments