Keď v auguste 2009 fenomenálny jamajský šprintér Usain Bolt prekonal v Berlíne svetový rekord v behu na 200 metrov, svet na chvíľu v úžase onemel. K času 19,19 sa odvtedy nikto ani len nepriblížil. O to viac šokoval minulomesačný výkon 22-ročného Američana Noaha Lylesa. Počas Inspiration Games (nahradili pre koronu zrušenú Zlatú atletickú ligu v Zürichu) zabehol na domácej dráhe na Floride senzačný čas 18,90. „To nemôže byť pravda,“ opakoval s úsmevom na tvári z komentátorského štúdia britský majster sveta v behu na 1500 m Steve Cram.

A ani nebola. Historicky prvého bežca, ktorý by dvojstovku zabehol pod 19 sekúnd, sme sa nedočkali. Vysvitlo, že Lyles bežal len 185 metrov, keďže organizátori ho nechali odštartovať z nesprávnej dráhy. Namiesto odmeny 10-tisíc dolárov určenej pre víťaza každej disciplíny tak Američana diskvalifikovali. Víťazom sa stal Francúz Christophe Lemaitre „obyčajnejším“ časom 20,65 sekundy. Pre vysvetlenie, tridsať najlepších atlétov súťažilo simultánne v ôsmich disciplínach v rôznych kútoch sveta, keďže cestovanie bolo po vypuknutí koronakrízy stále obmedzené. Medzi národná atletická federácia vysielala z jedinečných pretekov priamy prenos. Lyles tak mohol bežať v Bradenton, jeho súperi v Holandsku či vo Švajčiarsku. Osobný rekord Lylesa mal dovtedy hodnotu 19,50, no Američan vyzeral, akoby ho zlepšenie o šesť desatín sekundy ani nezaskočilo. Neskôr, keď vyšlo najavo, kde sa stala chyba, si na sociálnych sieťach len povzdychol: „Nemôžete sa takto zahrávať s mojimi emóciami. Dať ma do zlej dráhy…“ Aj odborníci sa čudovali.

Takáto amatérska chyba by sa skúseným organizátorom nemala stať. Lyles však nie je prvým, kto na to doplatil. Svet športu zažil už viacero podobných prípadov. Pripomeňme si pár z nich:

O prekážku menej
Britská sedembojárka Jessica Ennis-Hillová určite nezabudne na míting v Manchestri v máji 2012. Keď preťala cieľovú líniu v behu na sto metrov cez prekážky, myslela si, že si časom 12,75 práve vylepšila osobný rekord. No len do momentu, kým nevyšlo najavo, že organizátori postavili na trať namiesto desiatich prekážok len deväť. A bolo po rekorde. „Čo mám povedať? Som naštvaná a vytočená. Boli to dobré preteky, ale nemám z toho nič,“ rozhorčovala sa v tom čase 26-ročná Britka. „Ani v žiackych kategóriách sa takéto omyly nestávajú. Nemôžem tomu uveriť. Na takejto úrovni takéto chyby.“ Paradoxne, ani jej tréner si chybu najskôr neuvedomil. Upozornila na to až jedna z jej rivaliek. Ennisová neskôr žartovala, že odteraz si bude prekážky pred každým štartom počítať. Organizátori sa síce bežkyniam za chybu ospravedlnili, no výsledky museli anulovať. „Mrzí nás to. Na takejto úrovni je to neakceptovateľná chyba,“ sypal si popol na hlavu hovorca spoločnosti, ktorá míting organizovala.

Darček od Borata
Rovnako veľký trapas sa v marci 2012 podaril usporiadateľom Veľkej ceny Kuvajtu v športovej streľbe. Víťaznej Kazaške Marii Dmitrijenkovej zahrali namiesto oficiálnej štátnej hymny jej paródiu zo známeho filmu Borat z roku 2006, v ktorom si americký komik Sacha Baron Cohen strieľa z Kazachstanu. V boratovskej verzii sa namiesto oficiálneho textu spieva napríklad o tom, aké má stredoázijský štát najčistejšie prostitútky v regióne. Samozrejme, okrem Turkmenistanu. Pritom film je v Kazachstane a dokonca aj v Kuvajte zakázaný. Dmitrijenková na stupni víťazov hymnu odtrpela, zo slušnosti však z pódia nezliezla, hoci podľa väčšiny tak mala urobiť. Až potom sa šla sťažovať trénerovi. Organizátori, ktorí si hymnu stiahli omylom z internetu, sa víťazke ospravedlnili a napokon celú slávnostnú ceremóniu zopakovali. Už s tou správnou skladbou – Môj Kazachstan.

Anglický operný spevák Tony Henry má určite v živej pamäti hymnu, ktorú v novembri 2007 spieval chorvátskym futbalistom pred priateľským zápasom s Anglickom na štadióne vo Wembley. Namiesto „Mila kuda si planina“ (Vieš, moja drahá, ako milujeme svoje hory) totiž omylom zanôtil „Mila kura si planina“ (Moja drahá, môj penis je ako hora). Fanúšikovia sa v hľadisku uškŕňali, no Henrymu rýchlo odpustili. A keď Chorváti v zápase pokorili domácich Angličanov 3:2, tvrdili, že Henryho brbt bol pre tím šťastným znamením. A chceli si ho adoptovať, aby ju spieval aj na budúcoročných majstrovstvách Európy v Anglicku, čo však operný spevák slušne odmietol. Aj moderátor BBC Adrian Chiles sa tváril pobavene. Neskôr sa priznal, že má chorvátsku matku a podobné trapasy zažil sám. „Raz som namiesto konštatovania „mám malý stan“ (mali šator) povedal, že „mám malého potkana“ (mali stakor). Ale Tony ma svojím brbtom strčil do vrecka,“ usmieval sa Chiles.

Londýnske faux pas
Usporiadatelia olympiády v Londýne 2012 pre zmenu poplietli kórejské vlajky. K severokórejskej priradili pred futbalovým zápasom ženského tímu s Kolumbiou vlajku Južnej Kórey. „Nenastúpime, pokiaľ sa problém nevyrieši,“ vyhlásil ihneď po tom, čo sa vlajka zjavila na veľkoplošnej obrazovke, tréner Severokórejčaniek Sin Ui Gun. Aj diváci postupne znervózneli. Dlho nevedeli, čo sa vlastne deje. Dozvedeli sa len, že nastal technický problém. Organizátori napokon chybu odstránili a začalo sa hrať, no Briti mali čo robiť, aby vedenie výpravy KĽDR presvedčili, že nešlo o žiadnu provokáciu. Ešteže Kórejčanky aspoň vyhrali, zápas sa skončil výsledkom 2:0.

Na záver ešte omyl organizátorov tenisového grandslamového turnaja Roland Garros. Talianka Francesca Schiavoneová, víťazka turnaja z roku 2010, len ťažko krotila rozčarovanie po tom, čo v prvom kole parížskeho turnaja vypadla s domácou Kristinou Mladenovicovou. Ešte väčšie problémy jej narobil hlásateľ, keď oznámil, že pre Talianku to bol posledný profesionálny zápas v kariére. Schiavoneová mala následne na tlačovej konferencii plné ruky práce, aby novinárov presvedčila, že to nie je pravda. „Keď skončím, tak vám to poviem,“ hustila do novinárov, z ktorých mnohí aj tak odmietali uveriť. Domnievali sa, že klame.

Mohlo by vás zaujať:

Vrahovia, babráci, celebrity – aj to je život profi športovcov
Tohto boxera by vytrieskala aj vaša babička
7 športov, o ktorých ste (s veľkou pravdepodobosťou) nikdy nepočuli

Facebook Comments