Tieto vidiecko-mestské náboženské sviatky sa týkajú rovnodenností (20. – 21. marca a 22. – 23. septembra) a slnovratov (21. – 22. júna a 21. – 22. decembra). Každý z nich znamená príchod nového životného cyklu, nového úsvitu, nového slnka a novej nádeje pre všetkých Indiánov, každý takisto bol, je aj bude oslavovaný s veľkými ceremóniami a veľkou úctou, pretože svitanie nového slnka bez pochýb znamená nový začiatok a nové rituálne stretnutie so životom.

Prvý sviatok je 21. marca, čas kvitnutia kukurice, ktorý sa označuje ako Sisay Pacha Raymi. Druhý a zároveň najvýznamnejší zo všetkých je 21. júna, sviatok boha Slnka alebo známejší pod menom Inti Raymi, poďakovanie Matke Zem za úrodu a plodiny. Tretím je 21. septembra ženský sviatok plodnosti alebo Kolla Raymi. Slávnostný kruh uzatvára 21. decembra štvrtý sviatok moci, politiky a múdrosti známy ako Kapak Raymi.

Inti Raymi, duchovný sviatok Slnka oživený symbolickým bohatstvom, sa koná na počesť vzdania úcty a vďaky Matke Zem za odovzdané plodiny a za príchod letného slnovratu. Inti Raymi predstavuje zo všetkých sviatkov etnika Kichwa jednu z mála súčasných kultúrnych nehmotných pamiatok, ktorá dokázala prekonať prakticky všetky politické systémy v krajine, ktoré boli často práve despotické a nepohodlné – invázia, dobytie, kolonizácia, republika, diktatúra, demokracia – a ubrániť sa im. Mnohé z nich sa totižto v čase svojej existencie pokúšali odstrániť a doslova vykoreniť túto tradíciu z andského regiónu. V rámci Ekvádoru, miesto, ktorému sa podarilo udržať si túto tradíciu v platnosti, je oblasť okolo mesta Otavalo ležiaceho na severe krajiny, ktoré je obývané indiánskym etnikom Kichwa (resp. Quichua). Tento posvätný festival Slnka má však svoj pôvod v starodávnom a bájnom peruánskom meste Cusco, bývalom hlavnom meste Inkskej ríše, kde sa oslavuje na jednom posvätnom mieste zvanom Sacsayhuamán. V severných ekvádorských Andách kedysi existovali špeciálne slávnosti venované domorodým božstvám. S nájazdom Inkov a nárastom ich impéria až na dnešné územie Ekvádoru sa niektoré z týchto slávností zlúčili, vrátane Inti Raymi, vďaka čomu sa tento rituál rozšíril v regióne ešte viac. S príchodom španielskych dobyvateľov však zmizlo mnoho slávností predkov, ktoré sa aj napriek nepriaznivým okolnostiam za každú cenu udržiavali v ústnej tradícii národov, teda ústnym podaním.

Prierez ulicou Antonio José De Sucre a pohľad na svätyňu Pána Úzkosti, známejšiu ako Kostol sv. Luisa v centrre mesta Otavalo. Foto: Michal Hertlík

Keďže bol tento festival plný symboliky a vážnosti, Inti Raymi sa konal na mieste, kde sa nachádzal samotný veľký Inka – vládca Inkskej ríše, pretože on bol považovaný za syna Slnka, a preto si zaslúžil osobitnú oslavu. Prvý festival Inti Raymi, ktorý sa konal na dnešnom ekvádorskom území, bol usporiadaný na počesť Inku Huayna Capaca, ktorý sa narodil v Tumibambe (v súčasnosti mesto Cuenca), počas toho, ako jeho otec Tupac Yupanqui bol na svojej misii dobývania nových teritórií pre ich rozpínajúcu sa ríšu. Hoci bol Inti Raymi na svojom začiatku len exkluzívny sviatok elít Inkskej ríše, niekoľko miestnych obyvateľov ho aj tak oslavovalo na svoj vlastný štýl, čo by vysvetľovalo, že po páde impéria Inkov, ako aj ďalších andských kultúr po príchode Španielov, sa pôvodným tradíciám podarilo prežiť v duši tamojších ľudí, takže dnes ich môžeme opäť vídavať v ich veľkoleposti. V 70. rokoch bol Inti Raymi na pokraji svojho úplného konca. Starší ľudia a niektorí z lokálnych pamätníkov s ľútosťou spomínali na nádheru tejto tradície, ktorá začala zanikať, avšak našťastie pretrvávanie jej posolstiev, vitality rytmov a tancov predkov, rovnako ako jej spiritualita motivovala nové generácie k obnoveniu tohto nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré sa v súčasnosti dokázalo upevniť vo všetkých svojich prejavoch. Kedysi dávno tí, ktorí sa priamo zúčastňovali na rituáloch a tancoch, boli výlučne muži, ale v posledných rokoch, od 80. rokov minulého storočia, sa účasť žien vo všetkých fázach oslavy realizuje rovnakým spôsobom, teda s rovnakými právami a povinnosťami.

Autor s miestnou žienkou priamo počas festivalu. Foto: Michal Hertlík

V posledných rokoch sa začína prejavovať nový fenomén, a síce, že sa Inti Raymi rozšíril z vidieckych oblastí a dnes sa oslavuje aj v mestských častiach. Táto osobitosť postupne motivovala mladých obyvateľov miest a dokonca aj cudzincov, aby sa zúčastňovali na oslavách a umožnili tým, aby sa Inti Raymi stal sviatkom všetkých Otavaleños (obyvatelia mesta Otavalo), čiže sviatkom interkulturality, sviatkom veľkej značky provincie Imbabura. Oslavujú ju aj obyvatelia etnika Kichwa roztrúsení v rôznych častiach sveta, napríklad v Bruseli, Barcelone, Čile, Kanade, Budapešti, Chicagu, New Yorku atď.

Námestie Kuri Kancha San Juan Capilla v Otavale, ktoré je hlavným centrom diania. Foto: Michal Hertlík

Keďže ide o tradičný indiánsky festival, každá etnická skupina a každá komunita majú svoj vlastný dátum a čas oslavy. Zatiaľ čo niekoľko komunít začína klasicky 21. júna rituálnymi kúpeľmi v riekach, prameňoch a posvätných vodopádoch, iné čakajú na príchod vhodného dňa a času na začatie svojich slávností. A tak komunity, ktoré začali oslavy ako prvé, oslavujú Inti Raymi tri až štyri dni. V reakcii na prirodzený a duchovný poriadok sa ďalšie komunity postupne pripájajú a celé veselie a radosť z vďačnosti za získané plodiny trvá takmer dva mesiace. Stručne povedané, festival, ako ho poznáme, sa začína letným slnovratom 21. júna a trvá do polovice augusta, keď končí v dedinke Kayampi.

Symboly Inti Raymi
Spomedzi andských festivalov je práve Inti Raymi ten, ktorý v sebe zahŕňa najviac symbolov. Znalosť významu každého z nich, ako aj ich špecifických funkcií a dôležitosti ako súčasť každodenného života Indiánov, je nevyhnutná na zabezpečenie trvania a prežitia tohto rituálu v andskom kultúrnom kontexte, Poďme si predstaviť niektoré z tých najdôležitejších.

Yachakuy, posledné prípravy. Inti Raymi sa začína postupne formovať na konci Veľkej noci. Vo väčšine komunít rôzni mládenci aj dospelí tvoria malé skupiny, aby začali s nácvikom tradičných tancov, v domácnostiach sa spracováva kukurica na prípravu hlavných nápojov festivalu chicha a aswa. Iní si, naopak, pripravujú tradičné oblečenie, ďalší šetria peniaze na nákup nového oblečenia. Stručne povedané, apríl a máj sú považované za mesiace prípravy, vďaka ktorým sa potom Inti Raymi bude oslavovať s veľkou radosťou a potešením.

Indián hrajúci na gitare ako jedna z doplnkových postáv festivalu. Foto: Michal Hertlík

Armay Chishi, sila rituálneho kúpeľa. Je to deň letného slnovratu. Skupiny hudobníkov a tanečníkov sú pripravené a čakajú už len na príchod noci. Po západe slnka sa väčšina riek, vodopádov a prameňov premení na posvätné a vytvoria moc a energiu prírody. Nie každý má prístup na tieto miesta. Je to iba pre tých, ktorí sa počas roka pripravovali na veľkú oslavu v ten daný večer. Je to výnimočný okamih, ktorý mnohí popisujú ako magický okamih, kde sa nachádza mier a udržiava sa posvätná a osobná konverzácia so samotnou Matkou Zem.

Aya Huma, mytologický vodca Inti Raymi. Je najdôležitejšou postavou festivalu Inti Raymi, pretože je považovaný za mytologického vodcu celého rituálu, ochrancu Matky prírody a majiteľa duchovnej energie hôr. Avšak po príchode španielskych dobyvateľov, chybný pohľad ich katolíckeho náboženstva z dôvodu neznalosti miestnej kultúry radikálne zmenil význam niekoľkých mytologických bytostí vrátane Aya Huma, ktorý bol často identifikovaný ako diabolská bytosť. Dospelo to až do bodu, že v súčasnosti ho mnoho ľudí prekladá a mylne ho pozná ako „hlavu diabla“, resp. diablo huma alebo diabluma. Katolícka cirkev mala veľa spoločného s nesprávnym výkladom významov, duchovnosti a posvätných hodnôt niekoľkých andských božstiev a symbolov práve tým, že ich koncipovala ako démonické bytosti. Aya Huma má v kultúre obyvateľov etnika Kichwa veľkú dôležitosť a zároveň viacero identít. Aya Huma ako stredisko symbolov, ktoré synchronizujú konfrontáciu západného sveta s kultúrou etnika Kichwa. Aya Huma ako zdroj umeleckých hodnôt, ako napríklad pantomíma. Aya Huma je postava, ktorá má veľmi osobitné oblečenie od hlavy až po päty. Celé telo je súhrnom symbolov, ktoré spájajú historické a kultúrne procesy pôvodných obyvateľov. Aya Huma počas celého priebehu festivalu gestikuluje a vyjadruje nekonečnosť pohybov, prostredníctvom ktorých vysiela správy a prejavy, ktorým ľahko porozumie skupina, ktorú práve on vedie počas festivalového tanca, teda akoby robil pantomímu. Jeho maska v sebe sústreďuje najdôležitejšie symboly ľudu Kichwa. V hornej časti je dvanásť príponov, resp. predĺžení, ktoré reprezentujú hady symbolizujúce múdrosť andských predkov. Ich svetlé farby predstavujú wiphalu, resp. vlajku dúhy, ktorá je zase dôležitým symbolom bojov pôvodných indiánskych obyvateľov na kontinente. Aya Huma má dokonca dve tváre. Obe predstavujú dualitu andského sveta, a síce jedna strana zvaná ñawpa symbolizuje budúcnosť a druhá strana zvaná kipa, naopak, minulosť.

Na každej poriadnej slávnosti musia byť staršie tetušky predávajúce lokálne občerstvenie. Foto: Michal Hertlík

Okrem tohto protikladu znamenajú aj sever a juh, to hore a to dole, deň a noc, skrátka celkový pohľad na svet ľudí z etnika Kichwa. Telo je pokryté odevom vyrobeným z kúskov látky, ktoré symbolizujú rozpad a rozdelenie indiánskych komunít v dôsledku španielskej invázie. Šaty osadené uprostred ostatných symbolov tiež nesú symboliku rezistencie voči kolonizátorom a taktiež aj inovácií, ktoré komunity uskutočnili v priebehu storočí na udržanie svojej identity. Aya Huma drží v pravej ruke poháňač dobytka ako symbol čistoty, ktorý je zároveň nástrojom, ktorý starší ľudia zvaní yachaks používajú pri svojich liečebných rituáloch. Slúži na odvrátenie zlých duchov, po ktorom môže yachak liečiť a vyvážiť energiu ľudskej bytosti. V ľavej ruke má vypchanú mačku, ktorá symbolizuje uzurpátora. Konkrétne sa ním myslí postava španielskeho dobyvateľa, ktorý si uzurpoval a ukradol majetok andských národov. Aya Huma ako duchovný symbol. Táto postava zohráva úlohu sprievodcu a poradcu počas celého rituálu Inti Raymi. Je to práve on, kto udržiava dynamiku a rovnováhu skupiny tanečníkov, je strážcom komunity. Jeho funkciou je udržiavať poriadok, dynamiku, improvizáciu, organizáciu a kreativitu. Je to jednota a sila skupiny, ktorú vedie ako líder. Jeho vodcovské schopnosti umožňujú prítomnosť aj rozdelenie skupiny. Takisto motivuje druhých, aby sa zachovala kontinuita a reprodukcia kultúrnych symbolov ľudu Kichwa.

Počas festivalu sa námestím pred kaplnkou sv. Jána takmer ani nedá prechádzať. Foto: Michal Hertlík

Rituálny spev a tanec. Každá etnická skupina má svoju vlastnú rituálnu pieseň, ktorá ju identifikuje. Najreprezentatívnejším mestom je Otavalo, kde tamojšie komunity majú piesne, ktoré popisujú ich vzťah s Matkou prírodou. Tanec v sprievode piesní a rituálnej hudby symbolicky pripravuje Matku Zem na ďalší poľnohospodársky cyklus.

Vzostup, el castillo a rituálne jedlo. V rámci andského svetonázopoznáme ru existuje karana alebo posvätný dar ponúknutý pozemským aj mimozemským božstvám. Počas Inti Raymi, komunity Kichwa Otavalo a Kayampi pripravujú veľmi špeciálnu karanu, ktorá sa nazýva „el castillo“, teda v preklade hrad. Ide o akýsi dobre vyrobený prístrešok z vetiev a rákosia, na ktorom sú zavesené rôzne druhy ovocia, nejaké chleby, fľaše likéru, peniaze aj čili papričky.

Tradičný ženský odev etnika Kichwa sa počas tanca dopĺňa s ich harmonickou hudbou. Foto: Michal Hertlík

Prevzatie námestia a rituálny boj. Podľa tradičného indiánskeho pohľadu na svet existujú posvätné miesta, ktoré sú strategicky umiestnené hocikde v andskej prírode. Tieto miesta sú rešpektované, pretože sa považujú za body, v ktorých je sústredená prírodná energia. Tieto energie sú „stelesnené“ priamo v Indiánoch, ktorým sa podarilo ich získať počas rituálneho kúpeľa, preto sa počas Inti Raymi konajú rituálne zápasy medzi konkurenčnými komunitami.

Hudobné nástroje. Tradičnými sú priečne flauty, ktoré sú veľmi používané komunitami z mesta Cotacachi, ďalej sa vyskytuje tunda z dediny Kayampi, pingullu, quena, charango, pututu alebo morské mušle známe viac ako churos. Existujú však aj iné druhy hudobných nástrojov, ktoré nie sú typické pre andskú kultúru, ale ktoré sú súčasťou tohto rituálu, ako napríklad gitara či rondín, ktoré Kayampi a Caranqui používajú na spievanie svojich piesní, alebo husle používané ľuďmi z Otavala na sprevádzanie ich tradičných „sanjuanitos“.

Deti a mládež z etnika Kichwa na takej veľkej udalosti, akou je Inti Raymi, nemôžu chýbať. Foto: Michal Hertlík

Wakcha Karay. Toto je rituál, ktorý v súčasnosti mizne, pretože ho praktizuje len veľmi málo komunít. Wakcha znamená chudobný, skromný, jednoduchý, nechránený a karay alebo karana znamená dar, podarúnok, ofera (dar na cirkevné ciele). Wakcha Karay je teda špeciálny dar chudobných a skromných ľudí pre Atzilla Yayu – boha severného andského regiónu. Tento rituál sa praktizuje po pätnástich dňoch od letného slnovratu. Pozostáva z prípravy potravín, ako sú zemiaky, mote (rôzne varené zrná alebo strukoviny), fazuľa, toasty, chlieb a nejaké ovocie. Všetko toto robia s cieľom požiadať boha, aby im zoslal „nové dažde“, ktoré osviežia a nakŕmia Matku Zem, aby bola pripravená na ďalší  poľnohospodársky cyklus.

Hlavné aktivity festivalu
Celý máj a prvé tri týždne júna sa vyhradzuje dôležitý priestor na celkovú prípravu festivalu, ako aj na fyzickú a duchovnú prípravu na samotnú realizáciu tancov. Ľudia v Otavale veria, že duchovia mŕtvych zostávajú v tzv. pogyos (posvätné svahy), vo vodopádoch a jaskyniach, kde žije dobrá aj zlá energia. Pre svoju vieru ponúkajú božstvám ofrendas (obete) na rôzne účely. V predvečer Inti Raymi tanečníci v blízkosti mesta a z rôznych komunít postupujú v skupinách smerom k vodopádu Peguche neďaleko Otavala alebo na rôzne posvätné svahy rôznych komunít, aby vykonali Armay Chishi – kúpeľ očisty tela na oživenie človeka z novej energie, ktorú im ponecháva Tayta Inti, aby mohli žiť po zvyšok roka. Ayllus (názov, pod ktorým sa označuje každá rodinná skupina v indiánskej komunite v andskom regióne) pripravujú privítanie tanečníkov, aby ich nakŕmili s cuy (morské prasiatka konzumované v andských krajinách) a kurčatami a aby im uhasili smäd nápojom chicha po hodinách tanca a rituálneho dupotu. Domy sú otvorené, aby do nich mohol hocikto vstúpiť, a sú obklopené hojnou úrodou kukurice. Je počuť hukot rôznych hudobných nástrojov, ktoré signalizujú začiatok oslavy. Hudobníci a tanečníci napodobňujú hlas prírody tak, aby neboli rozpoznaní a aby sa spojili s jazykom vetra s cieľom stať sa duchovnými bratmi prírody. V mestskej oblasti a v najodľahlejších komunitách sa organizuje omša na počesť sv. Jána ako znak synkretizmu medzi svojimi národmi, na ktorú pripravujú a montujú svoje „los castillos“ vyrobené z trstiny, z ktorých visia bochníky chleba, banány, pomaranče, likéry, peniaze, hydina a pod., teda produkty Matky Zem symbolizujúce blahobyt. Deti, mládež a dospelí, muži a ženy tancujú a dupocú na rytmus Churay Churay, preoblečení za rôzne postavy. Jednou z nich je známa postava Aya Huma, ktorá je uznávaná ako hlavná ikona Inti Raymi v Otavalo, pričom má štyri dôležité vlastnosti: vlastnosť ducha, ktorý zostáva v čakrách; vlastnosť míma, prostredníctvom ktorej ďakuje skupine, ktorú vedie; vlastnosť motivátora, ktorý sa neunavuje a pokračuje vpred; a vlastnosť vodcu, ktorý riadi spoločenstvo.

Ženy pri takejto príležitosti oprášia svoje farebné sukne a ekvádorskými farbami. Foto: Michal Hertlík

Počas ceremónie sú prítomné aj doplnkové postavy s kostýmami z krajín s podobnou tradíciou, ako sú Bolívia, Peru, Mexiko, ale aj ľudia prezlečení za superhrdinov, dokonca reportéri z novín a televízií, aby zdokumentovali taký významný festival, ba dokonca samotní turisti a nadšenci či už z iných oblastí Ekvádoru, alebo zo zahraničia. Aya Huma tancom vedie skupinu ľudí, ktorá postupuje v tvare cik-cak, do kruhu a naopak podľa indiánskej kozmológie, reprezentujúc rôzne druhy pohybov Pacha Mamy a napodobňujúc pohyby hada, ktorý symbolizuje múdrosť. Noc sa v tejto fáze ešte len začína. Oslavy kulminujú, keď sa dostanú ku kaplnke San Juan na hlavnom námestí, kde dnes komunity severu a juhu obsadia námestie a následne podľa tradície sa postavia voči sebe s cieľom demonštrovať a zmerať svoju silu. Toto sa koná v hlavný deň celého festivalu Inti Raymi, teda na letný slnovrat 21. júna. Tento deň je známy aj pod názvom Hatun Puncha a vtedy sa na danom námestí v meste Otavalo sústreďujú všetky indiánske komunity, aby mohli festival Inti Raymi pre daný rok spoločne v harmónii ukončiť.

– je cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár, sprievodca. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií.

 

Od autora ďalej ponúkame:

Ropná diplomacia vs. úplný chaos v krajine: Venezuela
Monumenty albánskej hrôzovlády z čias komunizmu
Exotika s vulkánmi a jazerami: Nikaragua

Facebook Comments