Vznikali už v staroveku a s postupujúcou globalizáciou naberali celosvetový charakter. Nasledujúcich desať ekonomických kríz a prepadov patrilo k tým najhorším v histórii.

10. Tulipánová bublina
Keď sa koncom 16. storočia dostali tulipány z Osmanskej ríše do Holandska, okamžite sa stali vyhľadávaným tovarom. Neboli len červené a žlté, ale hýrili najrôznejšími farbami a cena tých najunikátnejších rástla. Ceny cibuliek vzácnych druhov sa šplhali do astronomických výšok, v 30. rokoch 17. storočia sa dala jedna vymeniť za majetok, ktorý by mal dnes hodnotu vyše 30-tisíc eur. Ľudia investovali do cibuliek životné úspory, predávali nehnuteľnosti, pozemky i dobytok a nafukovali ekonomickú bublinu, vôbec prvú, ktorú sa v dejinách podarilo zdokumentovať. Lenže v roku 1636 už predvídavejší jednotlivci zistili, že cena tulipánov je extrémne nadhodnotená. Začali cibuľky predávať a vznikol domino efekt, ktorý o rok neskôr spôsobil, že tisíce ľudí prišli na mizinu a holandská ekonomika sa dostala do recesie. Avšak tí, ktorí predali cibuľky pred krízou, pekne zarobili.

9. Kríza v Rímskej ríši
V 3. storočí chýbalo Rímskej ríši málo a bola by sa rozpadla. K občianskym vojnám, povstaniam, konfliktom s barbarmi a epidémiám sa pridala aj ekonomická kríza. V dôsledku zväčšovania armády a zvyšovania platu legionárov došlo k devalvácii meny a následnému rapídnemu rastu cien. Ríša čelila hyperinflácii, mince v rámci ekonomiky prakticky prestali hrať rolu a ľudia sa vrátili k výmennému obchodu. V dôsledku občianskych nepokojov došlo k rozpadu obchodnej siete, ktorá bola krvným obehom impéria. Statkári, zvyknutí vyvážať úrodu do miest, sa prestali spoliehať na obchod a stávali sa sebestačnými. V mestách bol teda nedostatok potravín a došlo k deurbanizácii: presunu populácie na vidiek, kde sa z nich stali predchodcovia stredovekých nevoľníkov. Ríšu napokon zachránil až cisár Dioklecián a jeho reformy v roku 284.

8. Bublina južných morí
Pár desiatok rokov po tulipánovej mánii sa v Európe objavila ďalšia finančná horúčka. Tentokrát bolo ohniskom britské impérium a Spoločnosť južných morí. Táto akciová spoločnosť prevzala štátny dlh v hodnote deväť miliónov libier a na oplátku dostala právomoc voziť do španielskych kolónií v Amerike otrokov. Akcionári z nejakého dôvodu verili, že Spoločnosť južných morí bude naozaj schopná obchodovať, hoci začiatkom 18. storočia bola ešte Británia so Španielskom vo vojne. Vedenie spoločnosti však šírilo klebety, že sa chystá uzavretie mierovej zmluvy a ľudia kupovali akcie ako šialení. Ich cena za rok vzrástla osemnásobne a následne bublina praskla. Nedošlo k žiadnemu obchodovaniu so Španielskom, tisíce investorov prišli o všetok majetok a britská ekonomika upadla do recesie.

7. Úverová kríza v Británii
V 60. rokoch 18. storočia prúdilo do Británie z kolónií ohromné bohatstvo. Ľudia, vláda i inštitúcie oplývali optimizmom, banky poskytovali nadmieru úverov vo viere, že budú splatené. Lenže neboli. Partner jedného z prestížnych bankových domov ušiel do Francúzska, aby nemusel platiť dlhy. Spustil sa run na banky. Ľudia prestali veriť, že im tieto inštitúcie budú schopné vydať vklady, a každý si chcel vybrať úspory, kým nebude neskoro. Kríza sa rozšírila do ďalších krajín západnej Európy a tvrdo postihla britskú aj Východoindickú spoločnosť. Tá potrebovala splatiť dlh vláde a podarilo sa jej presadiť zrušenie ciel na dovoz čaju do kolónií v Amerike. Získala monopol na tamojší obchod s čajom, ale obyvatelia miest ako New York či Boston importovaný čaj odmietali. V roku 1773 došlo k udalosti známej ako bostonské pitie čaju, ktoré urýchlilo vypuknutie americkej vojny za nezávislosť.

6. Dlhá kríza
Začalo sa to pádom viedenskej burzy 9. mája 1873. Nekontrolované špekulácie viedli k masívnemu prepadu cien akcií a ich panickému predávaniu za mimoriadne nízke ceny. Nebola však priamou príčinou krízy, ktorá od toho momentu trvala vo všetkých priemyselne vyspelých krajinách najmenej štyri roky a niekde sa držala až takmer do prelomu storočí. Vyústila napríklad aj v masovú emigráciu z Rakúsko-Uhorska do USA a už v roku 1873 aj k zastaveniu ekonomického rastu tejto stredoeurópskej monarchie. O peniaze prišli najmä bohatí bankári, ale i priemyselníci a dokonca aj členovia kráľovskej rodiny. Objavili sa aj častejšie samovraždy burzových maklérov, ktoré sa ale stali symbolom až neskoršej krízy v prvej polovici 20. storočia. Až do roku 1929 však bola dlhá kríza, ktorú odštartoval krach viedenskej burzy, najhoršou globálnou ekonomickou krízou v dejinách.

5. Energetická kríza v 70. rokoch
Keď v októbri 1973 vypukla jomkipurská vojna, západný svet zažil svoj prvý ropný šok. OPEC vyhlásila embargo na vývoz ropy do krajín, ktoré v konflikte podporovali Izrael. Kanada, Veľká Británia a najmä USA boli na rope ako jednej z hlavných priemyselných surovín absolútne závislé. Jej cena na svetových trhoch vzrástla v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov štvornásobne a symbolom prvého ropného šoku sa stali dlhé rady vozidiel, ktoré sa tvorili pred čerpacími stanicami v USA. Krízová situácia výrazne ovplyvnila nielen globálnu ekonomiku, ale aj politiku. Druhý ropný šok potom prišiel v roku 1979 v súvislosti s iránskou revolúciou a následne aj s vypuknutím vojny medzi Iránom a Irakom. Chcete praktický dôsledok? V automobilovom priemysle sa spustil downsizing, znižovanie objemu motora v prospech spotreby, čím sa skončila éra pravých amerických „muscle cars“.

4. Ázijská kríza
Ázijské tigre dostali v roku 1997 tvrdú ranu. Nie tie vo zvieracej, ale ekonomickej ríši. Kríza vypukla v Thajsku a rýchlo sa rozšírila po celej východnej Ázii a zasiahla aj obchodných partnerov tohto vzmáhajúceho sa regiónu. V hre bolo opäť nadmerné čerpanie úverov a hromadenie dlhov v krajinách ako Indonézia, Malajzia, Singapur či Južná Kórea. V júli 1997 musela thajská vláda zrušiť naviazanie kurzu tamojšej meny voči americkému doláru v dôsledku nedostatočných finančných rezerv. To spustilo paniku naprieč ázijskými finančnými trhmi a vyústilo aj do zrušenia väčšiny zahraničných investícií v celom regióne. Investori sa báli bankrotov východoázijských štátov a strach sa šíril aj na globálne trhy. Trvalo roky, kým sa situácia vrátila do normálu a zakročiť musel aj Medzinárodný menový fond prostredníctvom záchranných balíkov.

3. Veľká recesia
Hovorilo sa o nej ako o najväčšej povojnovej ekonomickej kríze. Začala sa v roku 2007 americkou hypotekárnou krízou a vyústila do globálnej krízy, akú si vtedy pamätal len málokto. Popísať v krátkosti príčiny jej vzniku je nemožné, ale spomeňme aspoň významné inštitúcie, ktoré v dôsledku ekonomického prepadu zbankrotovali. Banka Lehman Brothers skrachovala po 158 rokoch existencie. Skončila aj najväčšia americká holdingová spoločnosť Washington Mutual. O ochranu pred veriteľmi požiadala automobilka General Motors. Desiatky ďalších bánk z celého sveta buď vyhlásili bankrot, alebo stáli na pokraji kolapsu. Vlády a centrálne banky prichádzali so záchrannými balíkmi nevídaných rozmerov, ale trvalo niekoľko rokov, kým sa globálna ekonomika dostala na predkrízovú úroveň.

2. Koronakríza
Ekonómovia v roku 2019 nedebatovali o tom, či ekonomická kríza príde. Zaujímalo ich, kedy sa tak stane a diskutovali o jej príčinách. Na možnú pandémiu však nik nepomyslel. Nový koronavírus a ním vyvolané ochorenie COVID-19 doslova paralyzovalo život v desiatkach štátov. Pandémiu podobného rozsahu nezažilo ľudstvo od čias hongkonskej chrípky v rokoch 1968 až 1969. Tá však nemala ani zďaleka taký dosah na globálnu ekonomiku. Stále nie je jasné, do akej miery koronavírus ovplyvní svetové hospodárstvo. Existujú optimistické názory, ale aj také, ktoré tvrdia, že Veľká recesia z roku 2008 bola len zahrievacím kolom pred krízou, ktorá nás čaká. Zatiaľ ostáva len dúfať, že situácia neprerastie do ešte horšieho stavu, než panoval v 30. rokoch 20. storočia.

1. Veľká hospodárska kríza
Začalo sa to koncom októbra 1929 krachom newyorskej burzy, skončilo najväčšou ekonomickou katastrofou v dejinách. Nekrachovali len slabí a neschopní, ako to bývalo počas bežných kríz. Veľká depresia, ako ju volali na západe, likvidovala aj stabilné, silné a finančne zdravé podniky. A netrvala krátko, ako bývalo zvykom, ale prakticky až do vypuknutia druhej svetovej vojny. Američanom nepomohli opatrenia ani prezidenta Hoovera, ani Rooseveltov Nový údel. Od ich úpadku sa potom odvinul aj ten európsky a kríza najtvrdšie zasiahla ekonomiky orientované na export, medzi inými aj tú československú. Vláda musela vydávať žobračenky, za ktoré si mohli tí, ktorí prišli o prácu, kupovať potraviny. Ešte tragickejšie však bolo, že ruka v ruke s prepadom ekonomiky prichádzal vzostup totalitných ideológií, najmä nacizmu. Hitler by sa zrejme nikdy nedostal k moci, ak by nemohol manipulovať s obrovskou masou chudobných a zúfalých ľudí, ktorí túžili po zmene. Najväčšia ekonomická kríza v dejinách tak výrazne prispela aj k vypuknutiu najhoršieho vojnového konfliktu, aký ľudstvo zažilo.

 

Foto: Wikimedia, Adobe Stock, Profimedia.sk, archív

Ďalšie zaujímavé články od autora:

Keď „BIO“ zabíja: Vírusy a baktérie ako zbraň
Cesty pandémií: Z východu prišil mor aj cholera
Najznečistenejšie miesta sveta: Vstup len na vlastné riziko!

Facebook Comments