A niektoré vlastne ani nie sú.

10. Delta rieky Niger
Delta rieky Niger je tretím najväčším povodím v Afrike a domovom pre najmenej 20 miliónov ľudí. Región oplýva biodiverzitou a také množstvo druhov rýb nežije nikde inde v západnej Afrike. O pár desaťročí však môže byť všetko inak. Ročne sa totiž do delty vyleje takmer 300-tisíc litrov ropy v dôsledku havárií potrubí a tankerov, ťažobných nehôd a sabotáží. Len pre porovnanie: v krajinách EÚ došlo za posledných 40 rokov k desiatim únikom ropy. V delte Nigeru to bolo počas desiatich rokov takmer desaťtisíc. Ak nedôjde k náprave, v priebehu 30 rokov bude 40 % delty neobývateľnej. A k zmene by muselo prísť okamžite. Džungľa i mangrovový porast totiž miznú závratnou rýchlosťou.

Foto: Profimedia.sk

9. Rieka Matanza
Je síce krátka, ale patrí k najdôležitejším vodným tepnám v argentínskom Buenos Aires. Na oboch jej brehoch leží dovedna asi 3500 menších i väčších tovární a mnohé z nich vypúšťajú odpad priamo do vody. Výsledok je pomerne desivý. Koncentrácia zinku, olova, medi, niklu a chrómu v pôde v okolí rieky výrazne prekračuje bezpečnú hladinu. Voda z 80 % studní nie je pitná a približne 15-tisíc ľudí žije v prostredí, ktoré úrady vyhlásili za neobývateľné. Vo veľkom sa tu vyskytujú choroby tráviaceho i dýchacieho ústrojenstva, výskyt rakoviny je častejší než kdekoľvek inde v Argentíne. Situácia sa však aj vďaka iniciatíve rôznych mimovládnych organizácií a Svetovej banky, ktorá poskytla mestu takmer miliardu eur na vyčistenie rieky, postupne zlepšuje.

Foto: Adobe Stock

8. Hazaribagh
V bangladéšskej Dháke sa nachádza doslova garbiarska štvrť. V Hazaribaghu funguje až 250 firiem, ktoré sa zaoberajú spracovaním koží a zamestnávajú približne desaťtisíc ľudí. Väčšina z nich využíva zastarané a neefektívne pracovné postupy, pričom sa v nebezpečnom prostredí takmer vôbec nechránia. Každý deň sa v garbiarňach nahromadí 22-tisíc litrov toxického odpadu vrátane karcinogénneho šesťmocného chrómu. Samozrejme, ten sa nelikviduje ekologicky, jednoducho ho vylievajú do rieky Buriganga. Pri jej brehoch žijú najmä rodiny zamestnancov garbiarní. Väčšina ľudí tu trpí najrôznejšími zdravotnými problémami od ekzémov po nevoľnosti a dýchajú mimoriadne znečistený vzduch. Ten vzniká pri spaľovaní zvyškov kože.

Foto: Profimedia.sk

7. Južný Kalimantan
Indonézska provincia Južný Kalimantan zaberá len málo z celkovej plochy tretieho najväčšieho ostrova na svete: Bornea. Je však mimoriadne znečistená. Už roky ju devastuje remeselná ťažba zlata, ktorou sa živí vyše 40-tisíc baníkov. Tí totiž pri extrakcii zlata z rudy využívajú vysokotoxickú ortuť. Odhaduje sa, že do ovzdušia sa takto uvoľní tisíc ton ortuti ročne, čo predstavuje asi 30-percentný podiel z celosvetového ortuťového „koláča“. Baníci tiež ničia zásoby pitnej vody v Južnom Kalimantane. Množstvo ortuti vo vode, ktorú tu ľudia bežne pijú, je oproti bezpečnej norme viac než dvojnásobné. K tomu prirátajte masový výrub pralesov na celom území Bornea a dostanete zaručený recept na katastrofu.

Foto: Adobe Stock

6. Kabwe
V roku 1902 sa v Zambii pri meste Kabwe našli mimoriadne bohaté ložiská olova. Z nich sa potom vo veľkom ťažilo za éry britského kolonializmu i neskôr, keď sa krajina osamostatnila. Viac než 90 rokov dolovania olova bez environmentálneho dozoru vlády viedlo k tomu, že životné prostredie je tu mimoriadne zdevastované. Hoci veľkú baňu zavreli, remeselná ťažba prebieha naďalej. Deti sa hrajú na kontaminovanej pôde a zistilo sa, že dieťa z Kabwe má priemerne 50 až 100 mikrogramov olova v decilitri krvi. Bezpečná hladina je pritom 5 mikrogramov na deciliter, potenciálne smrtiacich je však 120 mikrogramov. Pôda je taká zamorená, že na väčšine miest sa nepestujú žiadne rastliny. Boli by skôr na škodu než na osoh.

Foto: Profimedia.sk

5. Rieka Citarum
Povodie rieky Citarum na západe Jávy obýva približne päť miliónov ľudí. Päť percent ryžových polí, ktoré poskytujú obživu 260 miliónom Indonézanov, čerpá vodu práve z rieky Citarum. Koncentrácia hliníka, železa a mangánu v rieke pritom niekoľkonásobne prekračuje odporúčané normy, olova je tu dokonca tisíckrát viac než v pitnej vode. Citarum sa občas označuje za najviac znečistenú rieku sveta, odevné fabriky sem vypúšťajú obrovské množstvo nebezpečných chemikálií a ťažkých kovov. A hoci už od roku 2011 prebiehajú snahy o revitalizáciu rieky, sabotuje ich najmä nedostatok peňazí a korupcia. Firmy sa totiž odmietajú zmieriť s environmentálnymi obmedzeniami a investíciami, ktoré by ich čakali v dôsledku skvalitňovania vody v rieke.

Foto: Adobe Stock

4. Dzeržinsk
Dzeržinsk bol jedným z hlavných stredísk výroby chemických zbraní v rámci ZSSR. Dnes je pre zmenu dôležitým centrom chemického priemyslu a obe odvetvia sa vážne podpísali na stave životného prostredia v okolí mesta. Odhaduje sa, že od 30. rokov 20. storočia sa tu nevhodným spôsobom zlikvidovalo viac než 300-tisíc ton odpadu. Ten, samozrejme, prenikol aj do spodných vôd. Na niektorých miestach vytvorili chemikálie hrubú bielu vrstvu, v ktorej sa nachádza 190 nebezpečných chemikálií. Za všetko hovorí priemerná dĺžka života v meste. Ešte začiatkom 21. storočia sa tu muži dožívali v priemere 42 rokov a ženy 47 rokov. V súčasnosti sa situácia zlepšuje, viaceré chemické továrne totiž zbankrotovali, ale Dzeržinsk je naďalej jedným z najviac znečistených miest sveta.

Foto: Profimedia.sk

3. Agbogbloshie
Stará elektronika sa zázračne nevyparí. Končí na skládkach. Napríklad africká Ghana ročne importuje viac než 200-tisíc ton elektronického odpadu najmä zo západnej Európy. Približne polovica sa opraví a znovu použije, zvyšok končí na skládke. Miestni z neho potom získavajú suroviny, napríklad vypaľovaním. Káble sa nahádžu na hromadu, polejú benzínom a zapália. Plast sa v oblakoch čierneho dymu vyparí a ostane len kov. Keď nie je k dispozícii benzín, ako palivo poslúži polystyrén. V pôde je tu 50-krát viac olova, než pripúšťajú naše normy. Spodná voda je toxická a absolútne nevhodná na pitie, vzduch je doslova otrávený splodinami zo spaľovania. V blízkosti skládky Agbogbloshie, ktorá leží priamo v najväčšom ghanskom meste Akkra, pritom žijú dva milióny ľudí.

Foto: Profimedia.sk

2. Černobyľ
Černobyľ bol dejiskom dosiaľ najhoršej havárie jadrovej elektrárne v dejinách. Do atmosféry sa uvoľnilo stokrát viac rádioaktivity než pri výbuchu atómových bômb nad Hirošimou a Nagasaki. Dnes je v okolí elektrárne neobývateľná zóna s priemerom 30 kilometrov, ani za ňou však nie je život bezrizikový. V rokoch 1992 až 2002 bol vykonaný rozsiahly výskum a u viac než štyritisíc detí v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy. Na území týchto troch štátov, ktoré je kontaminované nebezpečnými rádionuklidmi, žije približne päť miliónov ľudí. A z Pripiať, kde kedysi bývalo 48-tisíc osôb, je dnes mesto duchov. Bude ním najmenej do roku 2136, kým rádioaktivita neklesne natoľko, aby sa tu dalo bývať.

Foto: Adobe Stock

1. Noriľsk
Sibírsky Noriľsk nezačal svoju existenciu práve najlepšie. Založili ho v prvej polovici 20. storočia a stal sa centrom jednej zo siete gulagov. Už v 30. rokoch 20. storočia tu existoval rozsiahly komplex taviarní ťažkých kovov, ktorý sa postupne stal najväčším na svete. V súčasnosti tu ročne vypustia do ovzdušia 500 ton oxidov medi a niklu, ale oveľa devastujúcejší účinok na životné prostredie i zdravie obyvateľov mesta majú dva milióny ton oxidu siričitého, ktoré sa ročne objavia vo vzduchu. Sneh tu má v tom lepšom prípade sivú farbu, občas býva celkom čierny. Vzduch páchne po síre a priemerný vek dožitia pracovníkov v tamojších továrňach je o desať rokov nižší než vo zvyšku Ruska. Úmrtnosť detí na respiračné ochorenia je podstatne vyššia ako v ostatných častiach krajiny. Zvýšený je aj výskyt predčasne narodených detí a tehotenských komplikácií. Emisie oxidu siričitého ale prispievajú aj k výskytu respiračných ochorení u dospelých a rakovine pľúc, takisto k chorobám nervovej sústavy, svalstva, krvi, tráviaceho traktu a alergiám. Vážne ohrozených je všetkých vyše 170-tisíc obyvateľov Noriľsku.

Foto: Profimedia.sk

Mohlo by vás zaujať:

Vedci idú prepisovať tabuľky: Najväčšou sopkou Zeme je …
Najdrahšie stavby sveta: Tie musíte vidieť
Ako skončilo najskazenejšie mesto sveta?

Facebook Comments