Aj Európa má tieto zelené skvosty na svojom území. Tak poďte ich s nami objaviť.

Samozrejme, i na Slovensku nájdeme menšie územia, ktoré sa dajú nazvať pralesom, nemusíme ísť preto ďaleko. To už aspoň trochu turisticky znalí ľudia dávno vedia. Možno však mohlo uniknúť vašej pozornosti to, že naši severní susedia majú na svojom území poriadny kus pralesa. A nie hocijakého.

Biela veža vládne času
Poľsko totiž zdobí najstarší prales Európy zaradený do prírodného dedičstva UNESCO. Rozsiahly hustý les Bialowieza zasahuje aj do územia Bieloruska. Veď tisíc a pol kilometra štvorcových je predsa len poriadna plocha. Ak máte pocit, že už ste videli veľké smreky, zájdite sem, z ich mohutnosti sa vám podlomia kolená. Rovnako aj z monumentálnych bukov a jaseňov. Bialowieza je pozostatkom starého poľovníckeho revíra, panstvo tu mal aj kráľ v podobe bieleho kaštieľa (čo značí aj názov lesa, v preklade Biela veža). Bohatstvo tohto pralesa spočíva ale najmä v obrovskej faune. Žije tu viac ako 20-tisíc druhov živočíchov. Zaujímavý je najmä exemplár európskeho bizóna zvaného wisent. Jeho počet sa rapídne znížil, ale ak sem prídete napríklad koncom marca či v apríli, špecializovaní lesníci vám ho pomôžu nájsť a môžete si ho aj zblízka odfotografovať (samozrejme, nie zastreliť).

Poľské zubry nájdete v najstaršom pralese v Európe. Foto: Adobe Stock

Fínske predmestie a divočina
Poľsko je síce lesnatá krajina, ale takému Švédsku a Fínsku sa nevyrovná. Napríklad Suomi majú lesmi pokrytú drvivú väčšinu svojho územia. Veď stačí, keď vystrčíte päty z nejakého mestečka a ste priamo v lese. Je to tak aj v prípade Helsínk a územia zvaného Haltiala v pralese. Ochranári môžu namietať, že prales by predsa len nemal byť takou turistickou atrakciou, ako je to v tomto prípade. Desiatky turistických chodníkov a cyklochodníčkov, drevené lávky ponad močiare môžu evokovať narušenie prírody. Fíni si však svoje prírodné bohatstvo vedia chrániť a sú experti na to, aby si ho aj strážili. „V Haltiala parku sme dokonca využili skvelú turistiku v tme, keďže sme išli počas takzvaných čiernych dní po chodníku zvanom Haltiala Forest Path. I keď sem nechodí najmenej turistov, nevidíte tu odpadky, pošliapané či zničené kroviny a naozaj chránené oblasti môžete pozorovať len z diaľky,“ povedala turistka Emilia pre portál finlandnaturally.com. Haltiala je od Helsínk vzdialená len viac ako 15 kilometrov a pri dnešných lacných letenkách do hlavného mesta Fínska si môžete spraviť výlet do pralesa za veľmi malý rozpočet.

Národný park Haltiala pôsobí nedotknutým dojmom. Foto: Adobe Stock

Ak ale chcete naozaj zažiť tú pravú fínsku divočinu, vyberte sa do Laponska do jedného z najsevernejších pralesov sveta Kaldoaivin. Treba si ale vopred rozmyslieť, z akej usadlosti budete vyrážať. Dostať sa napríklad do laponského mestečka Utsjoki, neďaleko nórskych hraníc, je logistická nočná mora. Ale pre dobrodruhov to pravé.

Scenéria zamrznutého jazera pri fínskom pralese Kaldoaivin.Foto: Adobe Stock

Nespútaný Ural
Možno ste sa navnadili aj na ďalšie divoké dobrodružstvo. A čo viac pripomína divočinu v Európe ako sever pohoria Ural? Ruské Komijské pralesy takmer v ničom nepripomínajú európske lesy a nezbavíte sa pocitu tej pravej panenskej ázijskej prírody. Veď vo vyšších polohách nájdete najmä smrekovca sibírskeho, ktorý rastie len v Číne a Mongolsku. V Európe neobjavíte väčšiu lesnatú plochu, ktorej sa nedotklo hydraulické rameno buldozéra. Čo sa ale nedá povedať o neďalekých rozľahlých pláňach tajgy, ktoré trpeli nelegálnou ťažbou zlata. Ide o územie Komijskej autonómnej republiky, ktorá je pod správou Ruskej federácie.

Ural ponúka aj takéto scenérie. Foto: Adobe Stock

A čo na to Moskva? Jednoducho zákonom posunula hranice parku, aby ťažobné oblasti nespadali pod chránené územie. To je zahrnuté do dedičstva UNESCO a pohyb po ňom je prísne regulovaný, čiže do istých oblastí sa vôbec nedostanete, ale to vôbec nie je problém. Komijčania sú neuveriteľne srdeční ľudia a po menších prístupných oblastiach vás budú aj za pár drobných radi sprevádzať. Dobre vedia, ako sa vyhnúť alebo nerušene pozorovať svorku vlkov, medveďa hnedého alebo rysa ostrovida. Občas sa aj dosť našliapete, keďže východná časť pralesov pokračuje aj ponad horu Narodnaja, teda až do nadmorskej výšky 1895 metrov.

Komijské pralesy sú obrovské. Foto: Adobe Stock

Panenské údolie v Rumunsku
Pojem prales však mnohým ľuďom neevokuje len divokú prírodu, ale aj fantazijný „temný hvozd“. Ak zavítate do rumunského údolia Boia Mică, budete mať pocit, že tu spisovateľ J. R. R. Tolkien napísal stať o temnom lese. Kto tu ale berie nové poznatky a inšpiráciu, sú vedci. Len pred necelými ôsmimi rokmi si tu spravili svoje outdoorové laboratórium, aby skúmali vek a jedinečnosť vzácnych, viac ako štyristoročných stromov. Plocha s veľkosťou piatich tisícov hektárov vie naozaj zaujať i laika. Toto údolie nie je chráneným územím i napriek tomu, že okolité národné parky sú prísne strážené. Stretnete tu viacero turistov, no neznamená to, že sa tu toleruje neporiadok. Jediné, čo vás môže odradiť, je veľký počet nadšencov prírody, no údolie je rozsiahle a dá sa nájsť i menej schodnejší a frekventovaný chodník. Miestni ľudia sú často veľmi dobre oboznámení s unikátnym pralesom Boia Mică a veľa z nich vám aj rado ponúkne nocľah za symbolické peniaze. Veľa chatiek nájdete aj priamo alebo v okolí dedín ako Greblesti, Cainenii Marii či Lazaret. Cena za nocľah tu často neprekračuje ani 30 eur. Európske pralesy sú unikátnym miestom. Hlavne preto, že nám doslova miznú pred očami. Tak neváhajte a vydajte sa do pralesa!

Temné a podmanivé údolie Boia Mica. Foto: Adobe Stock

Máte chuť sa ešte chvíľu túlať?

Exotika s vulkánmi a jazerami: Nikaragua
V úžasných horách krajiny samurajov
Francúzska Polynézia a hľadanie exotického raja

Facebook Comments