Na juhovýchode využíva výhody prímorského štátu. Najdlhšiu hranicu tvorí s Bulharskom, ďalej nasleduje Srbsko, Maďarsko, Ukrajina, Moldavsko a kúsok z ruskej zeme. Toto všetko, spolu s vhodnými podmienkami na poľnohospodárstvo a chov dobytka, sa odráža aj v pestrosti rumunskej gastronómie.

Rumunská kuchyňa bola už od nepamäti ovplyvňovaná kuchyňami ostatných balkánskych národov, ale silný vplyv tu zaznamenávajú aj francúzska, talianska či turecká kuchyňa. Koniec koncov, vždy je kuchyňa danej krajiny ovplyvnená históriou a geografiou. Rumunská gastronómia je veľmi pestrá, pikantná a výdatná, teda v preklade majú jedlá výrazné farby, trošku pália a veľmi dobre som sa tu vždy do sýtosti najedol. Najčastejšie používaným mäsom je bravčové, ale nezaostáva ani hovädzina, kuracina či teľacina. Väčšinou sa mäso pripravuje na grile, čo je nielen rumunskou, ale celkovo balkánskou špecialitou a symbolikou. Veľmi typická je veľká spotreba zeleniny, predovšetkým póru, baklažánu, papriky a paradajok.

Ovocné džemy z malín, sliviek, marhúľ, jahôd, či zelených orechov. Foto: Michal Hertlík

Nakladaná lahôdka
Špecialitou rumunskej kuchyne je nakladaná zelenina, kedy sa do dreveného súdka, dobre vymasteného cesnakom, naskladajú uhorky, malé zelené melóny, paprikové struky, malé zelené paradajky, menšie hlávky kapusty, jablká, koreňová zelenina a červená kapia. To všetko sa zaleje vriacim roztokom pripraveným z vody, octu a väčšieho množstva soli. Takto pripravená zelenina potom domácim vydrží celú zimu a pokrmom dodáva špecifickú chuť. Rumunské polievky sú takisto ako tie naše veľmi chutné. Ak ich máte radi, prídete si celkom určite na svoje v Transylvánii. Tento rozsiahly vnútrozemský región je preslávený sýtymi hustými polievkami s mäsom a zeleninou. V najobľúbenejšej miestnej polievke nájdete cesnak, paradajky, petržlen a plátky domácej šunky. Najznámejšou polievkou je ciorbă, ktorá je uvarená zo skvasených otrúb, údeniny, zemiakov a hovädzieho alebo kuracieho mäsa.

Rumuni majú veľkú spotrebu zeleniny, najmä póru, baklažánu, papriky a paradajok. Foto: Michal Hertlík

Poklady z Dunaja
Rumunskými bryndzovými haluškami, teda ich najtypickejším jedlom, sú sarmale cu mămăligă. Sarmale sú rolky mletého bravčového mäsa zabalené v kapustových listoch alebo listoch viniča. Podávajú sa s extra kapustou a kukuričnou kašou zvanou polenta. Toto bolo bezpochyby moje najobľúbenejšie rumunské jedlo, ktoré som si s malými prestávkami dával každý deň a doteraz sa mi za ním cnie. Samotnú kapustu aj samotnú polentu podávajú na rôzne štýly a vždy sú doplnené o ďalšie prísady a ingrediencie. Ďalšími špecialitami sú napríklad tochitură – dusené mäso v paradajkovej omáčke podávané s vajcami a polentou, ale aj mititei – grilovaná mletá zmes v tvare roliek z hovädzieho, bravčového a jahňacieho mäsa s korením. Vďaka Dunaju a Čiernemu moru nechýbajú ani rybie špeciality. Výborné sú vyprážané alebo grilované dunajské makrely. Špecialitou z oblasti delty Dunaja je kapor na grile. Na pobreží, a najmä v turistických oblastiach, by mala každá dobrá reštaurácia mať v menu rybie jedlá.

Bez chutných višňových štrúdlí ani na krok. Foto: Michal Hertlík

Sladké pokušenia
Známym po celom Rumunsku je mesto Brăila, kde sa pripravuje lokálna brînză de Brăila. Je to tvarohovo biely ovčí syr, ktorý sa svojou chuťou, prípravou aj názvom podobá našej bryndzi. V Brăile môžeme tiež dostať zvláštnu špecialitu pastramă, čo je vykostené mäso (jahňacie, baranie, husacie, bravčové) roztiahnuté do šírky, ocesnakované a vyúdené. Okrem jedál pečených na ražni a rošte pripravujú mäsá dusením so zeleninou a s ovocím. Ovocie je rovnako dôležitou súčasťou miestnej kuchyne. Nájdeme ho aj v kombinácii so slanými jedlami, ktoré poznáme už z našej kuchyne. Z dezertov sú vyhľadávanou špecialitou plăcintă – tradičné pečivo pripomínajúce tenký, malý, okrúhly alebo štvorcový koláč, obvykle plnené jablkami alebo syrom, a papanaşi – tradičné vyprážané alebo varené pečivo na štýl šišiek  plnené syrom, ktoré sa podáva s kyslou smotanou a polevou z ovocnej marmelády. Veľmi sladké, ale nebíčko na jazyku zaručené.

Národný nápoj slivková brandy Tuica a hrušková rakija s tematikou Vlada Tepesa. Foto: Michal Hertlík

Alkoholické nápoje na Balkáne skrátka nemôžu chýbať. Národným nápojom je slivková brandy ţuică, niečo na štýl našej slivovice. Vyrába sa výhradne zo sliviek a má niekoľko druhov, ktoré sa rozlišujú podľa sily, chuti a lokality. Țuică je tiež základným prvkom na vytvorenie tradičného rumunského koňaku z rôznych druhov aromatizovaného ovocia s kávovou príchuťou. Ostatné liehoviny, ktoré sa vyrábajú z iného ovocia alebo z obilných zŕn, sa nazývajú rachiu, čo je populárna rakija. Veľmi preslávené a chutné sú rumunské vína, ktoré dostali niekoľko medzinárodných ocenení. Priaznivé teploty v oblasti vytvárajú dobrý základ pre rozsiahle pestovanie viniča naprieč celou krajinou. Známe a veľmi autentické je červené polosuché víno odrody Merlot značky Dracula. Práve vďaka tomuto kniežaťu s pôvodným menom Vlad III. Ţepeş je Rumunsko vo svete naozaj preslávené.

Červené polosuché víno odrody Merlot značky Dracula. Foto: Michal Hertlík

Michal Hertlík – je cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár, sprievodca. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií.

 

Gastro od autora:

Chute a unikáty Kirgizska: Celá Stredná Ázia na tanieri
Chute stredoamerickej perly: Ako chutí Nikaragua?
Poklady čilskej gastronómie: Radšej o nich aspoň čítať, ako vôbec nepoznať

Facebook Comments