Stačí, ak sa zahĺbite do sveta tajomných oceánov a morského dna. Tam nájdete také hračky prírody, z ktorých ide strach, no predovšetkým vás neprestanú fascinovať. Bádanie v hlbinách oceánov je pre vedcov a dobrodruhov ako droga. Hlavne ak sa objektom ich výskumu stanú tajomní dravci, ktorých anatómia, spôsob lovu a umenie prežiť hraničia s nápadmi majstrov sci-fi románov.

Mýty a fakty
Pojem morský dravec v mnohých ľuďoch evokuje najmä žraloka a piraňu. Vedci pritom často bojujú s týmito mýtmi, ktoré radi živia najmä filmári. Viacero druhov žralokov je neškodných a útoky piraní zas veľmi ojedinelé. „Počas mojich mnohých ciest k Amazonke v Brazílii či Peru som nebol svedkom žiadneho incidentu, kedy by na člena našej skupiny zaútočili pirane. Nebezpečenstvo hrozí len vo výnimočných situáciách,“ povedal pre National Geographic expert na pirane David M. Schleser. Moderátor Jeremy Wade dokonca išiel s vyvrátením tohto mýtu tak ďaleko, že vstúpil do bazéna plného piraní červenobruchých. Vôbec na neho neútočili, skôr pôsobili placho. Samozrejme, to neznamená, že nie sú nebezpečné. „Pirane priláka pach krvi. Rovnako ako žralok, ani piraňa by vás teoreticky nemala napadnúť, pokiaľ na tele nemáte reznú ranu a netečie z vás krv. Pozor ale musíte dávať pri kŕmení. Keď sa dajú tieto ryby do jedla, tak inštinktívne chňapnú po všetkom a vaše prsty by si to naozaj mohli odniesť,“ povedal vo videu Jeremy. Vedci tieto slová potvrdzujú. Podľa nich pirane na teplokrvné živočíchy neútočia, výnimkou sú len prípady, kedy bojujú s menším priestorom najmä v období sucha. Vtedy sú vyhladované a útočia prakticky na všetko živé. Zaujímavosťou je, že sa pri útoku často navzájom porania, no ich rany sa relatívne rýchlo hoja.

Aliwal Shoal pri mestečku Umkomaas v provincii Kwazulunatal sa považuje sa jednu z najzaujímavejších potápačských lokalít. Foto: Róbert Pánko

Šokujúce objavy
Dravé ryby sú však zaujímavé nielen pre ich krvilačnosť. Niektoré druhy vedia od základu zmeniť doposiaľ známe poznatky o vodných organizmoch. Vedci z úradu pre výskum oceánu a atmosféry pred časom objavili dokonca nový druh dravej teplokrvnej ryby! Doposiaľ totiž aj vo vedeckej komunite vládla predstava, že všetky ryby sú studenokrvné a dýchajú žiabrami. Opah je však výnimkou. „Teplá krv robí z tejto ryby veľmi výkonného dravca, ktorý rýchlejšie pláva, reaguje a zároveň i lepšie vidí,“ povedal pre magazín Science Daily morský biológ Nicholas Wenger. Vedci zistili, že jej systém ohrievania, takzvaná rekuperácia, dokáže spätne získať teplo. Dokonale ulovená Opah mala vyššiu vnútornú teplotu než voda. „Príroda vždy nájde spôsob, ako ukázať svoju dokonalosť. Je ťažké zostať v teple, keď vás obklopuje ľadová voda, no Opah to dokázala,“ dodal Wenger.

Obyvateľ osemtisícových oceánskych hlbín. Foto: Shutterstock

Príšera z hlbín
Dná oceánov skrývajú aj dravcov ako vystrihnutých z béčkových hororov. V rekordnej hĺbke viac ako osemtisíc metrov našli vedci pred pár rokmi dravca, ktorého by ste asi v akváriu nechceli mať. Pseudoliparis swirei má ružovú kožu a pod priehľadnou kožou bez náznaku šupín vidíte presvitať žalúdok, črevá i svaly. V obrovskej hĺbke loví hlavne mäkkýše, žiadna iná ryba sa do takejto osemtisícovej priepasti nedostane. Presne 8200 metrov je pre Pseudoliparis swirei maximum. Už v takejto hĺbke pôsobí na organizmy obrovský tlak, ktorý ničí veľké molekuly v tele. Táto pozoruhodná ryba však má v tkanive vysoký obsah látky TMAO, ktorá chráni pred ich zničením. Ešte hlbšie do priepasti by sa ale ani vďaka nim nedostala. Na objavy pozoruhodných dravcov však nemusíte ísť až „do stredu zeme“. V hĺbke štyri kilometre neďaleko Havajských ostrovov našli biológovia nový druh chobotnice, ktorú pomenovali Casper. „Toto zviera je zvlášť neobvyklé, pretože nemá žiadne pigmentové bunky chromatofory, typické pre väčšinu hlavonožcov,“ povedal pre portál Usa Today Michael Vecchione, biológ Národného úradu pre oceány a atmosféru.

Fascinujúca teplokrvná ryba Opah. Foto: Róbert Pánko

Kráľ smrtiacej elektriny
Casper však pripomína skôr milého ducha z rovnomennej rozprávky než morského zabijaka. Toto renomé však obháji paúhor elektrický. Tento fascinujúci tvor je často spájaný s mnohými nadpozemskými mýtmi, no vedci z Vanderbiltovej univerzity v Nashville tvrdia, že jeden z nich je pravdivý. Viac ako dve storočia stará legenda hovorila, že paúhor dokáže usmrtiť niekoľkonásobne väčšieho tvora ako je on sám. Pochádza z historky z roku 1800, kedy bol slávny biológ Alexander von Humbolt svedkom útoku elektrického úhora na koňa, ktorého zabil. Vedci simulovali jeho útok na dôkladne vyrobenej makete hlavy krokodíla a experiment potvrdil, že úhor naozaj môže zabíjať týmto spôsobom. Potvrdili, že slávny biológ vlastne nemusel vôbec preháňať. „Podľa našich výskumov môže byť úhor ešte nebezpečnejší, než sa tradovalo v Humboltových historkách. Keď je úhor ponorený, sila jeho elektrických impulzov sa distribuuje v celom objeme vody, no ak sa cíti v ohrození, je schopný vyskočiť z vody a pritisnúť sa čo najväčšou plochou svojho tela na objekt útoku čím sa elektrický šok znásobí,“ povedal pre magazín Scientific American biológ Ken Catania. Obrovská plocha oceánu poskytuje obrovské množstvo fascinujúcich objavov, čo platí aj o svete dravých rýb. Môžeme sa tak určite tešiť na výskumy a zistenia, ktoré dokážu zastaviť dych aj skúseným vedcom.

Muréna jávska dorastá až do troch metrov. Foto: Róbert Pánko


Mohlo by vás zaujať:

Borič žraločích mýtov: Čo cíti v prítomnosti týchto predátorov?

Facebook Comments