Po náročnom roku, keď vyhral súboj poloťažkej váhy označovaný ako zápas storočia nad Čechom Karlosom Vémolom, ho čakajú príjemnejšie povinnosti. Jeho žena Natália začiatkom januára priviedla na svet ich prvorodeného syna Attilka a on je rozhodnutý byť tým najlepším otcom.

Aké boli vaše začiatky?
Rodičia ma ako malého chlapca prihlásili na zápasenie, gréckorímsky štýl, ktoré som robil 9 rokov. Nebol som nejaký talent, ani šikovný. Vyhral som majstrovstvá Slovenska mladších žiakov, ale tá úroveň nebola taká vysoká ako teraz. Potom som mal deväť rokov pauzu a v tom čase som skúšal aj iné športy – futbal, basketbal, stolný tenis, ktorý ma celkom chytil, hral som druhú ligu. No a neskôr prišlo kempo karate, čo sa trošku podobá MMA. To sa mi zapáčilo, lebo som od ostatných bol o niekoľko tried lepší, mal som dobré základy zo zápasenia a uvedomil som si, že to bolo na niečo dobré. Mal som asi 200 zápasov, vyhral som, čo sa dalo, 14-násobný majster Maďarska, majster sveta aj Európy. Nebolo sa, kam posunúť, a tak som v roku 2008 vyskúšal prvý zápas MMA, ktorý som vyhral a odvtedy som išiel ako  píla.

Už ste sa venovali len tréningom a zápasom?
Nie. Okrem toho som v Rakúsku robil na farme, hádzal som 40 ton vriec zemiakov a cibule denne. Od pondelka do piatka som robil, cez víkend som prišiel domov do Gabčíkova, mal som zápas a znovu do práce. Trénoval som ako Rocky, od rána do večera som robil a potom zas trénoval. Vydržal som to 4 roky a jeden deň som si povedal, že to chcem robiť profesionálne. Môj najväčší úspech bol v roku 2013, keď som sa stal majstrom sveta v Bellatore, čo je druhá najväčšia svetová organizácia.

View this post on Instagram

MORNING WORKAOUT ZA NAMI @spartakusfightgym 🤜🤛

A post shared by Attila Vegh (@veghattila) on

Takže sa vám hneď darilo…
No najprv áno, ale potom mi prestala ísť karta a prehral som 4 zápasy po sebe, ľudia už o mne pochybovali a ja tiež. Nezabudnem na deň ako Palo Neruda, organizátor Oktagonu, prišiel za mnou, že zo mňa urobí znova hviezdu. Podpísal som teda zmluvu. Mal som vtedy čierne myšlienky. Hovoril som si, že asi už ani Pán Boh nechce, aby som vyhral, a tak som uvažoval, že možno by bolo lepšie, keby som skončil a robil by som trénera. Prišiel však piaty zápas a zvíťazil  som. Mám za sebou veľmi dlhú cestu. Veľa ľudí ma začína spoznávať až teraz, lebo MMA je v posledných troch rokoch veľmi populárne. Mnohí si hovoria, že som vyhral jeden zápas a už som slávny. Obetoval som tomu celý život a teraz len zbieram to ovocie, ktoré si zaslúžim.

Spomínate Boha, ste veriaci?
Verím v Boha, Ježiša mám aj vytetovaného. Keď ste zavretí v klietke, nikto vám nepomôže, len vy sám a Boh. Myslím si, že každý musí niečomu veriť, či už je to kresťanstvo, budhizmus..  Neveriaci povedia, že neveria, ale keď sa niečo stane, hneď Ježiško, pomôž mi. Nesedím každý deň v kostole, ale viem, prečo verím.

O vašej ceste na vrchol vznikol film, ktorý bude mať onedlho v kinách premiéru…
Má premiéru 30. januára a ukazuje cestu od mojich začiatkov až na vrchol. Chcem, aby ľudia videli, čím som prešiel. Sú tam zábery od detstva, otec bol od malička môj najväčší fanúšik, všetko točil na kameru, takže sme tieto zábery poskytli, tiež rôzne fotky a dozvedia sa aj niečo zo súkromia, ako som žil v Amerike, kde som býval, trénoval. Natáčalo sa to rok, bude to veľmi emotívny film a sám som naň veľmi zvedavý. Je to pre mňa veľká česť mať film v kinách.

Foto: Michal Hanko

Spomínali ste Ameriku, prečo ste tam odišli?
Žil som tam striedavo od roku 2010 do 2013. Mal som podpísanú zmluvu a musel som to odboxovať. Bol to pre mňa brutálny zážitok. Býval som na Floride a trénoval som v American top teame, čo je najlepší gym na celom svete, ktorý odchoval najväčšie špičky sveta UFC (organizácia Ultimate Fighting Championship, ktorá združuje najlepších bojovníkov v klietke – pozn. red.)

Čo vám dal šport?
Ako malý som bol taký tučko, stále som robil starším zle a provokoval ich. Tí si ma chytili a zlikvidovali ma. (smiech) Šport mi však dal pokoru a úctu, rešpekt k starším, za čo ďakujem. Teraz je iná, počítačová doba, deti sú rozmaznané. Rodičia ich dovedú do gymu, kúpia im drahé rukavice, lebo chcú byť ako Attila a myslia si, že to je len tak. Keď vidia, aké je to náročné, na druhý deň neprídu. Ak sa však niekto nevzdá po 3 mesiacoch a vidím, že mu to ide, venujem mu viac času. Chcem byť príkladom pre mladých, nikdy som sa nepobil na ulici, na diskotéke, nikde. Keď sa aj o našich zverencoch dozvieme, že sa napríklad pobili v škole, okamžite ich vylúčime. Ukázať sa môžu len v klietke, proti seberovnému súperovi. V klietke sa aj ja premením na iného človeka a nespoznávam sa, v súkromí ma však môžu natrieť na chlieb.

V minulom roku ste absolvovali zápas storočia MMA, v ktorom ste už po dvoch minútach knokautovali českého vyzývateľa Karlosa Vémolu. Všetci od vás očakávajú odvetu…
Chcem mať teraz úplný pokoj. Štyri mesiace som obetoval len príprave a zažil som doslova peklo, stála pri mne tehotná manželka, ktorej som sa vôbec nevenoval a chcem jej to vrátiť. Narodilo sa nám vďakabohu zdravé dieťatko, takže sa budem venovať na 100 % rodine. Základ je, že ja som šéf a poviem, kedy bude odveta a či ju chcem, alebo nie.

Potešilo vás, keď vám Vémola  blahoželal k narodeniu syna?
Samozrejme. Keď sa mu narodila zdravá dcérka, mal som z toho radosť a písal som mu tiež. Je to normálna ľudská vec, že si v súkromí prajeme a neopľúvame sa.

Narodenie prvorodeného dieťatka je pre vás životným zážitkom…
Určite áno. Malý Attilka sa narodil v januári, na svoje meniny. Ráno o desiatej som už nemocnici aj so svokrou a čakali sme, kedy príde na svet. O siedmej večer bol už vonku, bol som pri pôrode, celé som to veľmi prežíval. Dokonca som koučoval svoju ženu, ako má dýchať, to je ono, poď… Videl som, ako veľmi trpí, ale brutálne to zvládla, je to veľmi silná žena a som na ňu hrdý. Keď som uvidel Attilka, vypadli mi slzy šťastia, boli to veľké emócie a mal som aj tú česť prestrihnúť pupočnú šnúru.

Už ste aj prebaľovali?
Budem stopercentný otec, hneď na druhý deň som prebaľoval, aj mi to celkom išlo. (smiech) Chcem byť súčasťou všetkého, mám vzor vo svojom úžasnom ocinovi.

Vráťme sa však k zápaseniu. Dá sa z neho na Slovensku vyžiť?
Posledné roky je to ľahšie, keď že existuje Oktagon a tiež sociálne siete, a zápasníci môžu mať peniaze aj z reklám. Mnohí nás za reklamy hejtujú, ale za jeden post dostanem toľko, koľko bežný robotník za mesiac. Tak by som mu dal veľmi rád na výber, keby mal možnosť, či by radšej robil, alebo dal jednu fotku na instagram, čo mi trvá 4 sekundy. Neprajníci budú stále, sú to však nešťastníci, ktorí všade hľadajú niečo zlé.

Kedy prichádza u zápasníkov MMA dôchodok? Už viete, budete robiť po skončení profesionálnej kariéry?
Zápasníci môžu zápasiť aj do 50 rokov, pokiaľ sa cítia dobre. Treba však vedieť povedať, keď naozaj stačilo, že už na to nemám. Nebojím sa toho, lebo mám veľa šikovných zverencov, sú to špičkoví zápasníci. Som ich tréner, ich inšpirácia, viem im ukázať cestu, ktorou som prešiel. V trnavskom gyme sme rodina, pomáhame si navzájom, tu budem pokračovať.

Pri bojových športoch ešte ostaneme:

Šampión MMA Buki sa vrátil
Aký je váš názor na MMA? Diváci ho milujú, čo vy?
Pavol Neruda: MMA na Slovensku môže spôsobiť podobný ošiaľ ako v USA

Facebook Comments