Určite vo vás rezonuje ešte prejav mladučkej aktivistky Gréty, ktorá plačlivo bojuje za svoju generáciu a nabáda v boji proti klimatickým zmenám. Boj je však nutné robiť na vedeckom a diplomatickom poli, držať sa faktov a najmä zhodnúť sa na spoločnom postupe medzi štátmi.

Alpy sa menia
Najbližšie sa budeme musieť vyrovnať s akútnym roztápaním alpských ľadovcov. Podľa švajčiarskych vedcov však už nedokážeme ovplyvniť prvú fázu. Aj keby ľudstvo okamžite prestalo produkovať emisie skleníkových plynov, do roka 2050 stratia ľadovce takmer polovicu svojho objemu. „Do konca storočia prídu pravdepodobne o všetok ľad, topenie v druhej polovici storočia však môže už ľudstvo zmierniť znížením emisií,“ píše vo vedeckom magazíne Cryosphere šéf vedeckého tímu Harry Zekollari. Ten sa s kolegami zameral na viac ako štyri tisícky alpských ľadovcov a použil nové postupy a modely monitorujúce aj pohyby samotných ľadov. Podobná štúdia vo svete ešte nemá obdoby. Vedci vypracovali dva scenáre predpokladaného „správania sa“ ľudstva. Mali k dispozícii údaje spred dvoch rokov, kedy mali ľadovce v Alpách objem približne sto kilometrov štvorcových. V prvom scenári rátali s možnosťou, že ľudstvo výrazne zníži emisie a do konca storočia by bola teplota pod úrovňou dvoch stupňov Celzia. Je to vlastne cieľ stanovený parížskou klimatickou dohodou z roku 2015. „Druhý scenár je pesimistický a predpokladá, že ľudstvo bude emisie len zvyšovať. To znamená, že v roku 2100 budú Alpy prakticky bez ľadu. Výrazne sa oteplí a Zem čakajú krušné časy,“ uviedol v štúdii vedec Matthias Huss.

Rozlúčka s ľadovcami
Zmena teplôt môže Zem v budúcnosti pretvoriť na neobývateľnú planétu a nemusíte byť „ekoterorista“ či živý aktivista s krvou v očiach, aby vás to trápilo. Ľadovce sú symbolom týchto zmien a najmä tí, ktorí si ich pamätajú ako monumentálne kolosy, veľmi ťažko znášajú ich miznutie. Na Islande sa dokonca s jedným z nich išli aj rozlúčiť. Pri mestečku Borgarnes vyliezli tento rok stovky ľudí na vrchol sopky Ok, ktorú ľadovec pokrýval posledných 700 rokov. Umiestnili tam pamätnú plaketu s nápisom List do budúcnosti. Je tam i zdôraznená informácia o tom, že Ok je prvým ľadovcom na Islande, ktorý zanikol. Rekordné množstvo oxidu uhličitého v atmosfére bude v budúcnosti zapríčiňovať podobné pretváranie planéty. Na vytvorenie názoru a obrazu sa stačí pozrieť na svet pohľadom termokamery. Ak uvidíte mapu sveta spred 60 rokov a zadívate sa na teplotné body v oblastiach, kde sa počas roka vyšplhali teploty od 30 až 40 stupňov Celzia, uvidíte len malé červené machuľky okolo rovníka a pod. Po roku 2050 sa takmer celá planéta „vyčervení“ a z miernych pásiem sa definitívne stanú trópy a z tropických zas pustiny bez vody. Varujú pred tým aj odborníci, ktorí doteraz nereagovali na množstvo konšpirácií či prehnaných prognóz. Podľa talianskeho glaciológa Renáta Colucciho zmiznú na Zemi všetky ľadovce nižšie než tri a pol kilometra do 30 rokov. „Sondy do ľadovcov v Grónsku a Antarktíde prezrádzajú, že za posledných sto rokov pribúdal oxid uhličitý v atmosfére stokrát rýchlejšie než v akomkoľvek inom období za posledných 800-tisíc rokov,“ povedal Colucci pre agentúru ANSA. Je teda podľa neho vedecky dokázané, že za túto činnosť môže človek. Problémy nastanú vtedy, ak zmiznú ľadovce nielen z Álp, ako podmiensme už spomínali, ale i z pohorí Andy, arktickej tundry či dokonca Himalájí. „Krajiny ako Peru, Chile a India sa ohľadom zásobovania vodou spoliehajú na horské ľadovce, čo značí problémy v budúcnosti,“ vysvetlil glaciológ. Ak sa k tomuto ľudstvo prepracuje, je dosť možné, že hladina svetových oceánov sa zdvihne tak, že sa zaplavia niektoré ostrovy a pobrežné oblasti.

Vodné zdroje majú byť predmetom budúcich konfliktov. Foto: Profimedia.sk

Slovenské peklo
Pre nebezpečenstvo z týchto zmien však nemusíme chodiť vôbec ďaleko. Odborníci tvrdia, že na konci tohto storočia sa na Slovensku dokonca vytvoria podmienky i pre vznik tornád! Už v najbližších rokoch majú narastať vlny horúčav aj na našom území. Dokonca už pred dvoma rokmi poľnohospodári hlásili vinou horúčav výpadok tržieb až 40 miliónov eur. Hlavne pestovanie zemiakov, ktoré potrebujú dostatok vody, dostalo poriadne zabrať. Naopak, množili sa správy od farmárov, že sa im darí pestovať citrusové plody či dokonca kivi. „Riziko predstavujú aj epizodické suchá, ktoré sa často striedajú s intenzívnymi dažďami a tiež búrkami a silnými vetrami. V budúcnosti bude väčší problém s vodou, ktorá bude čoraz vzácnejšia. Bude prichádzať k celkovému vysušovaniu krajiny. Z hľadiska adaptácie na zmenu klímy by preto malo byť najdôležitejšie zadržiavať čo najviac vody v krajine prostredníctvom močiarov, mokradí, jazier, vodných nádrží a lesov,“ povedal pre BREAK klimatológ Pavel Matejovič.

Vojny a konflikty
Odborníci na geopolitiku a medzinárodné vzťahy dokonca varujú aj pred konfliktmi medzi národmi, ktoré budú medzi sebou bojovať aj o zdroje pitnej vody. Taliansky expert OSN na vyhodnocovanie environmentálnych hrozieb Fabio Farinosi vypracoval analýzu miest, kde v budúcnosti možno očakávať veľmi krízové scenáre. Ide najmä o oblasť riek Níl, Ganga-Brahmaputra, Ind, Eufrat, Tigris a Colorado. „Na analýzu hrozieb sme použili pokročilý algoritmus založený na umelej inteligencii. Pomocou tohto programu sme brali zreteľ aj na minulé konflikty, kde išlo o spory o vodné zdroje, no samotný program zvažoval pri predvídaní budúcnosti aj množstvo iných faktorov, ako sú zmena klímy, politicko-ekonomické faktory, rast populácie, prístup k pitnej vode a podobne,“ povedal vedec pre magazín Global Environmental Change. Otázka, či človek dokáže presvedčiť prírodu, aby nás nezmietla zo zemského povrchu, je na diskusiu. No tá by nemala dávať priestor konšpirátorom, neoblomným skeptikom či zaslepeným aktivistom s jedom v ústach a frázami plnými obviňovania bez riešení.

Mohlo by vás zaujať:

Globálne otepľovanie. Budeme sa potiť, stratíme libido a bude nás menej

 

Facebook Comments