Nasledujúcich desať archeologických objavov patrí medzi najvýznamnejšie v dejinách:

10. Jaskyňa Altamira
Objavenie jaskyne v severnom Španielsku navždy zmenilo pohľad na prehistorického človeka. Vďačíme zaň osemročnému dievčaťu, ktoré v roku 1879 doviedlo svojho otca a amatérskeho archeológa Marcelina de Sautuolu do dobre známej jaskyne. Rozhodol sa ju preskúmať podrobnejšie. Našiel tu nástenné maľby staré asi 36-tisíc rokov, ktoré v nasledujúcich desaťročiach vyvolávali v rámci odbornej obce búrlivú diskusiu. Mnohí vedci odmietali pripustiť, že už v takej dávnej dobe bol človek schopný vyjadriť sa umelecky. De Sautuola sa stal terčom posmechu. Keď sa neskôr našli ďalšie jaskyne s podobnými maľbami, ktoré dávali za pravdu jeho tvrdeniam, bol mŕtvy.

Foto: Shutterstock

9. Rukopisy Mŕtveho mora
Zbierka 93 starovekých textov patrí k vôbec najstarším zachovaným hebrejským textom. Prvé zvitky našli v roku 1946 v jaskyni na dnešnom Západnom brehu Jordánu traja beduíni a spočiatku nevedeli, čo s nimi urobiť. Napokon časť z nich predali obchodníkovi so starožitnosťami za sedem jordánskych libier. Dnes by to bolo asi 300 eur. Časom sa zvitky dostali do povedomia odbornej verejnosti a v druhej polovici 20. storočia prebiehali rozsiahle archeologické vykopávky, ktoré odhalili ďalšie texty. Všetky pojednávajú o období v rozpätí 700 rokov okolo prelomu letopočtov, niektoré sa týkajú Biblie, iné sú mimobiblické. Ide však iba o časť rozsiahlej zbierky a predpokladá sa, že 93 dosiaľ objavených textov tvorí možno len 6 % z ich celkového počtu.

Foto: Shutterstock

8. Tutanchamónova hrobka
Žiaden iný archeologický objav nerezonoval v médiách tak ako hrobka faraóna Tutanchamóna. V roku 1922 ju v Údolí kráľov našiel Howard Carter a vynikala najmä tým, že sa nikdy nestala obeťou vykrádačov hrobov. V hrobke sa nachádzalo také množstvo rôznych artefaktov, že trvalo osem rokov, kým ich všetky premiestnili do Káhiry. Dnes by sme asi povedali, že Tutanchamón bol „povolaním syn“. Na trón usadol ako deväťročný a v podstate nič prevratné nedokázal. Zomrel o deväť rokov neskôr a keby jeho hrobku vykradli, meno tohto faraóna by možno zapadlo prachom. Avšak nestalo sa tak. Jeho zlatá pohrebná maska sa vďaka šťastiu stala popri sfinge, pyramídach a Níle jedným z hlavných symbolov Egypta.

Foto: Shutterstock

7. Knóssos
Vykopávky na jednom mieste málokedy vedú k objaveniu celej civilizácie, ale v prípade krétskeho paláca Knóssos to tak bolo. Začiatkom 20. storočia tu Arthur Evans našiel rozsiahle ruiny z rokov 1900 až 1450 pred Kristom, ktoré pozostávali z 1300 miestností. Mnohé z nich boli zdobené freskami delfínov, gryfov či mužov zápasiacich s býkmi. Ešte dôležitejších však bolo vyše štyritisíc hlinených tabuliek s nápismi v dovtedy neznámom písme. Neskôr dostalo pomenovanie „lineárne písmo B“ a podarilo sa ho rozlúštiť až v polovici 20. storočia. Stalo sa vôbec najstarším európskym rozšifrovaným písmom. Mimochodom, Knóssos možno poznáte aj z gréckych bájí a povestí. Bol sídlom kráľa Minoa a miestom, kde mal žiť v labyrinte Minotauros.

Foto: Shutterstock

6. Machu Picchu
V súčasnosti najnavštevovanejšia archeologická lokalita na svete sa stala symbolom ríše Inkov. Pritom ju obývali len približne sto rokov na prelome 15. a 16. storočia. Podobne ako v prípade Altamiry, aj pri objavení tejto horskej citadely zohralo dôležitú úlohu dieťa. Historika Hirama Binghama sem v roku 1911 doviedol len 11-ročný chlapec. Španielski conquistadori mesto nikdy nenašli a nevyplienili, vďaka čomu sa v Machu Picchu našlo veľké množstvo artefaktov. Veľká časť z nich sa dnes nachádza v depozitároch Yalovej univerzity a je predmetom sporov medzi školou a peruánskou vládou. Samotné mesto je dodnes predmetom odborných debát a nevie sa napríklad ani to, prečo ho Inkovia postavili tak vysoko v majestátnych horách.

Foto: Shutterstock

5. Terakotová armáda
Je dosť nepravdepodobné, že keď budete na dvore kopať studňu, zapíšete sa do dejín. Čínskym farmárom sa to ale v roku 1974 podarilo. Najprv našli viacero kovových artefaktov, a tak kontaktovali úrady, ktoré do práce povolali archeológov. Výsledok? Objav jedného z najväčších mauzóleí, aké poznáme. Vyše osemtisíc terakotových bojovníkov, 130 bojových vozov a 650 koní vzniklo v 3. storočí pred Kristom, aby bránili na druhom svete kráľa Š´-chuang-tiho. Sochy v životnej veľkosti sú absolútne unikátne, každá je iná a dajú sa odlíšiť dokonca aj podľa tváre, a nešlo len o vojakov. Kráľa mali po smrti sprevádzať aj úradníci, akrobati, hudobníci a siláci. Zrejme preto, aby sa náhodou nenudil.

Foto: Shutterstock

4. Pompeje
V roku 79 explodoval Vezuv takou silou, že zmienky o erupcii sa dostali aj do dobových dokumentov. Láva sa valila veľkou rýchlosťou a sopečné plyny zabili tisíce ľudí. Pompeje zmizli zo zemského povrchu i dejín, ale vulkán ich zakonzervoval vrstvou popola a pemzy. V roku 1748 ich znova objavili. Asi o sto rokov neskôr istému Giuseppemu Fiorellimu napadlo, že vyplní dutiny v popole sadrou. Nielen jemu sa potom naskytol pomerne desivý pohľad na odliatky ľudských tiel, ktoré mali neraz zhrozené výrazy v tvárach. Vykopávky v Pompejach i neďalekom Herculaneu poskytli úžasnú sondu do života v Rímskej ríši začiatkom nášho letopočtu. Artefakty tu archeológovia nachádzajú dodnes.

Foto: Shutterstock

3. Roklina Olduvai
Za veľkú časť toho, čo vieme o ľudskej evolúcii, vďačíme asi 50 kilometrov dlhému kaňonu v Tanzánii. Krátko pred prvou svetovou vojnou tu nemecký archeológ Wilhelm Kattwinkel objavil viacero fosílií a jeho nasledovník Hans Reck našiel aj ostatky hominidov. Ďalšie expedície prerušil globálny konflikt, ale v medzivojnovom období i po roku 1945 tu prebiehali rozsiahle vykopávky. Archeológovia tu našli tri rôzne druhy hominidov a zistili, že predkovia dnešných ľudí tu žili už pred 1,9 miliónmi rokov. Tu prvýkrát objavili ostatky druhu, ktorý neskôr dostal pomenovanie Homo habilis, človek zručný. Možno ešte dôležitejší je fakt, že v rokline Olduvai je možné pozorovať vôbec najdlhšie kontinuálne osídlenie jednej lokality. Ľudia odtiaľto odišli až pred 15-tisíc rokmi.

Foto: Shutterstock

2.Rosettská doska
Spoznávať minulosť bez znalosti písma je mimoriadne náročné. Aj preto je Rosettská doska kľúčovým artefaktom pre skúmanie egyptských hieroglyfov. Tie spôsobovali učencom vrásky na čelách celé storočia, až kým francúzski vojaci v Egypte neobjavili v roku 1799 túto zvláštnu kamennú dosku. Boli na nej nápisy v troch rôznych jazykoch a napokon sa prišlo na to, že ide o rovnaký text, ale v iných písmach: náročných hieroglyfoch, jednoduchšej démotike a gréckej alfabete. Rozlúštiť jednotlivé hieroglyfy tak už bolo relatívne jednoduché a Rosettská doska umožnila vznik modernej egyptológie. Už viac než 200 rokov je artefakt uložený v Britskom múzeu, kde je jedným z najpopulárnejších exponátov.

Foto: Shutterstock

1.Trója
Dá sa povedať, že Heinrich Schliemann považoval Homérovu Iliadu za turistického sprievodcu. Čo všetci považovali za mýtus, bral tento archeológ samouk ako realitu. A nemýlil sa. Na pahorku, ktorý nesie meno Hisarlik, skutočne kedysi stálo rozľahlé mesto. A nie jedno, ale hneď deväť. Nová Trója vždy vyrástla na troskách tej starej a predpokladá sa, že „homérovská“ Trója bola šiestou v poradí a jej obyvatelia žili v búrlivých časoch. Na východe bola ich susedom Chetitská ríša, na západe Gréci. A hoci Homér tvrdí, že príčinou vojny bola Helena, s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o to, kto bude z Tróje kontrolovať lukratívnu obchodnú cestu medzi Stredozemným a Čiernym morom. Príbeh o Trójskej vojne pozná každý, ale málokto vie o tom, že Schliemann v 70. rokoch 19. storočia z tejto lokality vyniesol tzv. Priamov poklad. Išlo o zlato a ďalšie artefakty, ktorých vlastníctvo Schliemann pripisoval kráľovi Priamovi. V skutočnosti sú však podstatne staršie. Archeológ ich prepašoval do Berlína, odkiaľ ich po druhej svetovej vojne vzali sovietski vojaci. V súčasnosti sa nachádzajú v Puškinovom múzeu v Moskve. Na mieste, kde ležala Trója, prebiehajú vykopávky aj dnes.

Foto: Shutterstock

Mohlo by vás zaujať:

Najväčšie neobjavené poklady
Špičkový slovenský vedec odhaľuje záhady starovekého Egypta
Hľadači pokladov alebo moderná zlatá horúčka pokračuje

Facebook Comments