Vedeli ste, že koniec sveta môže byť takým nádherným miestom? Pripomína tropický raj, predstaví najkrajšie pláže, exotické trhoviská a dokonalú exotickú prírodu. Vyberte sa na prehliadku ostrovov Tahiti a Moorea.

Príchod na exotické Tahiti do srdca Francúzskej Polynézie má v sebe presne ten nádych tropického sveta, aký si predstavujete. Hneď  po pristátí začujete prvé tóny ťahavých melódií polynézskych piesní, ešte takmer na dráhe sa na vás kvôli vlhkosti prilepí tričko a v hale vidíte prvé kvety a vyrezávané sošky. Kto by čakal na opačnom konci lenivú byrokraciu pretkanú siestou, bol by prekvapený. Francúzska  Polynézia je stále natoľko prepletená s Francúzskom, že do pasu nedostanete ani len pečiatku!

Moorea – pod kokosovými palmami. Foto: Tomáš Kubuš

Prvé očarenie prichádza, no možno je to delírium z tej dlhej, takmer nekonečnej cesty, pretože ak sa vyberiete zo strednej Európy na Tahiti, počítajte s takmer 30 hodinami cesty, prestupmi a niekoľkými lietadlami. V okamihu, ako kráčate ostrovom, však únava spadne a Tahiti sa vám oprie do tváre. Už na prvý pohľad je tento ostrov krásny. Kam sa pozriete, tam vyrastajú zelené kopce, pahorky obrastené tropickou zelenou vegetáciou a všetkému dominuje impozantný vrch Orohena, ktorého špička sa zastaví vo výške 2241 m. n. m. Tma príde na ostrov rýchlo, vkradne sa bez pozvania a odrazu ho ovládne. Až neskôr človek príde na to, že to sa Tahiti zahalí, aby mohlo ráno vydať svoje tajomstvá.

Prebudenie v Papeete
Tahitské hlavné mesto Papeete leží na okraji ostrova, kde sa stretáva okolitý oceán s divokými zelenými pahorkami. Nemá dlhú históriu, no vie, ako zaujať inými zbraňami. So svojimi 130-tisíc obyvateľmi je najväčším mestom celej Francúzskej Polynézie. Už len jeho samotné meno vzbudzuje exotiku a hlavou prebleskne kopec snov. Papeete ožíva skoro ráno, a tak neváham a vyberiem sa do ulíc. Je pár minút po šiestej, slnko sa prebudilo, no ešte nepáli svojím silným žiarením všetko, na čo sa pozrie. Rána na tropických ostrovoch sú nádherné. Vzduch je čerstvý, príjemný, vlhkosť si ešte nevyberá svoju daň a aj horúčava sa drží na uzde. Možno práve preto tu všetko ožíva takto skoro ráno, aby si ľudia vybavili svoje potrebné veci, stretli sa, najedli, nakúpili a potom sa ukryli niekam do tieňa alebo pod vrtuľu vlastného domu, ktorá bude víriť vzduch. Ozvú sa prvé autá, motorky, a hoci nájdete štvrte či ulice, ktoré ešte driemu, čím bližšie ste k centru a k trhovisku, tým sa ľudská vrava násobí a priťahuje. Trhovisko Marché Papeete vystrelí zo seba sympatické dievča na recepcii po otázke, aké jedno miesto by mal človek v hlavnom meste vidieť. Nespomína kostoly, pamätníky či parky, ale trhovisko a má pravdu, pretože práve tu bije srdce celého Tahiti.

Tahiti – aj predavačky na trhovisku sa vedia zabaviť. Foto: Tomáš Kubuš

Exotika Tahiti pod jednou strechou
Trhovisko Marché Papeete je skutočným magnetom, pretože si jednoducho nepomôžete a svojou atmosférou vás zláka, či chcete či nie. Leží v absolútnom centre Papeete, je otvorené do niekoľkých strán, a tak sledujete, ako tam prúdia zástupy domácich, podobne ako mravce do mraveniska. Turistov je tu pár, spočítam ich na prstoch oboch rúk, inak je tu takmer všetko autentické. Na budove je cítiť, že ju zožiera tahitská vlhkosť a po jej obvode posedávajú muži zabraní do rozhovorov. Akoby ste boli v malom francúzskom provinčnom mestečku. Na provizórnom stolíku pohárik kávy, ľahké raňajky v podobe croissantu a divoká gestikulácia. Francúzske reálie sa tu počas desaťročí zakorenili viac, ako by si človek predstavoval. Stačí vojsť a viete, že ste na mieste, kde to praská vo švíkoch exotikou. Vôňa čerstvého, dozretého ovocia sa mieša s rybami, vonia tu kozmetika z kokosového oleja a napokon aj farebné kvietky tiara, symbol Polynézie. Je zaujímavé, že kým ste vonku, máte pocit, že dnu do trhoviska sa sťahuje celé mesto, no len čo vojdete dnu, ľudia sa rozplynú. Každý krok sprevádza iný zážitok. Tu predávajú celé trsy sladkých ananásov,  papáju, chlpaté rambutany či rôzne druhy banánov od tých najmenších, ktoré si dáte na jedno zahryznutie až po mäsité banány na varenie. Tá lenivá atmosféra je opojná, až sa prestanete ponáhľať a prechádzate sa tu krok po kroku sledujúc život okolo seba. Sem-tam vás domáci pozdraví, prehodí slovo, dve, a nikto vám nič nevnucuje. Najfotogenickejšie časti trhoviska predstavujú pulty s rybami.

Okolité moria sú bohaté, a tak sa miestami drevené stoly prehýbajú pod obrovskými tuniakmi, mečúňmi či inými rybami, ktoré ešte nedávno plávali niekde medzi Tahiti a Mooreou. Miestni ich kupujú na kilá, no ak máte chuť, vedia vám neďaleko pripraviť aj miestnu špecialitu Poisson Cru. Okraj vnútorného trhoviska je miestom plným hlasov a vôní pripravovaného jedla. Práve sem sa chodia mnohí naraňajkovať v čase, kedy ešte nie sú otvorené kaviarničky v Papeete. Malé kobky predstavujú podniky, kde vám naservírujú čerstvú, chrumkavú bagetu s mäsom, zeleninou, syrom, ale nie je problém nájsť tu aj sladké koláče, zákusky či palacinky. Aj v jedle sa tu prelína tahitská a francúzska stopa. Koniec trhoviska patrí suvenírom. Táto časť je najviac umelá spomedzi všetkých častí, no má svoje čaro, pretože tu nájdete niekoľko zaujímavostí typických pre Tahiti, ktoré by ste inde márne hľadali. Dominuje tu kokosový orech a zdá sa, že je tu jeho dôležitosť povýšená takmer na posvätný artikel. Akoby z neho vyrábali všetko. Dostanete tu čerstvý kokosový orech nakrájaný na snehobiele kúsky, zapiť ich môžete lahodnou kokosovou vodou, kozmetika Monoi obsahuje kokosový olej premiešaný s esenciou kvietku tiara, no zaujmú aj kokosové naberačky z rozbitých orechov, kokosové dekorácie či klobúky z kokosovej palmy. Máte chuť na sladké? Siahnite po kokosovom cukre! Ak sa vám už z kokosu zatočila hlava, nezúfajte, nájdete tu aj známe tahitské perly, mušle, výrobky z koralov a iné exotické drobnosti.

Tahiti – kúpte si ananás. Foto: Tomáš Kubuš

Bougainville, Notre-Dame aj Štefánik
Prechádzka po Papeete má zvláštny nádych, pretože hoci je hlavným mestom Francúzskej Polynézie, ale kto si ho vie reálne predstaviť? Nečakajte tu žiadne výškové budovy, žiadne nablýskané námestia, moderné obchodné centrá ani nič podobné. Svojím výzorom skôr pripomína malé zabudnuté mestečko, ktoré sa rozlieva medzi prenikavo zelenými kopcami a morským pobrežím s prístavom. Práve poloha robí z Papeete klenot celého Tahiti. Niet divu, že keď sem v roku 1766 priplával francúzsky moreplavec Louis Antoine de Bougainville, ostrov ho tak očaril, že s ním preplietol svoj osud. Práve on objavil tieto miesta pre západný svet a na neveľkom námestí, kde ožíva trhovisko, nájdete dodnes jeho bustu. Leží tu aj polohrdzavé francúzske delo namierené na more, odkiaľ kedysi mohlo poprísť nebezpečenstvo. Dnes odtiaľ skôr príde luxusná jachta hľadajúca miesta na kotvenie v lokálnom prístave, aby dokúpila zásoby a vybrala sa na menej známe polynézske ostrovy. Kokosové palmy dotvárajú dušu Tahiti a neďaleko od pevniny sa z mora dvíha krásny zelený ostrov Moorea. Najdôležitejšou pamiatkou celého Papeete je neveľká katedrála Notre-Damme. Nečakajte tu ikonu ako v Paríži, ale Tahiťanom rozhodne stačí. Francúzi ju postavili už v roku 1875, a tak je najstaršou pamiatkou celého ostrova z koloniálnej éry. Vďaka svojmu koloniálnemu šarmu patrí k najkrajším stavbám mesta. Pred katedrálou stojí kilometrovník s číslicou nula, záhradník upravuje okolité kríky a vnútri sedí len poltucet ľudí. Niektorí si prišli oddýchnuť, iní v modlitbe hľadia pred seba. Počas nedeľnej bohoslužby sa priestor zaplní, pretože mnohí Tahiťania konvertovali na kresťanstvo a na ostrove stále žije cca 30 percent cudzincov, najmä Francúzov. Interiér dýcha koloniálnou dobou a zdá sa, akoby sa tu nič nezmenilo za sto rokov. Len tá socha Krista s Pannou Máriou je nejaká iná, nejaká zvláštna. Ich tváre totiž zdobia polynézske črty a Kristus drží v rukách chlebovník.

Foto: Tomáš Kubuš

Na neďalekej značke sa odrazu objaví smerová tabuľa „Stéle Stephanik“ ako odkaz toho, že nielen moreplavcovi Bougainvillovi sa tu zapáčilo. Práve sem na Tahiti sa totiž koncom apríla 1910 dostal Milan Rastislav Štefánik, aby tu strávil desať mesiacov života pozorovaním vzácnej Halleyho kométy a dokumentovaním života miestnych obyvateľov. Jeho čiernobiele fotografie dodnes patria k dôležitému pohľadu na život Tahiťanov zo začiatku 20. storočia. Kráčam v smere šípky, kde by sa mali nachádzať Štefánikove stopy, no domáci ho veľmi nepoznajú. Ulica skončí, triešti sa na niekoľko smerov a nie je tu nikto, kto by mi poradil. Odrazu svieti jeho meno aj na ďalšom nápise, vchode do takmer spustnutého areálu. „Štefánik?“ začuduje sa dvojica strážcov, akoby to meno nikdy nepočuli. Nič to, stačí vojsť ďalej, nenechať sa odradiť a pokračovať až na miesto, kde stojí biela, kamenná stále s pamätnou tabuľou. Je to zvláštny pocit. Iné je počúvať o tom, ako tu na konci sveta Štefánik pôsobil, iné byť odrazu tu presne na tých istých miestach. Zdá sa, že si Tahiti získalo nejednu dušu.

Tahiti – jedna z rezidenčných štvrtí Papeete. Foto: Tomáš Kubuš

Francúzske stopy a tahitský streetfood
Francúzska katedrála Notre-Damme nie je jedinou pamiatkou v meste, ktorá si ešte pamätá časy, kedy tu mali Francúzi hlavné slovo. Na okraji centra mesta natrafíte na vládnu štvrť, a hoci môže znieť akokoľvek honosne, ide o jednu ulicu, z ktorej vyrastajú vysoké, košaté stromy. Dominantou ulice je Prezidentský palác ozdobený nádvorím s fontánou. Pred obrovskou bránou stráži vojak v uniforme a už pohľadom dáva tušiť, že sa za neho nikto nedostane. „Môžem si ísť spraviť fotku?“ naivne skúšam a vojak sa začuduje, akoby som sa ho pýtal na to, či mi nemôže prezident umyť topánky. Napokon predsa len privolí, ale len od čiary, ktorú vrhá tieň brány. Aj to je malá výhra. Až v roku 1880 získali Francúzi nad Tahiti a ostrovmi plnú moc, pretože dovtedy boli Tahiťania neoblomní, čo sa týka vlády. Kráľovná Pomare IV., vládla Tahiti v polovici 19. storočia a do histórie vošla svojimi bojmi proti krajine galského kohúta. Až jej syn Pomare V. odovzdal vládu Európanom, no mnohí domáci dodnes dodajú, že to nebolo dobrovoľné a Francúzska Polynézia sa ocitla v koloniálnom valci. Priamo naproti palácu stojí budova súdu a pred ňou sa to hemží mopedmi autami a ľuďmi. Dnu vpustia len tých, ktorí majú stretnutie či súd, ostatní čakajú na verdikt vonku. Najšťastnejší je miestny pouličný predavač plnených bagiet, ktoré pripravuje v pojazdnom stánku presne pred vstupom. Čím viac ľudí, tým väčší biznis.

V centre Papeete sa sem-tam objavia maľby maliara Gaugaina. Tiež patrí do zástupu ľudí, ktorí Tahiti podľahli. Dlho koketoval s tropickými oblasťami a keď ho Martinik nenadchol, vybral sa na Tahiti, odkiaľ sa ešte raz vrátil domov do Francúzska, no trópy mu chýbali natoľko, že sa na Tahiti vrátil. Namaľoval sériu obrazov, dnes je na Tahiti jeho múzeum, no jeho hrob by sme tu hľadali márne. Posledné chvíle života prežil na ostrove Hiva-Oa, kde v roku 1903 aj zomrel. Celý deň v Papeete ubehne ani neviete ako a keď sa podvečer vrátite na nábrežie, zostanete stáť ako obarení. Pred očami tu pulzuje večer plný streetfoodu. Papeete ako streetfoodová destinácia? Jedno prekvapenie za druhým. Stretli sa tu desiatky ľudí, po okrajoch parkoviska stoja odparkované dodávky, kde sa pripravuje jedlo alebo ho pripravujú hneď vedľa nich na rozpálených griloch. Polynézska hudba, domáci sa miešajú s turistami a vôňa kreviet, grilovaných rýb, darov mora či mäsa na hamburger podlamuje kolená. Odrazu mi padne do oka stánok, v ktorom predáva sympatické dievča menom Mihimana. „Nechcela som pripravovať pizzu alebo hamburger, ale ukázať ľuďom to, ako vyzerá naša kuchyňa priamo z Tahiti,“ odpovie na otázku, čomu sa venuje a jej slová si ma získajú.

Tahiti – pohľad na prezidentský palác. Foto: Tomáš Kubuš

Ochutnávať tahitskú kuchyňu priamo na Tahiti je perfektná voľba. „Pripravila som tradičné tahitské menu Ma´a Tahiti, kde je namiešaná chuť celého ostrova,“ povie. „Variť ma naučila moja mama aj stará mama a sú to jedlá, ktoré sme jedávali doma,“ pokračuje, ale viac už hovoriť ani nemusí. Po krátkom čakaní pristáva na stôl tácka s niekoľkými jedlami. Exotiku zvýrazní grilovaný červený banán, sladký kokosový chlieb, chlebovník a kokosová omáčka. Druhým chodom je Fafa, kura na dusenom špenáte, kúsky bravčového mäsa s kapustou a najbizarnejším jedlom je Fafaru. „Ochutnaj aj totoa potom ti poviem, čo to je,“ ukáže na kúsok Fafaru. Prvé sústo, prenikavý smrad. Uf, zarezonuje mi v hlave a Mihimana sa začne smiať. „Turistom väčšinou nechutí, ale my ju máme radi,“ smeje sa. Až potom Mihimana prezradí, že Fafaru je kúsok ryby, ktorá sa nechá na slnku s morskou vodou. Slnko naštartuje proces hniloby a po troch dňoch je špecialita hotová. Jej zápach prebije aj ázijský durian. Nech to znie akokoľvek, nenechajte si tento zážitok ujsť.

Raj za pár kilometrov
Neďaleko Tahiti, len pár kilometrov od pobrežia slávneho ostrova, sa z mora dramaticky vynára ostrov Moorea. Kým mnohí pasujú za raj práve Tahiti, je to Moorea, kto z týchto dvoch ostrovov vyjde víťazne. Pohľad na ostrov, z ktorého vytŕčajú dva „žraločie zuby“ v podobe ostrých kopcov Mauaroa a Tohivea, je niečo, čo zosobňuje predstavu Polynézie. Kým Bora Bora je umelým svetom luxusných rezortov, tak Moorea je miesto, kde sa prelína skutočný život s ostrovnou krásou. Ak ste na Tahiti, máte na výber dve cesty, ako sa na ostrov dostať. Buď sa vyberiete ráno do prístavu a nasadnete na trajekt, ktorým sa budete takmer hodinku plaviť, alebo si poviete, že by ste odleteli exotickou spoločnosťou Air Tahiti, a tak budete na ostrove o desať minút. Keď lietadlo vzlietne, z okna vidíte nádherné tyrkysové zátoky zarezávajúce sa do prenikavo zelených kopcov. Presne takto nejako vyzerá raj. Let je neskutočne rýchly. Pilot vypne kontrolku zapnutia pásov letuška rýchlo rozdá vodu, sadne si a pilot sa ozve, aby sme sa pripútali, pristávame. Instantný zážitok! Letisko je presne také, aké by sa opísalo slovíčkom klišé. Chlapík vo farebnej košeli si vyspevuje a zároveň nakladá kufre či batohy niekoľkých pasažierov. Všetko prenesie z lietadla a potom ich ešte vyklopí na pás, ktorý vzápätí pustí. Ponáhľať sa? A kam? Nikde nikoho, iba v jednom obchodíku sedí znudený, podriemkavajúci predavač. Skôr ako na taxík tu natrafíte na kohúta a do toho všetkého hrajú tóny miestnej hudby. Chýbajú len tanečnice. O hodinku sa človek ani nenazdá a vonku sa objaví tma. Nočnú oblohu zdobí Južný kríž a všade panuje ticho a pokoj. Zvláštne, že človek z mesta na také ticho vôbec nie je zvyknutý. Na privítanie je príjemné zastaviť sa v jednom z malých podnikov a vychutnať si miestne dobroty. Steak z čerstvého tuniaka vo vanilkovej omáčke alebo Poisson Cru, tradičné polynézske jedlo z čerstvého, surového tuniaka, limetky a kokosového mlieka sú len dvomi obrovskými lákadlami.

Moorea – kokos a banán sú najčastejšie suroviny. Foto: Tomáš Kubuš

Zátoka s tyrkysovým snom
Moorea je skutočne fantastický  ostrov, pretože ak sem niekto ide za kúpaním a dokonalým morom, tak ho tu nájde, kto by chcel objavovať unikátnu prírodu, tomu ju Moorea ukáže a ak je tu niekto, kto sa chce len túlať a nasávať nuansy bežného života, toto je správne miesto. Z každého rožku trošku, to je dôvod, prečo je Moorea taká obľúbená. Ak chcete spoznať ostrov, na verejnú dopravu sa tu naozaj nespoliehajte. Ona tu totiž takmer vôbec neexistuje, a hoci stopovanie môže mať úspech, ak sa chcete pozrieť všade, skúste si požičať auto a objavovať s ním tajné zákutia. To, že Moorea je dokonalá plážová destinácia, dokáže zátoka Temae, len pár kilometrov od letiska. Aj miestni ju považujú za najkrajšiu pláž celého ostrova, a hoci nie sú plavci, radi sa sem vyberú, aby sa stretli. Ak máte zvyšných pár stoviek eur na noc, ubytujte sa v rezortoch na maldivský spôsob, no ak si chcete len užiť nenormálny biely piesok a tyrkysové odtiene priezračného mora, vôbec tu nemusíte bývať. Príchod na pláž lemujú desiatky štíhlych a vysokých kokosových paliem. Mnohé ešte zdobia kokosové orechy, a tak sa nenechajte zlákať miestom v tieni palmy. V oblasti Pacifiku vás totiž skôr môže zabiť kokosový orech ako čokoľvek iné. Temae vyzerá krásne. Zátoka je gýčovito nádherná a končí sa presne tam, kde sa z nej vynárajú divoké zelené pahorky, ktorých špičky sa zahaľujú do tajomnej hmly. Moorea má vlastnú mikroklímu a kým tu na pláži je skvelé počasie, pod pahorkom Tohivea krajinu bičuje tropický lejak. Je fascinujúce, že na rajskej pláži je len hŕstka ľudí. Celkovo nepatrí Moorea k miestam, kde by ste zažívali nápor turistov, no od najkrajšej pláže ostrova by človek čakal niečo iné. Všetko je vaše, palmy, kokosové orechy, voda, výhľady na neďaleké Tahiti. Ak vojdete do vody, je len otázkou času, kedy si všimnete, ako okolo vás plávajú raje. Na mnohých miestach je to atrakcia, za ktorú musíte platiť ako za fakultatívny výlet a tu sa raje objavia samy od seba.

Moorea – stretnite delfína. Foto: Tomáš Kubuš

Šnorchľovanie má taktiež svoje čaro, v neďalekých koraloch uvidíte množstvo rýb. Povesť ostrova ako miesta, kde prežijete aj lokálny život, nezostane nič dlžná. Objaví sa tu partia miestnych, rozložia si stoly, stoličky, vyberú gitaru a začnú si brnkať polynézske piesne. Muži vybalia ryby, ženy ich očistia, položia na gril a okrem hudby to na okolí začína rozvoniavať. O chvíľku už spoločne tancujú priamo na piesku a pri pohľade na nich má človek zimomriavky. Takto presne vyzerá polynézska verzia „carpe diem“. Jednoduchý život Moorea vôbec nie je veľkým ostrovom a ak chcete, počas dňa ho prejdete aj niekoľkokrát. Po obvode prejdete autom okolo 70 kilometrov, a tak ste tu v malom, veľkom svete. Najznámejšie miesta celého ostrova ležia na jeho severe, kde sa zátoky zarezávajú hlboko do krajiny a sú ideálne miesta na kotvenie aj väčších lodí. Cestou po okružnej ceste pretínam niekoľko malých anonymných dediniek. Každú zdobí menší či väčší kostol, zhluk domov a väčší prázdny priestor slúžiaci ako námestie či miesto stretnutí. Dedinky majú nanajvýš pár stoviek obyvateľov, no sú tu aj také, kde by ste ich počítali na desiatky. Zaprášenými ulicami sa naháňajú kohúty a čoskoro máte pocit, že ste sa ocitli na kohúťom ostrove, pretože miestami je ich tu viac než ľudí. Vždy, keď sa v podobnom mestečku ocitnete, všetko sa zastaví ako vo filmoch, kde hlavný hrdina vojde do baru niekde na divokom západe. Namiesto koltov tu však čakajte úsmevy a zvedavosť.

Ženy vo Francúzskej Polynézii majú plnšie a kyprejšie tvary a mužov často zdobia tetovania plné ornamentov, ktoré sú podobné moko, aké nosia Maori z Nového Zélandu. Tváre domácich sú akýmsi mixom Oceánie a juhovýchodnej Ázie, najmä Indonézie, pretože práve z týchto končín sa sem kedysi veľmi dávno mali dostať ľudia, aby tu založili novú civilizáciu. Krásne na všetkom je aj to, že tu budete jediní turisti, keďže mnohí na Mooreu cestujú len do rezortu a málokedy opustia jeho brány, za ktorými sa odohráva život. Občas natrafíte na malé lokálne trhoviská, kde predávajú pár kusov papáje, ananásov, tucet kokosových orechov, banány či čerstvé ryby. Sem-tam treba odháňať muchy, ale to k tomu jednoducho patrí. Všimnete si, že mnohé ženy nosia za svojím uchom kvietky. „Ak ich má žena za ľavým uchom, znamená to, že je vydatá a ak si dá kvety za pravé ucho, je stále voľná,“ povie predavačka a hanblivo sa usmieva. Skutočným centrom severnej časti ostrova je mestečko Tiahura. Nájdete tu niekoľko hotelov, rodinných penziónov a dokonca aj zopár obchodov a potraviny. Je tu aj bankomat, čo je na Mooreu pomerne vzácna vec, a tak je pri ňom niekedy viac ľudí než v samotnom obchode. V stánku pred obchodným centrom je v dodávke Francúz s Polynézankou. Prišiel sem pred rokmi a domov by sa už nevrátil. Živia sa predajom občerstvenia od bagiet po hamburgery a ako hovorí, neexistuje tu čas, preto si to tu zamiloval. Má pravdu, po chvíli skutočne zistíte, že ani nepozeráte, koľko je hodín, pretože jediné, čo tu platí, je východ a západ slnka.

Moorea – dedinka bez kostola snáď ani neexistuje. Foto: Tomáš Kubuš

Zátoky plné slávnych mien Severná časť ostrova vyzerá zvláštne a pri pohľade z lietadla by ste mali pocit, že vytvára mytologický trojzubec boha Poseidona. Aj on panoval moriam, oceánom aj vode. Práve Tichý oceán už dávno priniesol na Mooreu život. Nachádza sa tu dokonalá, krásna zátoka menom Opunohu. Hlboko vstupuje do vnútrozemia,  akoby sa chcela vyštverať až na vrcholok Mauaroa. Opunohu nie je obyčajnou plážou a kým Temae vyniká snehobielym pieskom, tu má prenikavú čiernu farbu. Nechýbajú palmy a na zvlnenej morskej hladine sa kolíše niekoľko  kokosových orechov. Podľa mnohých bola práve Opunohu zátokou, v ktorej mal zakotviť slávny moreplavec James Cook, aby  odtiaľto dostal na ostrov. Hneď vedľajšia zátoka, ktorú od Opunohu oddeľuje špicatý pahorok Rotui, nesie jeho meno, ale domáci tvrdia, že jeho loď kotvila práve v Opunohu. Loď Jamesa Cooka nebola jedinou slávnou loďou, ktorá preplietla svoj osud s ostrovom Moorea. Určite ste už počuli o lodi Bounty, na ktorej sa odohralo azda najslávnejšie povstanie v týchto končinách, však? Bolo to práve v tejto unikátnej zátoke, kde sa mali epizódy povstania odohrať. Zátoka Jamesa Cooka je opakom Opunohu. Je priezračná, čistá a dokonca v nej kotví historická plachetnica. To je romantika.

Tahiti – stopy maliara Gaugaina v Papeete. Foto: Tomáš Kubuš

Tajomné marae a najkrajšia panoráma
Divoký výzor pahorka Mauaroa, ktorého výška siaha takmer do jedného kilometra, priťahuje nejedného dobrodruha. Práve tu, cestou k nemu, sa ukáže prírodná tvár celého ostrova. V nižších polohách ešte sem-tam stojí dom so záhradou a tropickými stromami, no keď sa dostanete do džungle, cítiť, ako sa jemne zmení klíma a je o malý kúsoček chladnejšie. Len otravné komáre sa nestratili a radi sa prilepia na spotenú kožu zožieranú vlhkosťou. Pri predieraní sa vnútrozemím ostrova rýchlo zabudnete na pláže a odrazu máte pocit objaviteľa. Neraz si všimnete pri ceste značku odkazujúcu na „marae“ a ak okolo nich len prefrčíte, spravíte chybu. Marae sú totiž vzácnym historickým dedičstvom ostrova, ktoré je stále jemne zahalené rúškom tajomstva. Vlhká džungľa pohlcuje kamenný chodníček a stráca sa v prítmí. Kráčate po ňom, občas sa šmyknete na lístí, no keď zbadáte medzi kmeňmi stromov kamenné múriky, zvyšky stavieb, kamenné platformy ozdobené guľami takými vyhladenými, akoby čakali na svoje kanóny, tak si uvedomíte unikátnosť celého miesta. Marae predstavujú posvätné miesta, miesta patriace rituálom ľudí, ktorí ako prví obývali Mooreu. Mali prísť z Markéz, založili si tu svoje dedinky, začali koketovať s pestovaním aj chovom a svoje náboženské cítenie prežívali práve na takýchto miestach. Ich príbytky, drevené stĺpy aj čokoľvek iné sa stratilo a zostali len nemé kamene, svedkovia fascinujúcej histórie. Archeológovia tu objavili stopy civilizácie a zostali prekvapení. Ruiny stratených chrámov, totemy, kamenné tiki s tvárou človeka. Moorea je skutočné klbko prekvapení. Stačí len prísť a pomaličky rozmotávať. Jedno z najkrajších miest ostrova leží neďaleko odtiaľto. Vrchol Tohivea, jediný kopec ostrova, ktorý preťal kilometrovú hranicu, pripomínajúci ostrý, žraločí zub tvorí kulisu k vyhliadke známej ako Belvedere. Tá leží tesne pod vrcholkom Mauaroa. Ak sa vydáte po chodníčku strácajúcom sa v nedohľadne, dovedie vás do strateného sveta, ktorému dominuje vodopád a exotická príroda. Pohľad z Belvedere je čarovný. Stojíte tu, hľadíte pred seba na to, ako pahorok Rotui oddeľuje slávne zátoky a všetko naokolo je prenikavo zelené ako v reklamách zo švajčiarskych Álp. Ako môže byť niečo také krásne? Tri písmenká. Raj. Moorea je presne takýmto miestom.

ZÍDE SA VEDIEŤ

– Na cestu do Francúzskej Polynézie budete potrebovať platný cestovný pas, hoci žiadne vízum vám netreba. Nedajte sa zmiasť tým, že je tu silná francúzska stopa. Na občiansky preukaz sem totižto môžu prísť len Francúzi.

– Na Tahiti lieta len obmedzený počet spoločností, a tak s veľkou pravdepodobnosťou pôjdete cez novozélandský Auckland, americké Los Angeles či San Francisco či japonské Tokio. Ak náhodou letíte cez americké letiská, nezabudnite na ESTU.

– Cestovanie po Francúzskej Polynézii nepatrí medzi najjednoduchšie, hoci medzi niektorými ostrovmi nájdete pomalé a nespoľahlivé trajekty, najlepšie sa medzi ostrovmi cestuje leteckými preletmi. Air Tahiti spája viacero ostrovov, a tak máte šancu vidieť z Polynézie viac. Najobľúbenejšie linky smerujú z tahitského Papeete na ostrovy Moorea, Bora Bora alebo Raiatea. Na verejnú dopravu na jednotlivých ostrovoch sa nespoliehajte. Buď neexistuje, alebo je obmedzená a časovo náročná.

– Čo sa týka bezpečnosti, tak ide o veľmi bezpečný región. Pozor si dajte akurát na túlavé psy, komáre alebo zlé počasie, ktoré môže narušiť plány vzhľadom na prelety či trajekty.

– Francúzska Polynézia nie je najlacnejším regiónom sveta, no nie je to ani miesto, kde by ste museli minúť tisíce eur. Platidlom je tu pacifický frank a za 1 euro dostanete cca 120 frankov. Za jedlo na ulici miniete v priemere 5 – 8 eur, za jedlo v reštaurácii 12 – 20 eur. Trajekt z Papeete na ostrov Moorea vyjde okolo 15 eur. Ubytovanie je drahšia položka, za noc zaplatíte minimálne 60 – 80 eur.

– Najzaujímavejším mestom celej krajiny je tahitské hlavné mesto Papeete s koloniálnou architektúrou, ale aj spomienkami na Štefánika. Iné zaujímavé miesta v Polynézii sú ostrov Moorea, ostrovy Raiatea či Bora Bora, no za zmienku stojí aj lagúna Rangiroa.

– Tahiti a Polynézia očarila mnohých a patril medzi nich aj Marlon Brando, ktorý sa rozhodol kúpiť si privátny ostrov Tetiaroa (cca 50 km od Tahiti), na ktorom trávil čas. Dnes tu nájdete luxusný rezort s vilami s nápaditým názvom „The Brando“. Noc na ostrove stojí cca 2500 eur.

Máte ešte chuť  cestovať?:

Brazílska exotika: Čaro púštnych šatiek
Jarný Omán: Ideálne miesto a čas na relax
Legendárna KON-TIKI: V stopách boha slnka

Facebook Comments