Tieto dva crawlery majú pritom už viac ako päťdesiat rokov a ešte ďalších päťdesiat by mali americkej NASA slúžiť na prepravu nosných rakiet a vesmírnych lodí vo Vesmírnom stredisku Johna F. Kennedyho.

Dva obrie transportéry, ktoré sú v NASA známe ako crawlery, boli vyrobené v roku 1965 spoločnosťou Marion Power Shovel v štáte Ohio. Každý z nich stál 14 miliónov vtedajších amerických dolárov. Názov Crawler je odvodený od anglického slova crawl, ktoré by sme mohli preložiť ako plaziť sa, liezť. Transportéry, ktoré dostali od zamestnancov NASA prezývky Hans a Franz, sa najskôr stali dôležitou súčasťou programu Apollo, ktorého vyvrcholením bolo šesť úspešných pristátí ľudskej posádky na Mesiaci. Následne boli používané pri preprave nosných rakiet v programoch Skylab, Apollo-Sojuz a neskôr ešte v programe amerických raketoplánov Space Shuttle. Ten bol ukončený v roku 2011 a svoju zatiaľ poslednú jazdu vykonal jeden z crawlerov v júli toho roka, keď na štartovaciu rampu priviezol raketoplán Atlantis. Ozrutné transportéry však nezostali zapadnuté prachom či nebodaj rozpredané do šrotu a už čoskoro budú pre NASA opäť užitočné.

Cesta vysypaná kameňmi z Tennessee
Dve jedinečné pásové vozidlá boli skonštruované na to, aby mohli previezť nosnú raketu spolu s vesmírnou loďou, respektíve raketoplán s externou nádržou a pomocnými stupňami, z montážnej haly VAB (Vehicle Assembly Building) k odpaľovacej rampe 39A. Obe tieto zariadenia sú súčasťou Vesmírneho strediska Johna F. Kennedyho na Floride a delí ich od seba vzdialenosť 5,6 kilometra. Crawlery zvládnu trasu za zhruba päť hodín, pričom sa pohybujú po vlastnej dvojpruhovej kamenitej ceste, ktorá je uprostred predelená pásom trávnika. Samotnú cestu tvorí vrchná vrstva kamienkov z rieky Tennessee, ktoré boli vybrané preto, že kovové pásy pri kontakte s nimi nevytvárajú iskry. Pod touto vrstvou sa nachádza asfalt a pod ním ešte dva metre hrubá vrstva kamevaňov. Vozidlo pri jazde využíva naraz oba pruhy cesty, keďže tvorí dve stopy. Pásy sú totiž umiestnené v každom rohu jeho štvorcovej konštrukcie. Váha prázdneho transportéra je 2700 ton. Má dve kabíny umiestnené diagonálne, aby mohla byť jeho jazda kontrolovaná bez toho, že by sa musel pri návrate zo štartovacej rampy otočiť. Hoci vodič crawlera je vždy iba jeden, celkovo sa na presune podieľa takmer tridsať ľudí.

Niesli Saturn V
Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov pri štarte misií na Mesiac, pri ktorých sa využívali vesmírne lode Apollo a nosné rakety Saturn V, prebiehala príprava tak, že jednotlivé stupne rakety skonštruované v  rôznych častiach USA boli najskôr nákladnými člnmi a lietadlami dopravené do vesmírneho strediska. V montážnej hale VAB, ktorá je vysoká až 160 metrov, sa stupne prekontrolovali a následne spojili do jedného celku. Po zložení dosahoval Saturn V výšku 111 metrov a váhu takmer tritisíc ton. Na transportér bola pritom raketa umiestnená na štvortonovej pojazdnej odpaľovacej plošine spolu s odpaľovacou vežou. NASA sa týmto spôsobom chcela vyhnúť  manipulácii so zloženou raketou a obmedziť tak riziko poškodenia. V čase svojho vzniku boli crawlery najväčšími vozidlami na svete. Neskôr im tento primát zobrali nemecké korčekové rýpadlá Bagger, ktoré sa využívajú pri ťažbe uhlia (výška 96 m, dĺžka 225 m, hmotnosť 14 000 ton) Crawlerom však zostalo prvenstvo aspoň v kategórii vozidiel s vlastným  pohonom, keďže spomínané rýpadlá získavajú energiu z elektrickej siete. S nákladom je transportér schopný vyvinúť rýchlosť maximálne 1,60 km/hod, prázdny takmer dvojnásobnú. Crawler má 16 trakčných motorov, ktoré poháňajú štyri generátory. Tie sú zas poháňané dvomi dieselovými motormi Alco 251, z ktorých každý má výkon 2050 kilowattov. Spotreba je 300 litrov na kilometer. Keďže cesta z montážnej haly k štartovacej rampe je mierne do kopca, plošina transportéra je nastaviteľná tak, aby bola raketa vždy presne vo vertikálnej polohe.

Naspäť do akcie
Od posledného letu raketoplánu, ktorý bol crawlerom dopravený na štartovaciu rampu, ubehlo už viac ako osem rokov. Američania počas tejto doby nemali žiadne zariadenie, ktoré by bolo schopné dopraviť ľudí do vesmíru a všetci astronauti tak museli na Medzinárodnú vesmírnu stanicu cestovať výhradne na ruských Sojuzoch. Obdobie spoliehania sa na ruskú stranu sa však čoskoro skončí. Na ISS totiž začnú lietať vesmírne lode dvoch súkromných spoločností SpaceX a Boeing, ktoré uspeli vo výzve NASA na komerčnú prepravu ľudských posádok. Pri týchto letoch súkromných spoločností bude použitý transportér Hans, kým Franz, ktorý medzičasom prešiel úpravami, aby bol schopný zvládnuť váhu nákladu viac ako osemtisíc ton, bude k dispozícii pre vlastný program NASA na pilotované lety, v ktorom budú použité vesmírne lode Orion a nosné rakety SLS. Počas svojej služby zatiaľ crawlery najazdili dokopy viac ako 5500 kilometrov, čo predstavuje zhruba vzdialenosť medzi mestami Miami a Seattle, nachádzajúcimi sa na opačných stranách USA. Predpokladá sa, že stroje vyrobené v roku 1965 budú svoju činnosť vykonávať ešte ďalších päťdesiat rokov.

Mohlo by vás zaujať:

Najväčšie stroje: Ľudia dokážu postaviť úžasné veci
Kolosy na kolesách: Najväčšie motorové stroje na svete
Smutný koniec sovietskeho raketoplánu

Facebook Comments