Bol prvým Európanom, ktorý položil nohu na americkú pôdu, a to takmer 500 rokov pred Krištofom Kolumbom.

Objavovanie nových končín mali v rodine. Leifov otec Erik Červený ako prvý preskúmal juh Grónska a založil tu osadu. V Grónsku strávil aj veľkú časť života, keďže ho z Islandu, kde býval, vyhnali kvôli vražde. Písal sa rok 982 a Leif mal v tom čase asi 12 rokov. Dospieval v nehostinnom prostredí, ktoré z neho urobilo silného a drsného muža. V roku 999 už velil vlastnej lodi a vybral sa do Nórska, kde sa narodil jeho otec. V Nórsku sa Leif stal členom osobnej družiny kráľa Olafa I. a konvertoval na kresťanstvo. Panovník mu zveril dôležitú úlohu: rozšíriť novú vieru medzi obyvateľmi Grónska. Leif sa teda vrátil na miesto, kde prebývali jeho rodičia, a hoci slávil úspechy a podarilo sa mu ku konvertovaniu presvedčiť aj vlastnú matku, jeho otec zostal verný bohom svojich predkov.

Dve diela, dva názory
O tomto období rozprávajú dve literárne diela, ktoré vznikli až začiatkom 13. storočia na základe ústne tradovaných príbehov, pričom si navzájom protirečia. Sága o Erikovi Červenom tvrdí, že Leif objavil nový kus zeme náhodou vďaka nepriaznivým vetrom, ktoré jeho loď odviali ďaleko od Grónska. Dielo je však písané tak, aby minimalizovalo Eriksonove zásluhy. Druhým dielom je Sága o Grónčanoch. Tá, naopak, hovorí, že v čase, keď sa Leif vrátil z Nórska a šíril kresťanstvo, prebýval v Grónsku obchodník menom Bjarni Herjólfsson. Ten sa v roku 986 vydal z Islandu do Grónska bez akýchkoľvek navigačných pomôcok, ale keď už sa plavil pridlho, uvedomil si, že najväčší ostrov sveta minul. Zazrel však celkom inú pevninu, na ktorú ale nikdy nevstúpil. Namiesto toho obrátil loď a po niekoľkých dňoch dorazil do plánovaného cieľa. Dnes sa vedci domnievajú, že zem, ktorú Herjólfsson uvidel, je dnes súčasťou kanadskej provincie Newfoundland a Labrador. Obchodníkove tvrdenia roky nik nebral vážne, Leif Erikson im však uveril. V roku 1000 kúpil loď, zhromaždil 35-člennú posádku a vyrazil smerom, ktorý mu určil Herjólfsson.

Foto: maľba od Christana Krohga, 1893

Zem na obzore
Po niekoľkých dňoch zazreli Leif a jeho muži pevninu, ktorú pomenovali Helluland, Zem plochých skál. Zrejme išlo o Baffinov ostrov, ktorý im tvarom krajiny až priveľmi pripomínal Grónsko. Zamierili teda viac na juh a našli iný kus pevniny, ktorý už ich očiam lahodil viac. Dali mu meno Markland, Zem lesov, obišli ho a napokon zakotvili na severnom  výbežku ostrova Newfoundland. Pešo sa vydali do vnútrozemia, až narazili na vysoké stromy, najviac ich ale očarila hojnosť hrozna. Krajinu teda nazvali Vinland, Zem vínnej révy. Strávili tu celú zimu, užívali si príjemnejšie podnebie než v Grónsku a hojnosť lososov i hrozna. Potom sa podľa Ságy o Grónčanoch vrátili domov a už nikdy viac sa nevydali do Vinlandu.

Napriek prírodnému bohatstvu, ktoré ponúkal nový kontinent, ostala väčšina Severanov bývať v Grónsku. Z Vinlandu síce dovážali rôzne tovary, najmä drevo na stavbu lodí, ktoré bolo v Grónsku nedostatkovým tovarom, od masového osídlenia Ameriky ich ale odrádzali násilní domorodci. V bojoch s nimi zahynul aj Leifov brat Thorvald a boje stáli aj za zánikom osady, ktorú tu v roku 1960 objavili francúzski archeológovia.

Krvavý koniec
Našlo sa vyše 140 tiel vysokého vzrastu, čo naznačilo, že nešlo o domorodých obyvateľov, ktorí osídlili Ameriku prechodom cez Beringov prieliv. Vedci odkryli aj ostatky ôsmich budov, pričom v prípade išlo o trosky kaplnky postavenej na počesť Leifovej matky Thjodhildy. Archeologická lokalita L’Anse aux Meadows na ostrove Newfoundland je zatiaľ jedinou, ktorá dokazuje predkolumbovské osídlenie Ameriky Európanmi. O Leifovom živote po návrate z Vinlandu sa nevie prakticky nič. Jeho meno sa naposledy objavuje v roku 1019, o šesť rokov neskôr sa už ako vládca územia, kde Leif žil, spomína jeho syn Thorkell. Krištof Kolumbus má v USA svoj vlastný federálny sviatok, ktorý pripadá na druhý októbrový pondelok. V niektorých štátoch ako Južná Dakota, Havaj či Aljaška sa však neoslavuje. Dôvodom je utrpenie, ktoré kolonizácia priniesla pôvodnému obyvateľstvu Ameriky. Leif Erikson má v USA iba pamätný deň. Je ním 9. október, výročie dňa, keď do krajiny v roku 1825 prišla prvá organizovaná skupina nórskych migrantov.

L’Anse aux Meadows
Okolie archeologickej lokality je dnes trávnaté, pred tisíc rokmi však išlo o husto zalesnenú oblasť. Aj to bol dôvod, prečo táto vikingská osada fungovala ako opraváreň lodí. Našla sa tu nielen stolárska, ale i kováčska dielňa. Odhaduje sa, že tu žilo maximálne 160 osôb, pričom v porovnaní s Grónskom išlo o malú usadlosť. Najväčší ostrov sveta obývalo na prelome tisícročí asi 2500 Severanov.

Mohlo by vás zaujať:

Mesto Vikingov si zamilujete takmer okamžite
Objavenie Ameriky a takmer zabudnuté meno – Martín Alonso Pinzón

Facebook Comments