Circuit de Spa-Francorchamps v Belgicku je naozajstnou legendou medzi pretekovými okruhmi, ktorá stále hostí špičkový motoristický šport.

Príbeh okruhu známeho ako Spa sa nezačína práve šťastne. Prvé automobilové preteky naplánované na august 1921 boli zrušené, pretože sa do nich prihlásil presne jeden účastník. S motocyklami dosiahli organizátori lepší výsledok, v rovnakom roku sa ich na štart postavilo 23. V roku 1925 sa v Spa po prvý raz konali preteky Grand Prix, čo bol v medzivojnovom období predchodca dnešnej F1. Účastníkov prvých pretekov čakalo 15 kilometrov uzavretých okresných ciest medzi dedinami Spa-Francorchamps, Malmedy a Stavelot. Už v tom čase to bol mimoriadne rýchly okruh, poriadne brzdy boli potrebné len na pár miestach.

Foto: spa-francorchamps.be

Bezpečnosť? Nehrozí
Belgičania vraj chceli mať najrýchlejší okruh široko-ďaleko, preto pomalé miesta postupne mizli z mapy. Najprv v roku 1930 šikana pri Malmedy. O pár rokov sa však v upravenej forme vrátila. Definitívne zmizla v roku 1947, keď sa po vojne vrátili pretekári do Spa. V tom čase sa podarilo obísť aj dedinu Stavelot dlhou klopenou pravotočivou zákrutou. Pôvodne trať viedla pomedzi domy s ostrým odbočením na križovatke uprostred obce. Preskočili sme však rok 1939. Vtedy vznikla zákruta, ktorá sa stala symbolom okruhu – Raidillon, nesprávne nazývaná Eau Rouge. Eau Rouge je totiž riečka, ktorá preteká v tomto mieste popod trať a môže sa tak označovať len ľavotočivá zákruta pod kopcom, ktorá pôvodne viedla do pasáže l’Ancienne Douane – pomenovanej podľa starej nemeckej colnice z 1. svetovej vojny. Okolo nej sa trať stáčala doprava, smerom  na Kemmel (vtedy to malo od rovinky dosť ďaleko). Namiesto zachádzky vzniklo prudké 17-percentné stúpanie doprava (prevýšenie takmer 41 metrov) so slepým výjazdom na ľavú ruku cez horizont. Prejazd cez Raidillon patrí medzi najadrenalínovejšie zážitky v motoristickom športe. Ísť tu stále naplno, aj napriek stavebným úpravám, vyžaduje veľkú dôveru v auto i vo vlastné schopnosti. Ľahká havária tu neexistuje. V roku 1985 tu zomrel Stefan Bellof, azda najznámejšia obeť okruhu v Spa.

Foto: spa-francorchamps.be

Pamätná je aj kvalifikácia F1 z roku 1999, kedy Jacques Villeneuve a Ricardo Zonta za pár minút zošrotovali oba monoposty tímu BAR. Mal necelý deň na to, aby priviezol a pripravil náhradné šasi. Okruh sa teda po vojne skrátil na 14,1 km, no zároveň bol ešte rýchlejší ako dovtedy. Priemerná rýchlosť na jedno kolo prekračovala 240 km/h. Neoficiálny rekord starého okruhu z kvalifikácie drží Henri Pescarolo, ktorý so športovým prototypom Matra skupiny 5 (predchodca dnešných LMP1) v roku 1973 dosiahol priemernú rýchlosť 262,461 km/h. Len na porovnanie, aktuálne najrýchlejšie kolo F1, ktoré zajazdil Räikkönen pred rokom v Monze, má hodnotu 263,587 km/h. Pritom stále išlo o otvorenú cestu s minimálnymi bezpečnostnými štandardmi. Asfalt lemovaný stromami, jarkami, múrikmi, telegrafnými stĺpmi či domami a hospodárskymi budovami. Bývalý pilot F1 Jackie Oliver to zhrnul takto: „Keď ste zišli z cesty, netušili ste, do čoho narazíte.“ A ťažkých aj smrteľných nehôd pribúdalo. V roku 1969 piloti F1 pod vedením Jackieho Stewarta, ktorý tu mal ťažkú haváriu v roku 1966, vyhlásili, že v Spa viac pretekať nebudú, ak sa neinvestuje do bezpečnosti. Stalo sa, no ani čerstvo namontované zvodidlá nestačili a Veľká cena Belgicka sa po sezóne 1970 sťahovala do Nivelles, resp. do Zolderu. Športové prototypy nasledovali o pár rokov neskôr a sezóna 1978 bola poslednou na starej trati.

Foto: spa-francorchamps.be

Nové časy
Na záchranu Spa sa vytvorilo nové prepojenie medzi rovinkou Kemmel a rýchlou ľavotočivou pasážou Blanchimont. Jazdcov tak už nestrašila napríklad ultrarýchla zákruta Masta (viac ako 290 km/h), ktorá rozdeľovala rovný úsek medzi dedinami Malmedy a Stavelot. Vďaka únikovým zónam a ďalším bezpečnostným prvkom sa sem mohli v polovici osemdesiatych rokov vrátiť F1 a aj športové prototypy. Okruh už prirodzene nebol taký extrémne rýchly, no stále bol poriadne náročný a s dĺžkou 7 kilometrov patrí k najdlhším na svete. Až do roku 2003 ho sčasti tvorili verejné komunikácie. S čoraz plnším kalendárom však boli ich uzávierky neúnosné. Oficiálna stránka okruhu uvádza v súčasnosti až 220 dní, počas ktorých sa v Spa jazdí. Odvtedy prešla výraznejšími úpravami iba šikana Bus stop pred cieľovou rovinkou, charakter okruhu však týmto rozhodne neutrpel a zostáva obľúbencom pilotov i fanúšikov.

Keď naprší a uschne
Premenlivé počasie patrí ku koloritu všetkých pretekov na tomto okruhu. Spa-Francorchamps leží v nevysokom pohorí Ardeny, ktoré však pokojne môžeme nazvať aj mokrý kút. Oceánska klíma sa stará o to, že tu prší naozaj často (priemerne 160 dní z roka) a neraz veľmi intenzívne (ročný priemer zrážok je takmer 1200 mm). Na pôvodnom okruhu to často znamenalo, že jedna časť bola zaliata a zvyšok suchý. Tohtoročná 24-hodinovka (jazdí sa koncom júla) musela byť až na 6 hodín prerušená práve pre silný dážď. A počas 6-hodinových vytrvalostných pretekov započítavaných do majstrovstiev sveta WEC v máji padal sneh, čo tiež znamenalo predčasný koniec. Dážď v Spa sa postaral aj o najmasovejšiu haváriu histórie F1 – rok 1998 a 13 monopostov. Celkovo to vtedy boli besné preteky, keď chcel Schumacher zbiť Coultharda.

Foto: spa-francorchamps.be

K téme:

Advokátom bezpečnosti sa stal po smrteľnej nehode
Le Mans: Najväčší test spoľahlivosti a výdrže
Tango na Slovakia ringu

Facebook Comments