Rodák z Topoľčian bol jedným z prvých, ktorý rozbehol diskusiu o kryptomenách v Singapure a momentálne pracuje v tejto oblasti aj v Zürichu. Spýtali sme sa ho na budúcnosť
kryptomien aj na pôsobenie v ázijskej metropole.

Pracovali ste ako softvérový vývojár už vo svojich 18 rokoch, aké boli vaše začiatky?
Prvá práca bola pre firmu, ktorú neskôr prevzala dcérska spoločnosť jednej slovenskej televízie. Mal som vtedy viac šťastia ako schopností, ale spoznal som tam fantastických ľudí, cez ktorých som si vytvoril prakticky celú sociálnu sieť na Slovensku aj v Česku a vďaka nej som objavil Bitcoin.

Ako ste sa neskôr dostali do Ázie a prečo práve Singapur?
Ázia sa nám so ženou (vtedy priateľkou) veľmi páčila na cestovanie. Hlavne ja som vždy chcel odísť do sveta a obaja sme vnímali, že európsko-únijný socializmus dusí príležitosti vo väčšine únie a vytvára atmosféru, z ktorej sme chceli vypadnúť. Singapur je na vrchole rebríčka ekonomickej slobody a zdal sa nám ako dobrý balans medzi ázijskou a západnou kultúrou.

Práve Singapur vám otvoril dvere ku kryptomenám. Ako sa stal z neznámeho človeka odborník na Bitcoin?
Bitcoin som objavil v roku 2011, ešte pred odchodom do Singapuru, ale je pravda, že naozaj aktívne som sa mu začal venovať o dva roky neskôr až v Singapure. Povedal by som, že som bol skôr jednooký medzi slepými (smiech). Bola to kombinácia toho, že som vedel médiám a publiku na konferenciách vysvetliť nielen technické, ale aj ekonomické aspekty, že som mal vlastný produkt a zároveň som bol ochotný rozprávať. Môj (neskôr) dobrý kamarát spustil prvú bitcoinovú burzu v Singapure pol roka predtým, ako som sa Bitcoinu začal aktívne venovať ja, takže prvý som určite nebol. On však nebol ochotný rozprávať sa s médiami.

Mali ste tu rozbehnuté viaceré projekty. Popíšte nám ich, v čom boli prevratné?
Keby boli prevratné, nie som dnes zamestnaný (smiech). Moja vášeň bola a je takzvaný retail adoption Bitcoinu (dnes kryptomien všeobecne). Dva roky som prevádzkoval systém na akceptovanie Bitcoinu pre fyzické prevádzky. Na začiatku to vyzeralo sľubne, mal som užívateľov na štyroch kontinentoch, ale spravil som veľa chýb (základná bola, že som na to išiel príliš skoro) a viac ako rok klesajúcej ceny Bitcoinu po spľasnutí bubliny začiatkom roka 2014 tomu tiež nepomohol.

Pozývali vás do miestneho štúdia BBC. Ako to tam na vás pôsobilo a čo konkrétne ste s moderátormi rozoberali?
V hlavnom spravodajstve vysielanom do celého sveta príliš veľa priestoru nedostanete (smiech). V Channel News Asia, prípadne v tlačených alebo online médiách bolo viac možností dostať sa do hĺbky. Dôležité pre mňa vždy bolo zboriť nejaké mýty, argumentovať proti regulačnej politike a posunúť ďalej aj libertariánske odkazy.

Foto: Shutterstock

Jeden z najprestížnejších denníkov o financiách Financial Times tiež ocenil vašu odbornosť. Akú ste s nimi mali spoluprácu?
Skôr by som povedal, že keď sa pýtali, odpovedal som (smiech). Bolo to pomerne priamočiare, ich hlavnému korešpondentovi pre región ma niekto odporučil a párkrát sa ozval cez telefón alebo e-mail s otázkami a ja som sa snažil byť nápomocný. Samozrejme, môj vedľajší motív bol, ako som už spomenul, dostať von nejaké pre mňa dôležité myšlienky.

Život v Singapure asi nie je jednoduchý. Na čo ste si najviac nevedeli zvyknúť?
Práve naopak, život v Singapure je omnoho jednoduchší ako v drvivej väčšine sveta, samozrejme, ak viete po anglicky. Štát vám komplikuje život menej ako inde, nekradne daňami toľko vášho príjmu (typicky 5 – 10 %), nestanovuje minimálnu mzdu a nevyhnutné byrokratické kontakty sú väčšinou efektívne a online. Vďaka tomu má súkromný sektor takmer voľnú ruku v poskytovaní skvelých služieb na spríjemnenie takmer všetkých oblastí života. Zároveň táto úroveň ekonomickej slobody láka kapitál, ktorý zvyšuje produktivitu zamestnancov, čo vedie nielen k mimoriadne nízkej nezamestnanosti, ale aj k veľmi priaznivému pomeru životných nákladov voči čistému príjmu.

Čo vás donútilo odísť do Švajčiarska?
Cítil som potrebu zmeny. Akosi ma to chytí vždy po piatich rokoch na jednom mieste (smiech). V Singapure mi začali niektoré veci prekážať.

Ako zatiaľ vnímate život v Zürichu? Čo vás tam príjemne prekvapilo?
Zürich som si zamiloval viac, než som čakal. Napriek tomu, že je to malé mesto, je veľmi bohaté na alternatívnu kultúru, ktorú so ženou vyhľadávame. Ľudia sú príjemní, štát vám príliš neotravuje život (ekonomicky trochu viac ako v Singapure, ale stále menej ako v drvivej väčšine sveta). Poteší existencia štyroch ročných období a ľahká dostupnosť hôr je výhoda, na to sa veľmi teším. Do kryptokomunity pomaly prenikám a potvrdzujem si, že je famózna. Až tu som zistil, že niektorí z prvých core developerov Bitcoinu pôsobili dlhé roky práve tu.

Kto sú to core developeri a ako ovplyvnili svet kryptomien?
Sú to vývojári, ktorí pracovali na rozvoji, škálovaní a nevyhnutných opravách protokolu, na ktorom Bitcoin beží, a základného softvéru nevyhnutného na jeho používanie. Mnohí z nich boli, žiaľ, vyhnaní novou generáciou, ktorá mala inú predstavu o škálovaní Bitcoinu, ale to je na iné rozprávanie.

Foto: Shutterstock

Pracujete na hardvérovom zabezpečení kryptomien v enterprise aplikáciách. Skúste to čitateľom viac laicky rozobrať a priblížiť.
Vlastniť kryptomenu technicky znamená vlastniť súkromný kľúč, ktorým sa dá s tou menou vykonať transakcia (poslať niekomu zostatok). Ak sa niekomu podarí dostať sa k týmto kľúčom, môže vám nenávratne túto menu ukradnúť. Preto je nevyhnutné kľúče zabezpečovať adekvátne tomu, akú hodnotu v nich uchovávate – dvesto eur si pokojne držte v mobile, desaťtisíce radšej v hardvérovej peňaženke, ale na milióny už potrebujete seriózny hardvér a procesy. Veľké crypto firmy ako burzy, platobné procesory alebo iné platformy nevyhnutne držia a robia transakcie s miliónmi, v extrémoch miliardami dolárov. Náš hardvér umožňuje týmto firmám skladovať kľúče tak, že je fyzicky prakticky vylúčené dostať sa k nim, ale zároveň im poskytuj možnosti na bezpečné vykonávanie veľkého množstva online transakcií. Mojou úlohou je vymyslieť a dodať (a predať) riešenia, ktoré im v tom pomôžu najefektívnejšie.

Chcete sa v Zürichu usadiť na dlhšie alebo vás lákajú aj iné mestá? Čo tak USA?
USA stále poskytujú úžasné možnosti mnohým ľuďom so správnym profilom a preferenciami, ale je tam obrovské množstvo problémov takmer takých veľkých ako v EÚ, takže nie. Trochu dúfam, že sa osamostatní New Hampshire, viem si predstaviť usadiť sa v miestnej kryptolibertariánskej komunite. Veľmi sa mi páči Melbourne, Tokio, Taipei alebo Vancouver. Moja najväčšia láska je Hongkong. Ničí ma sledovať, čo sa tam teraz deje, ale veľmi im držím palce. V každom prípade, väčšina z týchto miest neprejde manželkiným vetom (smiech), ale obaja s nádejou sledujeme vývoj v Liberlande.

Plánujete sa niekedy usadiť aj na Slovensku?
Nie. Svet je príliš veľký a zaujímavý na to, aby som sa vrátil niekam, kde je príliš veľká časť ľudí (nie väčšina) zaseknutá v mentalite, ktorá mi je cudzia ako závisť, xenofóbia a bigótnosť.

V čom je podľa vás stále nevyužitý potenciál kryptomien?
Pozrime sa na to zoširoka – najväčšia zbraň štátu je už desaťročia tlač peňazí – iba vďaka tomu môže expandovať svoje najhoršie aspekty – sociálny systém, ktorým politici korumpujú voličov, expanziu menovej zásoby, ktorou spôsobuje bubliny a krízy, špionážny aparát, ktorým nás zbavil súkromia, a hlavne vojny. Primárny potenciál kryptomien vidím stále v pôvodnej vízii Bitcoinu – ako prostriedku výmeny, ktorý neovládajú štáty. A ani tam zďaleka nie sme. V Bratislave sú tri či štyri podniky akceptujúce crypto… Takže na tomto chcem zatiaľ najviac pracovať. Nad rámec toho je iba pár realistických aplikácií – a všetky majú spoločné dva faktory – musí ísť o sektor, ktorý je (takmer) ilegálny a v ktorom sa transakcie dejú iba online. Moja obľúbená aplikácia je Prediction markets.

Kryptomeny sú stále najmä pre Slovákov dosť neznámym fenoménom. Ako by podľa vás mala vyzerať správna osveta?
Paralelná Polis. Lepší príklad pravdepodobne neexistuje – nielen učia, ale aj motivujú ľudí používať kryptomeny v bežných transakciách, posielajú von dôležité odkazy, organizujú prednášky, inkubujú startupy a pomáhajú aj iným retailerom v adopcii. Vedúca osobnosť PP Juraj Bednár dokončuje knihu, v ktorej bude veľa praktických rád do života súvisiacich s cryptom.

Foto: Shutterstock

Podnikanie v oblasti Bitcoinov asi nie je jednoduché. Popíšte nám svoje skúsenosti. Ako by ste chceli podnikať v tejto oblasti v rámci budúcnosti?
Podnikanie nie je v žiadnej oblasti jednoduché (smiech). Mám neskonalý obdiv k podnikateľom a celoživotnú, zatiaľ neúspešnú túžbu byť jedným z nich. Moje skúsenosti sú hlavne plné chýb, pri spomienke ktorých si dnes iba ťukám na čelo. Kryptomeny majú svoje špecifické komplikácie, pretože banky (pravdepodobne pod tlakom štátu) veľmi komplikujú život podnikateľom, ktorí sa ich snažia používať.

Máte čas aj na mimopracovné aktivity? Ako najradšej trávite voľné chvíle?
Trávim čas so ženou, bez ktorej by som bol v živote stratený. Cestujem a fotím, hrám tenis a snowboardujem, miešam koktaily, občas si zahrám videohru, pozriem film alebo seriál a každý večer aspoň hodinu až dve čítam knihy. Pracujem na dvoch open-source a jednom komerčnom projekte. Prvý open-source som už vypustil, druhý by mal byť hotový, keď bude toto vonku a komerčný snáď čoskoro.

TOMÁŠ FORGÁČ
Narodil sa v Topoľčanoch v roku 1981. Najskôr pôsobil v Bratislave a Prahe ako softvérový vývojár. Potom pomáhal firme v Bratislave rozbehnúť pobočku, osamostatnil sa a viedol rôzne transformačné projekty. S manželkou sa rozhodol odísť z Európy a jeho zastávkou bol Singapur, kde prednášal a písal o bitcoine a prevádzkoval službu na jeho prijímanie vo fyzických prevádzkach. Všimli si to aj novinári z BBC, Reuters či Financial Times. Nedávno sa presťahoval do švajčiarskeho Zürichu, kde pracuje na hardvérovom zabezpečení kryptomien v enterprise aplikáciách a na svojich crypto projektoch.

 

Mohlo by vás zaujať:

Kryptomeny zaujali množstvo ziskuchtivých ľudí
Temné zákutia internetu: Odvrátená strana www

Facebook Comments