Práve oni totiž zabránili tomu, aby Hitler získal atómovú bombu.

Podobne ako mnohé iné krajiny v Európe, aj Nórsko podľahlo tlaku tretej ríše. O jedno miesto v tejto severskej krajine prejavoval Hitler mimoriadny záujem. Išlo o elektráreň Vemork, asi 150 kilometrov od Osla, kde ako vedľajší produkt výroby hnojív vznikala ťažká voda. Tá sa skladá z atómov vodíka, ktoré majú v jadre okrem protónu aj neutrón a nemeckí vedci si mysleli, že bez nej nie je možné spustiť reťazovú reakciu potrebnú na výrobu atómovej bomby.

Hnojivo ako zámienka
Elektráreň Vemork bola jediným miestom na svete, kde vznikal dostatok ťažkej vody. Stavbu zariadenia na výrobu hnojiva viedol tím pod vedením geniálneho chemika Leifa Tronstada. Tomu ani zďaleka nešlo o zlepšovanie poľnohospodárstva, jeho cieľom bol práve výskum ťažkej vody. Produkcia hnojiva však poslúžila ako výborná zámienka na financovanie stavby Vemorku. Keď Nemci obsadili Nórsko, Tronstad bol rozhodnutý klásť otvorený odpor. Napokon si však uvedomil zbytočnosť takéhoto konania a odišiel učiť na univerzitu v Trondheime. Popritom sa však zapojil do nórskeho hnutia odporu a plánoval zničiť elektráreň, ktorú pomáhal stavať. Spojenci vedeli, že vo vývoji atómovej bomby sú popredu a získajú ju skôr než Hitler, nechceli však nechať nič na náhodu. Boli v spojení s Tronstadom a vedeli, že bombardovanie elektrárne by bolo zbytočné. Výskumné zariadenia totiž boli hlboko v podzemí chránené pred konvenčnými zbraňami. Vemork bolo potrebné zlikvidovať inak. V lete 1941 Tronstad ušiel do Londýna a v Nórsku nechal manželku aj s deťmi. Následne začal trénovať s nórskym komandom. Mal vtedy 38 rokov a na priame účinkovanie v špeciálnej operácii bol príliš starý. Bez jeho informácií by sa však komando v Nórsku nezaobišlo. Poznal nielen samotnú elektráreň, ale aj jej okolie.

Foto: Shutterstock

Nešťastie strieda smolu
Tvrdý výcvik na operáciu, ktorá dostala krycie meno Gunnerside, trval celé mesiace. Komando strávilo týždne bivakovaním na severe Škótska a privykalo si na podmienky, aké ho mali čakať v Nórsku. Jeho členovia sa učili bežkovať v náročnom teréne, loviť divú zver a prežiť s minimom zásob či dokonca bez nich. Štvorčlenný tím vyskočil z lietadla nad Nórskom v októbri 1942. Nanešťastie na nesprávnom mieste. Trvalo mesiac, kým skupina dorazila na náhornú plošinu Hardanger a ozvala sa Britom. Začala sa druhá fáza operácie, počas ktorej mali Nórom doraziť na pomoc britskí parašutisti v dvoch vojenských klzákoch ťahaných bombardérmi. Zlé počasie ale spôsobilo, že jeden bombardér havaroval a klzáky skončili na zlom mieste. Celá britská akcia bola fiaskom. Tých, ktorí prežili dopad na zem, nacisti chytili, vypočúvali, mučili a napokon popravili. Štyria Nóri tak na náhornej plošine prežili zimu v mimoriadne drsných podmienkach. Zbierali informácie o nemeckých hliadkach a strážnych stanoviskách, plánovali, ako sa dostať do elektrárne. Lovili soby, vodu získavali topením snehu. V polovici februára 1943 im však predsa dorazili posily v podobe šiestich výsadkárov – ich krajanov. Problém spočíval v tom, že do elektrárne viedla len jedna cesta, a to cez lanový most. Nemci ho dobre strážili, možnosti, že by niekto prekonal strmé, 150 metrov vysoké steny rokliny, ponad ktorú sa most klenul, nevenovali veľa pozornosti. Nóri však mali dokonale preštudované snímky z leteckého pozorovania a poznali terén, takže v bielych maskovacích uniformách útes zdolali. Po tom, ako na bežkách prešli 50 kilometrov, sa v noci z 27. na 28. februára podujali na útok.

Neúspešné prenasledovanie
Pôvodne mali do zariadenia vniknúť cez dvere v prízemí, to sa však nepodarilo. Vďaka Tronstadovi však mali plán B. Dnu vošli cez otvorené okno a dieru v múre, kadiaľ viedli káble. V elektrárni okrem jedného zamestnanca, ktorý s nimi ochotne spolupracoval, nestretli nikoho. Umiestnili nálože ku komorám na elektrolýzu ťažkej vody, nastavili časovače a opustili Vemork. Keď sa ozvali výbuchy, Nemci boli zmätení. Bránu do objektu predsa nik neprekonal, bola zavretá. Až pri obhliadke elektrárne zistili, aké škody Nóri napáchali. Všetka ťažká voda, ktorú sa podarilo vyrobiť počas nemeckej okupácie, sa vyliala. Prakticky zničené boli aj komory na elektrolýzu, a hoci sa ich neskôr podarilo opraviť, nacistický jadrový program bol výrazne spomalený. Po stopách komanda sa vydalo dovedna až tritisíc Nemcov, avšak prineskoro. Všetci muži prežili. Dvaja sa dostali do Osla, piati na bežkách prešli 400 kilometrov až do neutrálneho Švédska a zvyšok ostal v oblasti okolo Vemorku a plnil záškodnícku činnosť. Kyanidové tabletky, ktoré so sebou niesli pre prípad zajatia, našťastie nemuseli použiť. Osudy členov komanda boli rôzne. Ani jeden muž z tých, ktorí doviedli operáciu Gunnerside k úspechu, už ale nežije. Ako posledný zomrel ich veliteľ Joachim Ronneberg v októbri 2018 vo veku 99 rokov.

Foto: Shutterstock

KNUT HAUGLAND
Člen štvorčlenného komanda, ktoré prečkalo zimu na náhornej plošine Hardanger, viedol aj po vojne dobrodružný život. Bol totiž členom expedície Thora Heyerdahla s názvom Kon-Tiki a neskôr viedol časť nórskej rozviedky počas studenej vojny. Dožil sa podobne vysokého veku ako Ronneberg, zomrel v decembri 2009 ako 92-ročný.

K téme 2. svetovej vojny:

Klzák, ktorý (takmer) znamenal slobodu
Nemožné sa stalo skutočnosťou: Prekvapujúca bitka o zámok Itter
Operácia Overlord: Vylodenie, ktoré urýchlilo porážku Hitlera

Facebook Comments