V súčasnosti všetci astronauti smerujú na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS a skafandre si obliekajú počas úloh v otvorenom priestore mimo stanice. Ide  predovšetkým o rôzne opravy vedeckých prístrojov či výmeny súčastí stanice z jej vonkajšej strany. Takéto výstupy do otvoreného vesmíru sa označujú anglickou skratkou EVA (Extravehicular activity). Nimi boli aj výstupy na povrch Mesiaca počas šiestich misií Apollo a v budúcnosti EVA použijú aj pri kolonizácii Marsu.

Jedenásť vrstiev skafandra
Úlohou skafandra je ochrániť astronauta pred nepriaznivými vplyvmi okolitého prostredia, ktorých je vo vesmíre naozaj dosť. Od vákua cez extrémne teploty, radiáciu až po mikrometeoroidy. Okrem ochrany pred vonkajšími vplyvmi však musí skafander poskytnúť aj vhodné vnútorné prostredie. Astronautovi zabezpečuje dýchanie a termoreguláciu, taktiež však musí umožňovať určitú pohyblivosť či komunikáciu s riadiacim strediskom. „Vesmírny oblek“ tak musí spĺňať rôznorodé požiadavky. Skafandre majú svoj stabilný vnútorný tlak, aby umožňovali prísun kyslíka na dýchanie. Napríklad americké skafandre používané počas misií Apollo pracovali pri konštantnom tlaku 25,5 kPa. Platí pritom, že čím vyšší je tlak vo vnútri skafandra, tým ťažšie sa v ňom pohybuje. Vplyv to má najmä na jemnú motoriku rúk, pričom viacerí astronauti prirovnali zovretie päste v skafandri k stlačeniu tenisovej loptičky. Keď Neil Armstrong a Buzz Aldrin zbierali vzorky z mesačného povrchu, nemohli sa po ne len tak zohnúť. V rukách mali malú naberačku na dlhom nadstavci, vďaka ktorej mohli odobrať vzorku pri svojich nohách. „Jednotky umožňujúce pohyb mimo kozmickej lode“, ako NASA oficiálne skafandre nazýva, určené pre astronautov Apolla boli tvorené jedenástimi vrstvami materiálu. Päť z nich bolo aluminizovaných a ich primárnou úlohou bolo ochrániť astronauta v prípade zásahu malým kúskom meteoroidu. Tieto skafandre boli schopné pracovať v teplotách od -156 °C do 121 °C a poskytovali podporu života na šesť hodín výstupu do vesmíru, pričom mali ešte ďalšiu polhodinovú rezervu. Armstrong svoj skafander raz charakterizoval slovami „nepoddajný, spoľahlivý a príjemný na maznanie“.

Foto: pixabay.com/ WikiImages

Pri tele im cirkuluje voda
Astronauti nosia pod samotným skafandrom ešte dve ďalšie vrstvy oblečenia. Tou prvou je dlhé bavlnené oblečenie, ktoré im má poskytnúť základný komfort a zároveň je jeho úlohou nasať telesný pot. Pri dlhších pobytoch v skafandri si astronauti na seba dávajú aj plienku, pretože v prípade výstupov trvajúcich aj niekoľko hodín nemajú inú možnosť ako si uľaviť. Na bavlnené oblečenie si potom obliekajú špeciálnu vestu a nohavice, ktoré sú popretkávané ohybnými trubičkami so studenou vodou. Tá cirkuluje v uzavretom obvode a jej úlohou je ochladzovať telo. Telesná teplota astronautov sa pri fyzicky náročných úlohách zákonite zvyšuje, rovnako ako sa to deje aj pri činnostiach na Zemi. Avšak vo vesmíre nemá ako teplo prúdiť z izolovaného skafandra preč. Tento systém chladenia je vymyslený šikovne, avšak v roku 2013 sa stal takmer osudným talianskemu astronautovi Lucovi Parmitanovi, keď sa počas prác na ISS začal „topiť“ vo vlastnom skafandri. Na zariadení vznikla malá trhlina, cez ktorú začala unikať voda a následne sa cez otvor do helmy, inak slúžiaci na šírenie vzduchu, dostala až k Parmitanovej hlave. Voda mu prenikla do úst, očí a nosa a musel sa urýchlene vrátiť naspäť do vnútra stanice, kde si mohol neskôr zo seba zložiť skafander.

S batohom na chrbte
Samotný skafander tvorí pomerne pevná konštrukcia umožňujúca ohyb v niektorých kĺboch. Americké skafandre pozostávajú z dvoch hlavných častí: horného a dolného torza, ktoré sa po navlečení spájajú do seba v oblasti brucha. Na kompletnú izoláciu od vonkajšieho prostredia sú ešte potrebné rukavice a helma. Tá sa nazýva aj „fishbowl“, keďže svojím tvarom pripomína guľu akvária. Skafandre nie sú vyrobené astronautom na mieru, ale používajú sa tri štandardné veľkosti S, M a L. Ich neoddeliteľnou súčasťou je aj „backpack“ so systémom na podporu života. Tento batoh vážiaci 38 kg na Zemi a 6,5 kg na Mesiaci nosia astronauti na chrbte a poskytuje im určitú voľnosť pohybu. Obsahuje prístroje, ktoré regulujú tlak v skafandri, poskytuje zásoby kyslíka na dýchanie, umožňuje komunikáciu a zabezpečuje cirkuláciu studenej vody na ochladzovanie tela. Astronauti dýchajú kyslík z tlakových nádob uložených v „backpacku“ a na odstraňovanie oxidu uhličitého využívajú hydroxid lítny. Od čias misií Apollo vyrába všetky „vesmírne obleky“ na základe zmluvy s NASA súkromná spoločnosť ILC Dover. Momentálne má pred sebou veľkú výzvu v podobe vývoja a prípravy nových skafandrov, ktoré budú niekedy v budúcnosti použité pri EVA na Mesiaci a Marse. Spoločnosť sídliaca v štáte Delaware zatiaľ pracuje na prototypoch označovaných písmenom „Z“. V porovnaní so skafandrami z misií Apollo majú byť ľahšie, trvácnejšie a umožňovať astronautom väčší rozsah pohybu.

SNOOPY
Mikrofón a slúchadlá umožňujúce komunikáciu s riadiacim strediskom a ostatnými astronautmi bývajú umiestnené v bielo- čiernej bavlnenej čiapke. Tá svojím tvarom a farbami niekomu pripomenula komiksovú postavu psíka Snoopyho a táto súčasť výbavy astronautov je od čias programu Apollo známa ako „Snoopy Caps“.


Mohlo by vás zaujať:

Pomôcka pre plavcov ako ochrana aj pre astronautov?
Údržbári bez tiaže: Takto to vyzerá, keď astronauti káblujú
Prečo pristátie na Mesiaci nebolo podvodom

Facebook Comments