V akom veku ste nakreslili svoje prvé auto?
Keď som mal asi 4 – 5 rokov. Nepovažoval som to však za nič neštandardné, v tom veku takmer každý chlapec nakreslí auto.
Od začiatku vás to ťahalo smerom k autám alebo aj inde?
Relatívne skoro som začal kresliť autá, no netušil som, že by to malo byť niečo, čomu by som sa neskôr mal aj venovať. Jednoducho ma bavilo hrať sa s ceruzou a papierom. Postupne to začínalo prerastať v niečo, čo začínalo už pre mňa dávať hlbší zmysel a od strednej školy to bol môj jediný sen.
Ešte za socializmu ste študovali na Strednej škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Ako sa k vám dostávali informácie o západných autách a ich dizajne?
Sledoval som motoristické časopisy, ktoré u nás vtedy vychádzali, ako napríklad Stop alebo Svět motorů. Tam som mal možnosť vidieť hlavne talianske štúdie, či už to bol Bertone, Pininfarina alebo Giugiaro, ktoré ma veľmi oslovili. Niečo sa dalo vidieť v televízii alebo na parkoviskách, aj keď tam to bolo po stránke rozptylu áut väčšinou veľmi skromné.
Máte medzi spomenutými talianskymi dizajnérmi nejaký inšpiračný zdroj?
Všetci tí traja páni boli pre mňa nesmierne dôležitým vzorom a hlavným stavebným prvkom v mojom sne. Našťastie, mal som možnosť jedného z nich aj osobne spoznať, a to bol šéf Italdesignu Giorgetto Giugiaro. Dokonca som s ním mohol aj pracovať a dodnes máme dobrý vzťah. Je úžasné, ak máte svoj vzor a dokážete mať zároveň aj to šťastie ho v živote nielen stretnúť, ale môžete s ním aj pracovať. Postupom času tých vzorov začalo pribúdať a neboli to len títo traja páni. Zo školy v Kremnici by som takto rád spomenul pána Cyrila Koreňa, potom pedagógov z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a neskôr to boli európski dizajnéri ako Walter de Silva.
V akom prostredí sa vám najlepšie tvorí?
Vždy som miloval uzavretejšie prostredie a mať pri tvorbe pokoj. Jediné, čo mi mohlo do toho zasahovať, bol televízor ako pozadie. Aj keď vysielali čokoľvek a ak to bolo ešte aj nejakým spôsobom zaujímavé, tak sa mi fantasticky kreslilo. Samozrejme, v noci, keď mesto spalo.
Do Británie sa vraciate po vyše dvadsiatich rokoch, kedy ste tam skončili štúdium na Royal College of Art. Vzišiel z nej po vás aj niekto ďalší zo Slovenska?
Áno, môžem spomenúť Borisa Ferka alebo Borisa Grella. Mám to šťastie, že som bol prvý a zároveň nadšený z tohto rozhodnutia, pretože tá škola je naozaj výnimočná, sceľuje dokopy veľmi veľa výtvarných disciplín. Pohľad na veci navyše neobmedzuje, ale necháva ho veľmi široký. Aj preto mám veľmi blízky vzťah k iným smerom, môj okruh tvorí veľa architektov, moja manželka zas navrhuje šperky.
Čo pri príchode do dizajnového centra i centrály Rolls-Royce v anglickom Goodwoode vnímate ako najväčšiu výzvu?
Jedna z veľkých výziev je pokračovať v takej úspešnej značke a nielen nadviazať na ich úspechy, ale snažiť sa ich ďalej rozvíjať. Prepojenie produktu a technológií s dizajnom, estetikou je u Rolls Royce výnimočné. V mnohých značkách človek dokončí svoju prácu a viac-menej sa potom ten produkt nejakú dobu vyrába. V Rolls-Royce je ten odstup dokonca dlhší, ale v skutočnosti sa nedá povedať, že práca je dokončená. Dokončenie je, povedal by som, len do určitého bodu a finálny výsledok umožní až prepojenie so zákazníkom. Nie je pomaly jeden Rolls-Royce ako ten druhý, každý jeden je v niečom výnimočný. Výnimočný v tom, že symbióza prepojenia produktu so zákazníkom a v takejto miere je relatívne unikátna.
Foto: Rolls-Royce
Plánujete si so sebou vziať aj niekoho z BMW, kde ste pôsobili predtým?
Aj sa tak stalo, už som si presunul jedného človeka, ale iné požiadavky zatiaľ nemám. Mám fantastický a veľmi mladý medzinárodný tím a momentálne sme v štádiu spoznávania sa a je to veľmi pestré a zaujímavé.
S akým veľkým tímom v Goodwoode pracujete? Máte tam aj niekoho zo strednej Európy?
V tíme mám vyše štyridsať ľudí, ale ovplyvňujeme, samozrejme, oveľa viac zamestnancov. Väčšia časť tímu je v Goodwoode a menšiu skupinku máme v Mníchove, ktorá má veľmi špecifický záber na určité témy. Zo strednej Európy nemám v tíme nikoho, čo však neznamená, že to tak bude navždy.
Stretli ste sa už aj tam, na chodbách Goodwoodu, s „mátohou“ menom brexit?
Samozrejme, že brexit je téma, ktorá sa nás týka, ale mňa osobne zatiaľ neovplyvňuje a uvidíme, akým spôsobom sa to vyvinie. Akokoľvek to dopadne, Rolls-Royce dokázal, že jeho pozícia nie je v politike, ale vo vytváraní krásnych produktov. Myslím si, že v tom bude aj naďalej pokračovať.
Keď porovnáte prácu v Škode, BMW a teraz v Rolls-Royce, kde ste cítili najväčšiu tvorivú slobodu?
Myslím si, že všade, ale všade to bolo trochu z iného pohľadu. Nejde len o to, aby som sa ja cítil tvorivý, ale aby som sa snažil robiť veci tak, ako sú správne. Je to ako kombinácia rôznych pohľadov alebo smerov a ich mix vytvára konkrétnu značku. Tie značky majú mnoho spoločného, každá je hrdá na svoju históriu, na svoj tím, ale keďže má každá iný sen a iného zákazníka, tak sa na veci pozerajú inak.
Ako dlho ste sa rozhodovali, keď ste dostali ponuku odísť z BMW do Rolls-Royce?
Chvíľu to trvalo, ale nie preto, že by som tým nebol poctený a zároveň nadšený, ale skôr preto, lebo väčšinou som zvyknutý dokončiť veci a potom pokračovať. Záujem bol však vysoký, a tak bolo zjednodušené aj rozhodnutie.
Zasahujete už teraz v Goodwoode do nejakého rozbehnutého projektu alebo vytvárate celkom nový model?
Aj, aj, neexistuje nikdy začiatok od nuly. Vždy, keď niekde prídete, adoptujete si všetko, čo bolo a nejakým spôsobom rozdvojíte svoj záber na smer budúcnosť a prípravu toho, ktorým smerom by sa to malo vyvíjať. Zároveň však nemôžete ignorovať to, čo sa do tej chvíle robilo. A nie je to o jednotlivcovi, je tu predsa veľký tím, ktorý vykonáva vynikajúcu prácu. To, že vy prídete ako nový, ešte stále nie je dôvod na to, aby ste museli do toho radikálne zasahovať. Každá značka má iné tempo, iný vplyv. Je to o hľadaní polôh, kontaktov, o fascinujúcich spojeniach s rôznymi novými vecami.
Dizajnéra si predstavujem ako vizionára, musíte pozerať minimálne šesť rokov dopredu. Čo musíte pri takejto tvorbe brať najviac do úvahy?
Aspektov je mnoho. Ide o to, aby produkty naplnili očakávania firmy a aby splnili svoju úlohu, že budú nielen fungovať, ale aj dávať to, čo sa od nich v tomto prípade očakáva, že budú ľudí nadchýnať a mať dlhotrvajúcu hodnotu. Zároveň je to hľadanie rôznych nových výziev aj odpovedí na otázky. Ide napríklad o rôzne pohľady z rôznych kontinentov na produkt, v čom sa odlišujú, v čom sú podobné. Ale sú to aj otázky, ktoré sa týkajú nášho každodenného života, napríklad otázka ekológie.
Foto: Rolls-Royce
Ako vidíte segment luxusných áut v horizonte niekoľkých rokov? Bude spieť k ešte väčšej personifikácii? Hovorili sme o modeli Rolls- Royce Dawn, ktorý bol vlani prispôsobený pre českého zákazníka a niesol znaky odkazu česko-slovenských letcov v RAF…
Z toho projektu som bol nadšený. Je skvelé, keď to nemusí byť len pomník, ale aj krásny produkt, ktorý môže ukázať takéto gesto voči míľniku našej histórie. Z hľadiska individualizácie je už teraz takmer každý jeden Rolls-Royce zladený so zákazníkom do takej miery, že sa skoro stále dá hovoriť o origináli. Myslím si, že luxus aj do budúcnosti bude zohrávať veľkú úlohu, hoci pojem ako-taký možno bude nadobúdať trochu iný obsah. Nie je to vždy len o tom vlastniť a ukázať, že si viete dopriať niečo, ale je to aj otázka nájsť si ten čas, mať ten priestor.
Bude nový model Ghost, ktorý by mal byť uvedený zrejme budúci rok, prvý elektrický Rolls-Royce?
V záujme Rolls-Royce je vždy robiť produkty tak, aby dávali zákazníkovi fantastický zážitok, ale, samozrejme, aj do budúcnosti bude dôležité, aby bol zážitok spojený aj so správnym postojom. Myslím si, že aj značka ako Rolls-Royce ukáže, že luxus môže byť ukážka pozitívneho pohľadu na automobilový priemysel.
Aký je váš osobný názor na nástup elektromobility a podľa istej časti autofanúšikov stratu vášne zo šoférovania, keď bude zanikať rev motora atď.?
Mal som možnosť jazdiť na elektroautách a musím povedať, že to je neuveriteľný zážitok. Jediná vec, ktorá vám chýba, je zvuk a melódia toho všetkého. Vždy som miloval autá a myslím si, že to bude pri autách tak, ako sa spieva v jednej piesni: „Milujem ťa viac ako včera, ale menej ako zajtra.“ Dostávame sa do bodu, kde sa budú aj autá posúvať ďalej a ešte nás budú dlho tešiť. Budeme z nich mať radosť dokonca aj vtedy, keď budú autonómne.
Máte nejaký produkt, na ktorý ste obzvlášť hrdý?
Na čo som veľmi hrdý, sú moje dve deti (smiech). Nemám to takto roztriedené, pretože každé jedno auto som tvoril s nadšením a snažil som sa, aby tím ľudí, ktorý ho vytváral, vnímal prácu viac ako len povinnosť. Vždy išlo o hľadanie hlbšieho zmyslu. Či už to boli úplne najlacnejšie autá, alebo tie najdrahšie, vždy je to o hľadaní. Práve preto musím povedať, že ma teší každé jedno „moje“ auto, ktoré na cestách vidím. Je krásny pocit, že ich môžem v takom rozsahu vnímať.
Ktorá zo správ zo Slovenska vás v ostatnom čase najviac potešila?
Som nadšený z toho, že máme prezidentku. Je krásne vidieť, že to už nie je len čisto mužská doména. Som hrdý na to, že práve Slovensko je jednou z tých krajín, ktoré sa takýmto veľmi neštandardným a odvážnym spôsobom rozhodli pre takúto cestu.
Veľmi rád hovoríte o farbách a aj s nimi pracujete. Ktorá je vaša najobľúbenejšia?
Tá, ktorá obsahuje všetky. Keby som sa zamiloval do jednej, už by som hovoril iba o nej. Mne sa páči pestrosť farieb, od úplne čiernej až po úplne bielu a vo všetkých škálach, nielen cez sivú, ale aj iné farby. Pretože o tom je život, aby bol farebný, aby sme si našli vždy tú svoju farbu a aby sme si ju aj tak trochu vychutnali. Nie je možno nutné zotrvať iba pri jednej, je dobré ich občas aj vystriedať.
Foto: Rolls-Royce
JOZEF KABAŇ: Narodil sa 4. januára 1973 v oravskej obci Vavrečka. Je najznámejším slovenským automobilovým dizajnérom. Po skončení Strednej školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici pokračoval štúdiom produktového a priemyselného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a neskôr už ako štipendista Volkswagenu dokončil štúdium na londýnskej Royal Collage of Art v odbore dizajn vozidiel. Ako 26-ročný sa preslávil ako dizajnér exteriéru kultového superšportiaku Bugatti Veyron. Z Volkswagenu prešiel k značke Audi, kde sa vypracoval na vedúceho Centra pre dizajn exteriéru. Od februára 2008 sa stal vedúcim oddelenia dizajnu v mladoboleslavskej Škode. Aktuálna Fabia, Octavia, Superb či SUV Kodiaq sú všetky Kabaňovými dielami. Od februára roku 2017 pôsobil ako jeden z dvoch šéfdizajnérov značky BMW, kde údajne navrhol dizajn budúcej generácie vrcholovej rady 7. Od marca tohto roku je už šéfdizajnérom luxusnej značky Rolls-Royce.
Pri jeho projektoch ešte ostaneme:
Bugatti Chiron: Maximálka, o ktorej sa vám ani nesnívalo
Octavia RS 230: Dobre vyzerá, lepšie jazdí, a predsa je to Škoda
Škoda Vision S prinesie moderný dizajn s krásnymi detailmi
