Áno, myslíme práve na Lotus Seven, na jednoduchý a ľahký roadster navrhnutý podobne nezabudnuteľným Colinom Chapmanom. Na Lotus Seven, ktorý nepotreboval k pocitu zábavnosti veľký motor s ultra výkonom, len nízku hmotnosť a technickú obyčajnosť. Skrátka stelesnená odveká filozofia automobilky Lotus a samotného Colina, ktorému patrí veľká vďaka za všetko, čo svetu automobilov a motoršportu vtisol.

Viete, v čom ešte bolo čaro sedmičky? Dala sa kúpiť aj ako skladačka – v domácom UK na to mali špeciálne zákony zvýhodňujúce podobné autá. V súčasnosti by sme ho nazvali superlegom pre dospelého jedinca mužského pohlavia. Toľká to krása v možnosti postavenia si niečoho svojho a vlastnými rukami. Avšak pôvodný Lotus Seven sa oficiálne predával medzi rokmi 1957 až 1972, čo si zrejme mnohí z nás ani veľmi nepamätajú. Nevadí, práva na pokračovanie prelomovo nenáročnej konštrukcie odkúpil (aj) anglický Caterham, ktorý tvorí dvojmiestne dospelácke hračky doteraz.

Foto: us.caterhamcars.com

V jednoduchosti je krása
Vyzeralo to asi takto: v ľahkom trubkovom ráme sedel bežný štvorvalcový motor, pričom vpredu bola ako tak sofistikovaná náprava, vzadu jednoduchá tuhá. Dohromady toto „čudo“ vážilo pol tony. Na prvý pohľad nuda, ale na druhý… Seven sa dostal do sériovej výroby v roku 1957 po uvedení Lotusu Eleven a bol pomyselným pokračovateľom Lotusu Six. Primárne bol určený na klubové preteky alebo jazdu na krátke vzdialenosti. Nemal strechu, bočné dvere a ani batožinový priestor. Motor Ford s postrannými ventilmi mal objem skromných 1172 cm3 s podobne skromným výkonom 30 kW, pričom bol spriahnutý len s trojstupňovou prevodovkou. Nuž, nejako sa začať musí.

V roku 1960 mala tzv. Séria 2 (S2) už štvorstupňovú prevodovku a niektoré pôvodné hliníkové časti boli nahradené plastovými. Výkon (rôznych) motorov sa podľa verzie vyšplhal až na 74 kW (verzia Super 7 1500). Zmena nastala príchodom Série 3 v roku 1968 s najvýkonnejším 7SS – 92 kW. Poslednou bola od roku 1970 Séria 4 s radikálne zmenenou mohutnejšou karosériou zo sklenených vlákien. Príbeh sa skončil v roku 1973, keď sa Colin rozhodol, že po zrušení daňovej úľavy na „skladačku“ sa mu už v takomto projekte pokračovať nechce. Dohromady Lotus vyexpedoval do sveta cca 2500 kusov. Pozoruhodné je, že všetky sériové (cestné) modely Lotus vždy pomenoval názvom začínajúcim na „E“ (pocta Colinovej manželke), všetky pretekárske autá naproti tomu dostávali po sebe idúce číslo. Lotus Seven ako jediný mal číselné označenie napriek tomu, že išlo o cestný model, hoci postavený ako pretekársky.

Foto: us.caterhamcars.com

Myšlienka sa nikdy neskončila
Kde niekto končí, niekto iný zase začína. Lotus síce v roku 1973 výrobu sedmičky ukončil, no Caterham kúpil práva nielen na dizajn auta, ale aj na meno Seven. Po svete síce behá veľa koncepčne podobných modelov, ale Caterham 7 je len jeden – dalo by sa povedať, že je technickým pokračovateľom Série 3, aj vývoj dielov postúpil do takej miery, že s pôvodnou sériou už nemá spoločné prakticky nič. Teda jednu vec predsa len má – pôvodnú myšlienku. Caterham ju však rozvinul do takmer mimozemskej sféry. Rôzne prepracoval podvozky aj motory, pričom sa veľmi nevzďaľoval od hmotnostného údaja 500 kg. Jemne sa však vzdialil pri šasi SV (od roku 2000) – išlo o rozšírenie priestoru pre posádku o 110 mm (nie každý sa totiž do kokpitu Série 3 komfortne zmestil), avšak za cenu pribrania na hmotnosti o 25 kg, pričom na SV sú postavené varianty CSR.

Motoricky sa toho od roku 1973 menilo naozaj veľa. V úvode to bol sem-tam motor Lotus, Cosworth či Vauxhall (Opel) s rôznymi výkonovými variantmi a edíciami. Od roku 1991 sa však Caterham zameral výhradne na ladenie motora Rover K-Series. V roku 1996 sa do ponuky dostal rad Superlight (extra zníženie hmotnosti, napríklad bez čelného skla, kúrenia, kobercov, rezervného kolesa…). Vrcholom bol Superlight R500 s 1,8-litrovým motorom vyladeným (Minister Racing Engines) na 172 kW a pohotovostnou hmotnosťou len 460 kg. Caterham tvrdil, že dokáže zrýchliť na 100 mph (160 km/h) za 8,2 sekundy. Vybláznený motor však vyžadoval častý servis. Avšak ani to nebolo finálne slovo. Páni v Minister Racing Engines ho prevŕtali na dva litre, takže z motora dostali až 186 kW. Vznikol tak Caterham R500 EVO s cenou až 42 000 libier – vraj sa predali len tri kusy.

Foto: us.caterhamcars.com

Po zániku automobilky Rover sa pod dlhou prednou kapotou ocitli opäť rôzne upravené motory Ford s objemom 2,0 a 2,3 litra – ak nerátame edície s motocyklovými motormi Suzuki a Honda vyvrcholené nezmyselnou šialenosťou 7 Levante (2008, 115 000 libier) s dvoma motormi Suzuki do V (aj s preplňovaním kompresorom). V roku 2013 zase vznikol 620R s kompresorom preplňovaným dvojlitrom s výkonom 232 kW. Dnešok je (zatiaľ) umiernený. Základný Seven 275 má jednašestku Ford s výkonom 99 kW, ale aj tak vie urobiť stovku za 5 sekúnd. Nad ním Seven 485 a 485 CSR s dvojlitrom vyladeným na 174 kW. Tak ako? Páči sa vám myšlienka? Ak sa s ňou stotožňujete, tak okrem Caterhamu to chce poriadnu kombinézu s prilbou a veľmi citlivé zakončenie na zadku. Caterham totižto fakt nie je obyčajné anglické strúhadlo na ceruzky, ale šťastná sedmička robiaca odvážnych vodičov šťastnými.

Autá pre fajnšmekrov:

Lister LFT-C: Radosť len pre pár vyvolených
Keď na mieru, tak na mieru
Projekt T.50: O 30 rokov mladší brat McLarenu F1

Facebook Comments