V skladoch tu totiž ležalo 50 ton TNT a takmer 1000 ton munície, ktorá mala putovať ďalej do Európy, ale nedostala sa tam.

Krátko po druhej hodine v noci zobudila tisíce Newyorčanov obrovská explózia. Bolo ju počuť na vzdialenosť 150 kilometrov a vyvolala otrasy porovnateľné s tými, ktoré sa vyskytujú pri zemetrasení so silou 5,5 stupňa Richterovej škály. Sklári si mohli mädliť ruky, keďže tlaková vlna rozbila všetky sklá na dolnom Manhattane a v Brooklyne. Trosky lietali stovky metrov ďaleko. Na Soche slobody spôsobili škody za 100-tisíc vtedajších dolárov. Ešte 29. júla 1916 sa mohla verejnosť dostať po rebríku na fakľu, ktorú socha drží v pravej ruke. Výbuch na ostrove Black Tom ju ale poškodil do takej miery, že fakľa je dodnes prístupná len údržbárom. Lekári a zdravotné sestry ošetrovali desiatky ranených. Vzhľadom na svoju silu však výbuch zabil pomerne málo ľudí, bolo ich „iba“ sedem. Škody na majetku však boli obrovské, vyčíslili ich na 20 miliónov dolárov, čo je v prepočte na dnešnú sumu asi 400 miliónov eur.

Nejasná príčina a prvé stopy
Po výbuchu nastal zmätok nielen medzi bežnými ľuďmi, ale aj medzi vyšetrovateľmi. Všetkých zaujímala príčina explózie a najprv obvinili pracovníkov železničnej spoločnosti. Tá prevádzkovala vagóny, v ktorých bola uložená munícia, a podľa prvých vyšetrovacích správ mal požiar vzniknúť v jednom z nich. Táto verzia, ako aj niekoľko ďalších, sa však nepotvrdila. Pátranie sa teda uzavrelo vyhlásením, že výbuch bol dielom náhody. Už vtedy sa však na povrch vynárali nejasné dôkazy o tom, že išlo o sabotáž, ktorú majú na svedomí nemeckí špióni. Spojené štáty americké síce ešte v roku 1916 deklarovali neutralitu, to im však nebránilo predávať muníciu a ďalšie zásoby Britom či Rusom. Práve tomu chceli Nemci urobiť prietrž. Bolo ťažké uveriť, že by za výbuchom mohla byť nemecká komunita. Na rozdiel od imigrantov z iných krajín boli Nemci v drvivej väčšine vzdelaní, dobre vychovaní a slušne oblečení. S Američanmi, ktorí tu žili po viac generácií, zdieľali patriotizmus a spôsob života a do spoločnosti sa zaradili oveľa rýchlejšie než Íri či Taliani. Johann von Bernstorff bol typickým predstaviteľom nemeckej komunity v USA. Do Washingtonu dorazil v roku 1914 ako veľvyslanec spolu so svojím štábom. Ten však netvorili diplomati, ale špióni a vyzvedači. Bernstorff mal k dispozícii niekoľkomiliónový rozpočet, ktorým mal v zámorí podporovať nemecké vojnové úsilie, okrem iného aj sabotážami.

Dobová titulka britského denníka The Daily Mirror informujúca o obrovskej explózii. Foto: arch The Daily Mirror

Smrtiace ceruzky
Bernstorffovým esom v rukáve bol Franz von Rintelen, majster medzi sabotérmi. Rintelenovým najobľúbenejším zariadením bola takzvaná „ceruzková bomba“. Išlo o medenú rúrku naplnenú kyselinami. Keď sa kyseliny predrali cez obal a dostali sa na vzduch, začali horieť jasným a tichým plameňom. Navyše sa bomby dali nastaviť tak, aby obal vydržal celé dni, takže v muničných skladoch lodí vzbĺkli až vtedy, keď boli plavidlá už dávno na otvorenom mori. Odhaduje sa, že von Rintelen takto potopil vyše 30 lodí a spôsobil škody za milióny dolárov.

Po stopách Michaela Kristoffa
S finančnými prostriedkami, ktoré mali Nemci k dispozícii, dávali slabo plateným strážcom lodí a skladísk neodolateľné úplatky. Najímali si aj ľudí, ktorí výbušné zariadenia nosili do skladov namiesto nich. Takto sa do aféry okolo explózie na ostrove Black Tom zaplietol aj 23-ročný imigrant zo Slovenska Michael Kristoff. Vyšetrovatelia od muža, ktorý Kristoffovi prenajímal byt, zistili, že mladík sa občas domov vracal v neskorých hodinách, bol špinavý a páchol od benzínu. Pavučina sa však rozpletala veľmi pomaly a na Kristoffovu stopu sa členovia komisie poverenej objasnením pozadia výbuchu dostali až celé roky po vojne. Kristoff, ktorý si medzitým odkrútil službu v americkej armáde počas prvej svetovej vojny, vyšetrovateľom veľa neprezradil. Uviedol len mená niekoľkých komplicov a tvrdil, že dvaja strážcovia ostrova neboli len podplatení, ale dokonca boli priamo nemeckými agentmi. Ako príčinu explózie uviedol „ceruzkové bomby“. O jeho ďalšom osude nie je nič známe.

Vyčíslenie škôd
Po prvej svetovej vojne zriadila americká vláda Komisiu pre zmiešané pohľadávky. Jej členovia mali vyčísliť škody, ktoré Nemci spôsobili americkým firmám i štátu. Výbuch na ostrove Black Tom, ktorý sa niekedy označuje za vôbec prvý teroristický útok na území Spojených štátov amerických, vyčíslila komisia na 50 miliónov dolárov. Nemecko s plnením pohľadávky súhlasilo až v roku 1953 a sumu splatilo dokonca až o 25 rokov neskôr.

JOHANN HEINRICH VON BERNSTORFF
Nemecký gróf mal za sebou už pred príchodom do Washingtonu bohatú diplomatickú kariéru. Po vypuknutí prvej svetovej vojny mal v USA za úlohu nielen narúšať dodávky zásob mocnostiam Dohody, ale nechával tiež falšovať pasy pre nemeckých imigrantov, ktorí sa chceli vrátiť späť do vlasti a bojovať na fronte. Z USA ho vyhostil prezident Wilson po nemeckom vyhlásení neobmedzenej ponorkovej vojny. Keď sa v roku 1933 dostali k moci nacisti, Hitler ho vyhlásil za jedného z tých, ktorí majú na svedomí kolaps Nemecka. Von Bernstorff ušiel do Švajčiarska, kde v roku 1939 zomrel.


Mohlo by vás zaujať:

Najnebezpečnejšia špiónka v službách Spojencov
Ponorka, ktorá napadla USA

Facebook Comments