Krívajúca Virginia Hallová i napriek tomu úspešne unikala.

Klaus Barbie si prezývku Mäsiar z Lyonu nevyslúžil náhodou. Preslávil sa totiž brutalitou, ktorú uplatňoval ako veliteľ gestapa v tomto francúzskom meste. Virginia Hallová mu mesiace ležala v žalúdku a neúspešné pátranie po špiónke v ňom prebúdzalo zúrivosť. V návale zlosti raz zvolal: „Dal by som hocičo za to, aby som mohol chytiť tú krívajúcu kanadskú suku!“ Ani nevedel, ako veľmi tým podčiarkol svoju neschopnosť. Nedokázal totiž odhaliť ani len Virginiinu národnosť. Pochádzala totiž z amerického Marylandu.

Nešťastný úraz
Špiónka sa narodila v apríli 1906 a stala sa vynikajúcou študentkou. Spolužiaci zo strednej o nej hovorili ako o najpôsobivejšom človeku z celej triedy. Ohurovala aj na univerzite, najprv v USA a následne v Paríži a Viedni. V Európe sa naučila plynule po taliansky, francúzsky a nemecky, získala diplom z medzinárodného práva a ekonomiky. To ju predurčilo stať sa členkou amerického diplomatického zboru v Poľsku a neskôr v Turecku. Tu počas poľovačky prišla k úrazu, ktorý ju poznačil na celý život. Nešťastnou náhodou sa strelila do nohy a kvôli gangréne jej museli ľavú končatinu pod kolenom amputovať. Ministerstvo zahraničných vecí sa držalo prísnych pravidiel a nemohlo zamestnávať nikoho s hendikepom. Virginia sa však nevzdala. Naučila sa chodiť s protézou, až do smrti však krívala. Našla si novú prácu a keď Nemci vpadli v máji 1940 do Francúzska, robila šoférku sanitky. Len čo nacisti dobyli Paríž, ušla do Londýna, kde začala jej špiónska kariéra.

Foto: Olej na plátne, maľba od Jeffreyho W. Bassa (2006)

Virginia putuje do Francúzska
Dostala krycie meno Germaine a vyslali ju do Francúzska v prestrojení za americkú reportérku. Zabudnite na akčné filmy, jej úlohou nebola tajná likvidácia nemeckých dôstojníkov. Virginia mala zbierať informácie o nepriateľskej činnosti a pomáhať so zostavením a vyzbrojením francúzskeho hnutia odporu. Do Francúzska sa dostala v auguste 1941. V novembri už mala spletenú sieť Francúzov oddaných postaviť sa okupantom na odpor. Tajnú organizáciu pomenovali HECKLER a zaznamenala obrovský úspech. Pomáhala zostreleným a zajatým britským pilotom dostať sa späť do vlasti, poskytovala výzvednú činnosť a krytie pre nových pracovníkov britskej tajnej služby, ktorí prichádzali do Francúzska. Úspech Virginiinej skupiny však bol dvojsečnou zbraňou, o HECKLER sa totiž začalo zaujímať gestapo. Rok 1942 sa niesol v znamení prenasledovania, špiónke sa však darilo unikať, hoci mnoho členov hnutia odporu nacisti pochytali. V novembri napokon ušla do Španielska. Pešo, cez Pyreneje, v zime, s protézou.

V službách Američanov
Takmer dva mesiace strávila v španielskom väzení za ilegálny vstup do krajiny. Spoza mreží ju dostali americkí úradníci, ktorí vtedy sídlili v Barcelone. Aj vďačnosť bola jedným z dôvodov, prečo sa Virginia následne upísala do služieb USA. V máji 1944 bola späť vo Francúzsku. Hovorila si Marcelle a pracovala ako pomocníčka na farme. Mala prakticky dokonalé krytie, dokonca aj zubné plomby si nechala prerobiť tak, aby vyzerali ako tie, ktoré používali francúzski zubári. Tu fungovala ako radistka: koordinovala zhadzovanie zásob z lietadiel pre francúzske hnutie odporu a monitorovala pohyb nemeckých jednotiek. Schyľovalo sa k vylodeniu v Normandii a všetky informácie tohto charakteru boli pre spojenecké velenie neoceniteľné. Navyše opäť zostavila sieť členov hnutia odporu, ktorej sa darilo najmä v záškodníckej činnosti. Francúzi pod Virginiiným vedením zničili štyri mosty, poškodili viacero železničných tratí, vykoľajili niekoľko nákladných vlakov a prerušovali telefónne linky. Okrem toho zabili najmenej 150 nepriateľov. V septembri 1944 veliteľstvo ukončilo pôsobenie Virginie Hallovej vo Francúzsku. Spojenci už vytrhli Nemcom z rúk veľkú časť krajiny a ďalšia špiónska činnosť tu bola zbytočná. Gestapu sa teda nikdy nepodarilo špiónku dolapiť a Klaus Barbie sa pod tlakom Spojencov musel porazenecky stiahnuť do Nemecka. Po vojne dostala Virginia vyznamenania od Francúzov, Britov i Američanov. Kríž za vynikajúcu službu jej chcel udeliť samotný prezident Harry Truman, exšpiónka však odmietla. Nechcela na seba priťahovať priveľa pozornosti z obáv pred nepriateľmi, ktorí ostali na slobode. Po vojne pracovala ako analytička pre CIA a dôchodok strávila v rodnom Marylande. Zomrela v júli 1982 ako 76 ročná.

Foto: wikipédia

Krystyna Skarbeková
Poľská špiónka počas druhej svetovej vojny slúžila v britskom Oddelení pre zvláštne operácie (SOE) rovnako ako Virginia Hallová. Najprv slúžila v Poľsku, kde predstierala tuberkulózu, aby sa dostala zo zajatia. Neskôr získala obdiv, keď vo Francúzsku zachránila dvoch kolegov pred popravou. Vyhrážala sa nemeckému dôstojníkovi, že ak ich nechá zastreliť, zabije ho. Podľa Krystyny vytvoril Ian Fleming postavu Vesper Lyndovej v bondovke Casino Royale.


Nezabudnite si prečítať:

Nemožné sa stalo skutočnosťou: Prekvapujúca bitka o zámok Itter
Šialený Jack
Moore. Roger Moore

Facebook Comments